Vodné zrkadlenie: alebo čo nevidel bájny Narcis

Na úvod treba poznamenať – aj keď máte predstavu o tom, čo sa vám v záhrade páči, a viete, čo si môžete dovoliť (aj z finančnej stránky), neponáhľajte sa. Neuvážené rozhodnutia často vedú k nespokojnosti, preto najprv plánujte a zvažujte. Treba si položiť niekoľko otázok (a, samozrejme, aj ich zodpovedať), napríklad aký druh vodnej nádrže chcete mať, aký priestor máte k dispozícii a či budete mať dostatok času venovať pozornosť tomuto rozmaznanému dieťaťu.

Modelovanie terénu

Najbežnejším typom záhradných jazierok u nás sú fóliové. Prečo? Z jednoduchého dôvodu – plastové nádrže sú drahé a nie vždy vyhovujú nášmu vkusu. Okrem toho sa v nich voda rýchlo prehrieva a kazí. Íl sa ťažko zháňa, je to finančne nákladná záležitosť a navyše ide o najpracnejší druh záhradného jazierka, na druhej strane pôsobí najkrajšie. Ak máte skúsenosti s betónovaním, môžete sa pustiť aj do stavby jednoduchej oválnej nádrže.

Výhodou gumokaučukovej fólie je, že sa prispôsobí terénu aj klimatickým podmienkam. Pomocou záhradnej hadice alebo piesku a kolíkov si vyznačte tvar a veľkosť budúcej vodnej plochy. Pri výkopových prácach si treba určiť jednotlivé zóny: bahennú (do 10 cm), zónu plytkej vody (od 20 do 40 cm) a zónu hlbokej vody (od 60 do 150 cm). Podľa toho začnite odstraňovať vrstvy zeminy. Pri hĺbení jamy treba postupovať od stredu jazierka k jeho brehom. Dôležité je odstrániť ostré kamene a korene stromov, ktoré by mohli poškodiť fóliu. Dno treba hladením spevniť a vysypať vrstvou piesku (jej hrúbka by mala byť minimálne päť až desať centimetrov). Treba použiť aj geotextíliu, ktorá nemá len ochrannú funkciu, ale najmä rozkladá tlak vyvíjaný na fóliu, čím zvyšuje jej životnosť.

Na fólii nešetrite, mala by byť hrubá minimálne jeden milimeter a mať ochranu proti ultrafialovému žiareniu. Tieto fólie zvyčajne nestrácajú po zime svoje vlastnosti. Navyše keď sa rozhodnete jazierko po čase zväčšiť, nie je s tým veľký problém. Aby sa zemina časom nezosúvala, steny by nemali byť kolmé, preto prechody medzi jednotlivými výškovými úrovňami zaoblite, čím vymodelujete breh aj plytčiny. Ak sa kamienky bez problémov udržia na fólii, znamená to, že ste zvolili správny uhol. A aké množstvo fólie budete potrebovať? Hĺbku, šírku a dĺžku jazierka si môžete zmerať pomocou špagátov, pričom ku každému rozmeru treba ešte pripočítať rezervu (približne 50 cm na brehy). Fólia by mala na brehoch dostatočne presahovať, aby sa po napustení vody neskĺzla. Nemali by ste zabudnúť ani na vodováhu, aby ste predišli nepríjemnému prekvapeniu pri napúšťaní jazierka.

62245	62246
Naznačte si tvar jazierka pomocou hadice alebo piesku.	Jednotlivé zóny kopte od stredu k brehom. Okolo jazierka vykopte približne pätnásťcentimetrovú ryhu a odstráňte kamene a konáre.
62247	62248
Dno jazierka vysypte aspoň päťcentimetrovou vrstvou piesku.	Jamu vyložte netkanou textíliou.
62249	62250
Na ňu uložte fóliu. Presvedčte sa, či je plachta správne rozložená a jej okraje zaťažte kameňmi.	Keď naplníte jazierko vodou, vyčnievajúcu fóliu orežte po celom obvode. Na brehy osaďte do malty kamene alebo ich vysypte štrkom.

