Francúzsky bozk: alebo spálňový face lifting s francúzskym šarmom
„Pôvodne sme si mysleli, že naša spálňa je úplne v poriadku. Ale len kým do nej nevkročila Jasna. Niežeby ju úplne skritizovala, ale nasadila mi do hlavy chrobáka. Načrtla svoju predstavu, ako by všetko mohlo vyzerať, ladiť a štýlom do seba zapadať... nakoniec sme sa dohodli, že jej urobíme taký face lifting. (Teda spálni, nie Jasne!) Len tak zľahka pohladíme po povrchu – niečo natrieme, niečo naaranžujeme...“ Z letmého „pohladenia“ bol však nakoniec poriadny francuzák.
Príval nadšenia sa na mňa začal valiť už vo dverách do domu a mladá dáma plná neutíchajúcej energie ho nehodlala tak skoro zastaviť. Viedla ma do svojej novej – alebo skôr vynovenej – spálne a rozprávala mi príbehy o tom, ako sa postupne menila do dnešnej podoby. Všetky mali šťastný koniec.
Posteľ bola pôvodne pri náprotivnej stene, hlavou ďalej od dverí. Skrine boli rozmiestnené oproti sebe, v dvoch kútoch pri okne. |
|
{R1}
|
|
Paraván oddeľuje posteľ od dverí a vytvára pre spiaceho útulný kútik. Zároveň tento drsnonežný kus nábytku vystihuje majiteľku spálne. | Romantická francúzska spálňa je nielen o farebnosti, ale aj o textúrach. Na drsnej drevenej konštrukcii paravánu sa použila rovnaká modrá farba ako na jednej zo stien spálne. Svojou jemnosťou s ňou kontrastuje priesvitná vyšívaná látka, tá istá, aká je na oknách spálne. |
Romantický kvetinový motív na originálnom keramickom obraze nad posteľou je rovnako drsnonežný ako paraván. | „Tá posteľ bola pôvodne taká nijaká. Obyčajná hnedá posteľ bez iskry, štýlu, šmrncu… ale bola celkom nová, tak by bolo škoda kupovať inú. Tým že sme ju premaľovali, všetko sa zladilo a navzájom prispôsobilo. Nakoniec celkom zapadla.“ |
O tom najdôležitejšom – o štýle, farbách a textúrach
Keďže nábytok nebol ani starý, ani zlý, dohodla sa Jasna s domácimi, že v spálni ostane. Zmena nemala byť drahá. Ale aby jednotlivosti vytvorili celok, bolo potrené ich mierne upraviť. Niečo sa premiestnilo, niečo natrelo, niečo doplnilo… „Spálňa mala byť veľmi jemná a romantická. To bol cieľ,“ zapája sa do rozprávania Jasna. „Ja som bola za prírodnú farebnosť, Martina si presadzovala modrú. Nakoniec sa nám podarilo nájsť vankúš s prírodným základom a modrými pásikmi. To bol ten správny kompromis. Podľa neho sa ďalej ladila farebnosť celej miestnosti. Aj keď v jemnej a romantickej spálni ide viac o textúry než o farby.“ Pôvodne sa Jasna s Martinou dohodli na stredomorskom štýle. „Ale potom mi Jasna ukázala paraván a lampy a vtedy sa to zlomilo,“ vysvetľuje Martina. Zmenili teda kurz a zamierili smerom k Francúzsku. „Tak to občas chodí. Človek má nejaký plán, ale jedna záležitosť všetko ovplyvní a veci sa nakoniec vyvinú celkom inak. Akoby sa priestor sám rozhodoval, aký má byť,“ dodáva s úsmevom Jasna.
„Martina je veľmi dobrý investor. Je šetrná a nerada púšťa peniaze, ale keď sa rozhodne, že niečo kúpi, tak vie nakupovať s noblesou a nešetrí na nesprávnom mieste. Radšej kúpi kvalitné a drahšie, než brak za pár korún. Napríklad lampy – mali aj podobné, lacnejšie, ale bolo na nich vidieť, že to nie je rovnaká kvalita. Pravda je, že rozdiel v cene nebol priepastný. Neváhala a vybrala si tie drahšie. Ten rozdiel vidieť a výsledku to prospelo.“ | Jednoduchý nočný stolík pozostáva z police a prúteného koša. Praktické riešenie za pár korún, ktoré nezaberie veľa miesta. |
O drsnonežnom paraváne, ktorý bol pôvodne celkom iný
„Jasna mi ukázala na obrázku taký paraván. Bol vo francúzskom štýle, ale o niečo drsnejší a farebnejší. Vlastne bol celkom iný, než je ten náš. Ale povedala som si, že ma vystihuje – že je taký drsný aj nežný zároveň,“ prešla Martina k ďalšiemu príbehu. „Dôležité je, prečo bol paraván potrebný,“ vnáša Jasna do príbehu poriadok a logiku. „Izbička je pomerne malá, nábytok je mohutný a posteľ veľká… skúšala som to v počítači otáčať, ako sa len dalo, ale veľa možností naozaj nebolo.
