Doplnky v byte

Pojem bytový doplnok v sebe zahŕňa veľmi širokú škálu doplnkových predmetov, ktoré dodávajú obytnému prostrediu svojský charakter, prostredie bytu zintímňujú, zútuľňujú, dotvárajú a zároveň „oživujú“, pričom však nemenia jeho funkčnú a priestorovú podstatu. Výber doplnku do bytu je výlučne záležitosťou osobného vkusu majiteľa bytu. Niekedy sa prioritným stáva účel, inokedy konáme intuitívne a riadime sa svojimi pocitmi a dojmami, ktoré v nás daný predmet vyvoláva. Doplnky v byte majú buď čisto výtvarný charakter, alebo v sebe zahŕňajú súčasne praktický aj estetický význam.

Predmety úžitkovo-dekoratívneho charakteru

Patria sem rôzne drobné doplnkové predmety, ktoré vyžívame napr. pri stolovaní, posedení a pod. (svietniky, vázy, misky, popolníky, kvetináče, tácne, čajové súpravy atď.), drobné nábytkové prvky (podstavce pod kvety a svietidlá, predsieňové doplnky, CD-nosič, odkladacie stolíky, doplnky v kuchyni atď.), textílie rôzneho druhu (dečky, prestierania, obrusy, závesy, prikrývky na postele, záclony, závesy, textilné žalúzie, rolety a pod.), hudobné nástroje a iné doplňujúce prvky interiéru (deliace karavány a pod.).

Aby tieto predmety pôsobili v byte naozaj dobre, nestačí ich iba správne zvoliť, ale zároveň sa musia aj umiestniť na vhodnom mieste so správne zvoleným pozadím. K dispozícii sú voľné vonkajšie plochy nábytku a podlahy, vnútro vitrín, sekretárov, nábytkových skriniek, ako aj steny, priestorové výklenky či niky.

Pre pestrofarebné, vzorované a bohato tvarované predmety je najvhodnejším pozadím jednofarebná alebo iba veľmi jemne vzorovaná plocha. Jednofarebné, tvarovo menej výrazné predmety sa dobre uplatnia i v prostredí so vzorom a väčšou tvarovou pestrosťou okolia. Tak ako môže vhodne zvolené pozadie pomôcť výtvarnému účinku doplnku, tak môže doplnok umocniť dojem z okolitého prostredia.

Diela voľného výtvarného umenia

Dotváranie bytu výtvarnými dielami bolo známe už v predchádzajúcich storočiach. Aj v moderných príbytkoch si človek svoje okolie spestruje umeleckou výzdobou – obrazmi a rôznymi umeleckými predmetmi. Pri výbere diela do interiéru je dôležitá nielen forma, výtvarný prejav, ale aj tematika obrazu. Práve zvolená téma môže veľmi výrazne ovplyvňovať atmosféru v interiéri, vnášať do neho pokoj alebo určitú dynamiku, napätie.

K najviac využívaným druhom výtvarného diela v byte patrí obraz, vhodným prvkom umeleckého dotvorenia sú aj plagáty, umelecké fotografie a textilné výtvarné objekty. V interiéri bytu sa iba málokedy nájde dostatok priestoru na umiestnenie rozmernejšieho sochárskeho diela v podobe plastiky či reliéfu, svoje miesto si tu skôr nájdu drobné sošky, šperkovnice, diela rezbárskeho umenia, drobné svetelné, kinetické objekty a pod.

Obrazy sa umiestňujú buď ako sólové prvky, alebo sa združujú do skupiniek. Sólové diela potrebujú väčšinou okolo seba dostatok plochy či priestoru, aby ich krása, výpovedná a umelecká hodnota naplno vynikli. Do skupiniek sa najčastejšie združujú menšie obrázky rovnakej alebo rozličnej veľkosti. Umiestňujú sa buď pravidelne vedľa seba, pod sebou alebo do ľubovoľného nepravidelného zoskupenia. Pri vodorovnom a zvislom radení obrázkov vedľa seba treba zachovávať primerané odstupy, aby si navzájom graficky a tematicky nekonkurovali.