Spájanie hladiny s brehom

Po fáze kopania a pokladania fólie nasleduje úprava brehov, ktoré môžete olemovať kameňmi alebo ich skombinovať s riečnym štrkom, ktorý vyplní medzery. Ak steny vodnej nádržky pokryjete jutovinou, rastliny sa budú rýchlejšie a lepšie zakoreňovať a zároveň táto tkanina zabráni postupnému vyplavovaniu zeminy z brehu. Jednou z možností, ako zabezpečiť kompaktnosť, je lepenie – pomocou špeciálneho lepidla možno priamo na povrch fólie nalepiť obkladový kameň. Platí aj opačný postup – čiže i samotnú fóliu môžete nalepiť, napríklad na betón. Pobrežná zóna by mala byť čiastočne zaplavená vodou (čo však neznamená, že má presakovať široko-ďaleko do okolia, musí byť izolovaná!). Vytvoríte tak miesto vhodné na pestovanie plytkovodných rastlín, zvýšené brehy budú ideálne pre vlhkomilné trvalky a rastliny obľubujúce mokrú pôdu.

Aby boli brehy a hladiny dokonalé, treba pri výsadbe myslieť aj na odpočinkovú zónu. Vhodne umiestnenú lavičku či iný typ odpočívadla určite ocenia nielen vaše oči, ale aj nohy po celodennom chodení.

62243

Hra vody, svetla a zvuku

Zásada číslo jeden znie: vodná hladina by nikdy nemala byť „nahá“, treba ju odieť a nemusíte zostať len pri vysádzaní rastlín, môžete zájsť ďalej. A hoci voda sama osebe je živel, jej dynamickosť môžete zdôrazniť napríklad aj záhradnou fontánkou alebo vodometom, na čo budete potrebovať spoľahlivé čerpadlo. Príjemným oživením jazernej plochy bude aj malý prameň vyvierajúci zo skaly. Ak sa však hladiny vášho jazierka stanú miestom, kde budú tróniť lekná, nemali by ste zabúdať, že tieto rastliny obľubujú skôr stojaté a pokojné vody a nemajú rady priveľa ruchu. V ponuke sú aj rozličné dekoratívne ozdoby, napríklad záhradné plastiky. Lampy alebo vodné svetlomety sa zase postarajú o čarovnú atmosféru vo večernej záhrade.

Skrytý pomocník

Ide o krycie meno pre záhradné vodné čerpadlo, ktoré zabezpečuje obeh vody – vytláča ju do záhradnej fontánky alebo vodometu. Okrem toho, že je nenápadné, pracuje spoľahlivo, ale iba dovtedy, kým nezostane „nasucho“. Čiže platia dve zásady: musí byť ponorené a na zimu, ak sa čerpadlo nachádza v hĺbke, v ktorej voda zamŕza, treba ho vybrať z vody a uskladniť, napríklad vo vedre s vodou. Stály kolobeh a filtrácia sa postarajú o čistú vodu. Preto nezabudnite pri kupovaní „výbavy“ pre jazierko ani na kvalitný filtračný systém, ktorý odstraňuje nečistoty (živočíšne výkaly a iné organické časti). Čerpadlá a filtre umiestnite do najhlbšej zóny. Pri výbere si nechajte poradiť radšej od odborníka, ktorý vám na základe objemu jazierka odporučí prístroj so správnymi parametrami.

Zlodeji kyslíka

Voda znamená život, to platí pre rastliny aj pre živočíchy. Aby sa nestalo, že po čase budete mať namiesto vodnej nádržky len špinavú kaluž preplnenú riasami a komármi, treba zabezpečiť biologickú rovnováhu vody, ktorá sa vytvorí až po niekoľkých mesiacoch. Vzduch, vietor, dážď a rastliny okysličujú vodnú plochu. Pretože vietor je hýbateľom stojatých vôd, jazierko by nemalo byť umiestnené v závetrí.