Paraván vyrobil Martinin muž, navliecť doň 60 šnúrok, aby sa dala priviazať látka výplne, museli Jasna s Martinou. „Ako najvhodnejší nástroj na navlečenie šnúrky rovnako hrubej, ako je dierka, a hrubšej než akékoľvek uško v ihle, sa nakoniec ukázali bambusové špáradlá.“ |
Nábytok som teda rozmiestnila najlepšie, ako to okolnosti dovolili – skrine zaberú celú jednu stenu (na opačnej strane by nemohli byť, lebo by sa nedali otvoriť dvere) a posteľ musela ostať oproti nim. Lenže podľa mňa nie je dobré, keď sa vchádza priamo k posteli. Pripadá mi to ako útok na spiaceho. Človek potom nemá v posteli taký pocit bezpečia. Preto som chcela dať vedľa dverí niečo, čo by spiacemu vytvorilo trochu súkromia. Ale zároveň to nemalo byť nič plné, ako napríklad múrik, aby ten, kto do izby vchádza, nevrazil hneď pri dverách do steny. Tak som prišla na paraván – je čiastočne priehľadný, prepúšťa svetlo a zároveň je to estetický prvok. Ale najmä vytvorí pre spiaceho taký jeho kútik. Pre tých, ktorí dajú na feng šuej, sme paravánom zastavili tok energie. Tá by inak z miestnosti unikala preto, že okno je priamo oproti dverám, čo je podľa feng šuej úplne nevhodné. Ale netreba na to ani feng šuej. Človek celkom prirodzene radšej spí niekde, kde naňho neťahá od dverí a od okna. Potrebuje nejaký svoj kútik, kde sa môže zašiť.“
Martine sa páči veľa odlišných štýlov a sama by sa len ťažko rozhodla pre jediný, Jasna ju však vedela usmerniť. Nový štýl spálne Martinu vystihuje a cíti sa v ňom celkom prirodzene. „Keď som sa prvý raz zobudila v dokončenej spálni, mala som pocit, akoby to takto bolo odjakživa.“ | Celej spálni dal farebný základ jeden správny vankúš. „Veľmi dobre sme nakúpili v Kike. Závesy, prikrývku na posteľ aj látky, z ktorých sa potom šili vankúše. Na jednom mieste sme kúpili aj všetky doplnky, prútené koše, lampy…“ |
O socialistickej skrini a hobľovaní drevotriesky
Aby sa nábytok zladil s novým štýlom miestnosti, bolo ho treba natrieť. Pre drevenú posteľ to bolo elegantné riešenie, so skriňami bol však problém. „Sú z takej čudnej socialistickej drevotriesky – na povrchu akoby bol papier –, takže sme nevedeli, či sa budú dať natrieť,“ začína ďalší príbeh Martina, „ale omnoho horšie bolo, že mi tam stále akosi nepasovali. Jasne sa páčili, hovorila, že sú dobré a že z tých skríň sa bude vychádzať a tým sa všetko zladí… Ale ja som ich aj tak skoro vyhodila. Nakoniec predsa len prišlo na ich natieranie.
Pred natieraním bolo potrebné obrúsiť hladký povrch, ale báli sme sa, ako to dopadne, tak sme to chceli vyskúšať najskôr na opačnej strane dverí. Ešte sme žartovali o tom, ako sa dá ohobľovať drevotrieska: dobre – do pilín. S pokrikom ,ohobľujme drevotriesku‘ sme ich teda otočili a ja som zvýskla, že z tejto strany je to krajšie. Tak sme skúsili, či sa budú dať posúvať, aj keď sú nasadené naopak, a dali sa. Dvere sme obrúsili, natreli, nalakovali a nasadili – a vyzeralo to úplne super. Táto príhoda so skriňami ma upokojila. Dovtedy som si nebola istá, ale potom som vedela, že všetko dopadne naozaj skvele. Okrem toho, že sa v našej rodine ujalo nové slovné spojenie ,ohobľuj tú drevotriesku‘, zistila som, že nielen každá minca, ale aj dvere na skrini majú dve strany,“ uzatvára príbeh so smiechom Martina.
Hoci sa Jasne pôvodná skriňa celkom pozdávala (vyzerá ako drevená a do izby by sa celkom hodila), Martina sa s ňou akosi nevedela zmieriť. Nakoniec si Martina vymyslela, že sa dvere nielen natrú, ale aj obrátia naopak, aby skriňa získala celkom nový vzhľad. „Aj necht som si zlomila, aby som dokázala, že to bude fungovať,“ rozpráva so smiechom. | |
Spálňa teda získala nové farby, štruktúry a detaily, ktoré urobili z jednotlivých kusov nábytku celok a zo síce použiteľného, ale nesúrodého interiéru miestnosť s jasným štýlom. O tom, ako je s výsledkom spokojná jeho majiteľka, asi najlepšie hovorí posledný Martinin príbeh: „Keď som sa prvý raz zobudila v dokončenej spálni, necítila som sa ako v niečom novom, na čo si ešte musím zvyknúť. Mala som pocit, akoby to takto bolo odjakživa. Akoby to presne takto malo byť vždy.“
Nočné stolíky, police a paraván:
EuroBusinessInterier, s. r. o., www.ebi.sk
Vankúše, záclony, doplnky: KIKA, www.kika.sk
Obraz: Adriana Ličková, Bratislava