Platí tu nepísané pravidlo, že vzdialenosť medzi obrázkami by mala byť o niečo menšia ako ich šírka. Stupňovité umiestňovanie obrázkov v diagonálnom smere pôsobí neprirodzene, a preto ho radšej netreba používať. Pri samoúčelnom diagonálnom radení sa totiž zdôrazňuje dekoratívnosť skladby na úkor výpovednej umeleckej hodnoty diela. Voľné zoskupovanie obrázkov pôsobí v porovnaní s ich pravidelným umiestnením prirodzenejšie. Okrem svojej intuície a vlastného výtvarného cítenia si môžeme „pomôcť“ myslenými vodorovnými a zvislými linkami, ktoré zabraňujú vzniku výtvarne nevyváženej kompozície.

Dodržiavanie pomocných jednotiacich línií a striedanie obrázkov s pokojnými plochami stien nám dáva záruku tvorby harmonickej, príjemne pôsobiacej scenérie zosúladenej s okolím. K vytvoreniu vzájomnej súhry diel v skupine prispievajú aj voľba podobných motívov (zátišie, krajina, portrét, scéna z každodenného života a pod.), ako aj zhodný charakter diela (kresba, maľba, grafika a pod.).

Obrázky sa takisto nemusia vždy vešať na stenu, v interiéri bytu ich možno klásť kdekoľvek, kde nám to nábytok alebo priestor dovoľujú – na nábytkové zariadenie alebo dokonca na podlahu. Niekedy sú tým najvhodnejším miestom na umiestnenie výtvarného diela priestorová nika alebo stavebne vytvorený výklenok. Pri umiestňovaní obrazov si tak ako v prípade dekoratívno-úžitkových predmetov musíme všímať pozadie. Dôležitý je najmä vzájomný proporčný vzťah medzi veľkosťou obrazov a plochy, farebnosť plôch, meradlo miestnosti a pod.

Najvhodnejším pozadím sú jednofarebné plochy, ktoré nenarúšajú charakter a psychologické účinky diela. Na steny alebo iné pozadie so vzorovaným povrchom je vhodnejšie voliť obrázky s jednofarebnou plochou v okolí – tzv. pasportou, ktorá pomáha zmenšovať rušivý účinok vznikajúci vplyvom vnímania vzoru.

Významnú úlohu tu má i predpokladaná možnosť pozorovania diela, čiže odstup pozorovateľa, či sa na obraz budeme dívať prevažne v stoji alebo v sede a pod. Obrazy by sa nemali umiestňovať príliš vysoko, ani príliš nízko, pretože by mohlo dôjsť ku skreslenému vnímaniu motívov. Stred, resp. ťažisko obrázku by sa malo nachádzať približne vo výške očí človeka, resp. vo výške očí mínus 10 cm. Ak predpokladáme, že sa na obrázky budeme pozerať väčšinou posediačky z kresla či stoličky, možno ich umiestniť o niečo nižšie.

Na konečný výzor a pôsobenie obrazu vplýva okrem spôsobu výtvarného prejavu aj veľkosť, tvar, materiál a farebné riešenie rámu. Pokiaľ sa v dobových interiéroch používali ozdobné a bohato profilované rámy, v dnešných moderne zariadených bytoch sa lepšie uplatňuje „hladšie“, menej profilované rámovanie obrazov. Fotografie a rôzne abstraktné motívy dobre vyniknú i v tzv. bezrámovom zasklení. Neznamená to však, že pri patričnej dávke vkusu a súčasnej zámernej snahe majiteľa o vytvorenie kontrastu nemožno aj do moderného interiéru včleniť dielo s výraznejšie tvarovaným rámom.