Vitálne a všadeprítomné – týmito prívlastkami možno označiť riasy, ktoré sú najčastejšou príčinou narušenia biologickej rovnováhy. Môžu byť reakciu na dodanie nového prvku do jazierka, môžu sa začať množiť po dočerpaní vody, dosadení rastlín alebo rýb. Riasy obľubujú teplo (okolo 15 – 20 °C) a svetlo. Preto je vhodné vodnú plochu čiastočne zatieniť, najlepšie neopadavými drevinami. V boji s riasami sa uplatnia najmä rastliny, ktoré vodu okysličujú a odoberajú z nej minerálne látky potrebné pre život rias, a, samozrejme, aj ručné náradie na zberanie nečistôt z hladiny.

Nepriateľom zachovania rovnováhy vo vode je aj padajúce lístie a ihličie, preto sa neodporúča jazierko situovať do blízkosti stromov. Opadané lístie časom klesá na dno a zahníva, pri tomto procese sa uvoľňujú kyseliny, ktoré znižujú hodnotu pH vody (ideálna hodnota je 7,2). Riešením je ochranná sieť, treba ju však pravidelne čistiť. Vo všeobecnosti platí zásada – čím je jazierko menšie, tým ťažšie sa v ňom biologická rovnováha udržiava.

Slonie uši pri vode

Vodnú hladinu, ale aj jej okolie môžete zaodieť do habitu od výmyslu prírody. Či už ide o lekná, alebo kosatce, rastliny plnia dôležité funkcie: jazierko zásobujú kyslíkom, čím dotvárajú ideálne prostredie pre vodné živočíchy a zabraňujú nadmernej tvorbe rias. Aby plnili svoju úlohu pri samočistení jazierka, treba dodržať ich požiadavky na pestovanie (napríklad nárok na výšku hladiny). Medzi vlhkomilné rastliny patria napríklad tulcovka americká (Lysichiton americanus), tulcovka kamčatská (Lysichiton camtschatcensis), tradeskancia andersonova (Tradescantia andersoniana), ľaliovka (Hemerocallis) alebo kukučka lúčna (Lychnis flos-kukuli).

Do močaristej zóny sú vhodné diablik močiarny (Calla palustris), záružlie močiarne (Caltha palustris), ostrica čierna (Carex nigra), praslička pestrá (Equisetum variegatum), ako aj kosatec sibírsky (Iris sibirica). Zónu plytkej vody skrášlia puškvorec obyčajný (Acorus calamus), truskavec obyčajný (Hippuris vulgaris), kosatec žltý (Iris pseudacorus), šípovka vodná (Sagittaria sagittifolia) a pálka úzkolistá (Typha angustifolia). Do zóny lekien sú vhodné leknica žltá (Nuphar lutea), lekno (Nymphaea), červenavec plávajúci (Potamogeton natans) alebo kotnica plávajúca (Trapa natans).

Pri okraji vášho jazierka sa určite bude dariť bergénii srdcovolistej (Bergenia cordifolia), ktorá vďaka mohutným kožovitým listom získala prívlastok slonie uši. A keďže uprednostňuje vlhko pred suchom, je ideálna do blízkosti vody. Rovnako ako astilby (Astilbe), ktoré síce patria medzi favoritky tieňa, ale keďže sú to vlhkomilné trvalky, dariť sa im bude aj na okraji jazierka. Horúce letné dni sú niekedy utrpením nielen pre ľudí, ale aj pre ryby v jazierku, preto nezabudnite (a najmä sa nebojte) vysadiť rozličné odrody lekien, ktoré okrem toho, že svojimi kvetmi budú zdobiť hladinu, ich rozložité listy poskytnú rybkám úkryt pred poludňajším slnkom. Navyše vodné rastliny s plávajúcimi listami tienia hladinu a zabraňujú tak prehrievaniu vody a množeniu rias.

Tí z vás, ktorí už majú skúsenosti so záhradným jazierkom, iste by neprotestovali proti tvrdeniu, že sa nevypláca vysádzať listnaté stromy do blízkosti vodnej plochy. Našťastie sortiment rastlín vhodných na výsadbu je široký. Do okolia jazier sú ideálne niektoré druhy veľkých bambusov. Okrasné trávy treba vysádzať s mierou, pretože po čase by mohli vďaka svojmu vitálnemu rastu prekryť výhľad na vodnú hladinu. To isté platí aj pri vyšších druhoch drevín, preto pri ich výbere treba prihliadať aj na ich výšku, ktorú dosiahnu v dospelosti.

Rybičky a spol.

Pre život rýb je dôležité (okrem iného), aby hĺbka jazierka bola minimálne 60 až 100 cm. Aby sa rybky netlačili a zbytočne nelapali po vzduchu, pri ich kúpe berte do úvahy aj objem jazierka. V praxi totiž platí, že čím viac rybičiek, tým viac sa voda znečisťuje výkalmi a ťažšie sa udržiava čistá. Čiže aj tu je dobré riadiť sa pravidlom: menej je niekedy viac. A aby náhodou menej nebolo skutočne ešte menej, treba pamätať na to, že niektoré druhy rýb sa nemusia navzájom tolerovať a majú rozdielne požiadavky na množstvo kyslíka vo vode. Preto ak nemáte dostatok skúseností, ich výber ponechajte radšej na odborníkov.

Okrem nemých nájomníkov sa vaše jazierko stane domovom malých veľkoústych žiab. Ak plánujete v jazierku chovať aj rybky, nemusíte sa obávať premnoženia komárov, prípadne vodných vážok – v dostatočnej miere sa postarajú o ich ikry a larvy. Ani vodné slimáky sa neprisťahujú len tak – prídu si totiž pochutnávať na riasach. Keď hladinu vášho jazierka občas rozčeria skokany či rybie chvosty a okrasné trávy budú šepotať bzukotom včiel, letom vážok a pestrofarebnosťou motýľov, bude to znamenie, že všetko je tak, ako má byť – biologická rovnováha zachovaná, voda čistá a vy spokojní.

V kocke: Ak sa voda po napustení do nádrže zakalí a sfarbí dozelena, nevymieňajte ju (podporili by ste bujnenie rias). Ide o prirodzený biologický proces. Ak všetko funguje tak, ako má, vodu sa odporúča vymieňať raz sa päť rokov. Na dopĺňanie vodného stavu používajte prefiltrovanú dažďovú vodu, predtým však zmerajte jej kyslosť. Pravidelne odstraňujte z hladiny povlak (čím zamedzíte rozkladu nečistôt a uvoľňovaniu jedovatých látok) a zo dna usadené nečistoty. Najmä na jeseň venujte väčšiu pozornosť príprave jazierka na prezimovanie – čím bude čistejšie, tým lepšie podmienky vytvoríte vodným živočíchom. V malých nádržiach častejšie dochádza k prehrievaniu a nadmernej tvorbe rias. Platí: čím teplejšia je voda, tým je v nej menej kyslíka. Preto ak vám to rozloha pozemku umožňuje, zabudnite na pľuvadlo, v ktorom budete mať stále problémy s udržaním biologickej rovnováhy, a radšej stavte na riadne fóliové jazierko. Nezabudnite pravidelne merať hodnotu pH vody. Pravidelným rezom a odstraňovaním odumretých alebo žltnúcich častí vodných rastlín predídete hnilobným procesom. Pre chov rýb je dôležitá dostatočne okysličená voda bez chlóru a iných látok s vyváženým pH. Do jazierka ich umiestnite až po tom, čo sa ustáli biologická rovnováha. Skôr než začnú prvé mrazy, vložte do jazierka plavák proti zamŕzaniu vodnej hladiny. Vytvorí sa tak priestor na výmenné procesy medzi vzduchom a vodou. Rastliny, ktoré kúpite v záhradných centrách, sú väčšinou v špeciálnych substrátoch alebo v íle. To však neznamená, že ich týmto spôsobom musíte aj vysádzať. Skúste ich očistiť od substrátu a vysadiť ako prostokorenné do štrku. Dosiahnete tak čistejšiu vodu v jazierku a kompaktnejšie prerastené rastliny.

Za odbornú spoluprácu ďakujem Ing. Jozefovi Sirotňákovi, Greenman (www.greenman.sk).