Farebnosť doplnkov

Pri výbere farebnosti doplnkov môžeme uprednostniť farbu, ktorá na nás pôsobí podnetne, vzrušujúco, alebo naopak tlmivo, upokojujúco. Typickou farbou, ktorá vyvoláva pocitové podnietenie, je červená farba. Doplnky stvárnené v červených, oranžových či žltých tónoch akoby nám vychádzali v ústrety, náš byt rozihrávali a „rozjasňovali“. Už malá drobnosť stvárnená v červenej farbe sa stáva na prvý pohľad „viditeľnejšou“ a nápaditejšou.

Doplnky chápané v modrej, zelenej, šedej či inej neutrálnej farbe sa nám prihovárajú úplne iným spôsobom – pôsobia pokojnejšie, „skromnejšie“, vyrovnanejšie a menej nápadnejšie. Do interiéru bytu vnášajú pokoj a rovnováhu. Typickými predstaviteľmi farieb s účinkom pocitového pokoja sú trávovozelená, ako aj príslušné odtiene modrej farby.

Farebné pôsobenie doplnkov však nemožno chápať takto zjednodušene. Podobne ako v prírode, ani v interiéri bytu farba nepôsobí sama osebe, ale ju ovplyvňuje existujúce okolie. Pri voľbe farebnosti si preto treba všímať „farebné vzťahy“ okolia. „Susedná“ farebnosť plôch môže význam doplnku zdôrazňovať, alebo naopak utlmovať. Tak napríklad biela váza umiestnená na tmavom podklade pôsobí na zmysly človeka omnoho intenzívnejšie ako tá istá biela váza nachádzajúca sa v svetlo ladenom interiéri. To znamená, že keď nevýrazne pôsobiaci predmet umiestnime do farebne kontrastného prostredia, stáva sa nápadnejším, niekedy až zvýrazňujúcim prvkom miestnosti.

Pri farebnom ladení doplnkov s okolím sa môžeme rozhodnúť pre farebne jednostranné prostredie, ako výslednicu použitia tónov jednej farby, alebo pre farebne pestré prostredie. Pri použití príbuzných farebných tónov doplnok splýva so svojím okolím a nepôsobí tak výrazne. Pri uplatnení kontrastnej pestrofarebnej skladby tónov je doplnok lepšie rozlíšiteľný, a tým aj „viditeľnejší“.

Materiál doplnkov

Pri vytváraní dojmu z doplnkového predmetu má veľkú úlohu aj materiál, z ktorého je vyhotovený. Na zrak človeka vplýva najmä prirodzený povrch materiálu – tzv. textúra, a stopy na povrchu vzniknuté v priebehu procesu jeho spracovania, čiže faktúra materiálu.

Doplnky z rôznych materiálov pôsobia na pocity človeka rôzne. Výrobky z keramiky, ktoré sú v prostredí bytu zastúpené najmä v podobe porcelánu a fajansu, sa prezentujú sýtosťou, živosťou a žiarivosťou farieb, tvrdšia kamenina zase prirodzenými prírodnými tónmi. Doplnky zo skla a rôznych druhov priesvitných plastov pôsobia dojmom vzdušnosti a „odľahčenia“. V kombinácii s vhodne zvolenou farbou a osvetlením niekedy vyvolávajú dojem „tajomna“ a intimity. Výrobky z dreva, vŕbového prútia, slamy, lyka, šúpolia a iných organických materiálov interiér bytu zútuľňujú, „zmäkčujú“ a otepľujú.

Osobitné čaro vnášajú do interiéru doplnky z prírodného kameňa s jeho neopakovateľnou, prirodzenou kresbou povrchu. Predmety na báze kovu (chrómu, nehrdzavejúcej ocele, mosadze, hliníka, striebra atď.) pôsobia skôr chladnejším, decentnejším dojmom. Pri výtvarnom stvárnení kovov a predmetov s hladkými plochami povrchu sa v praxi často stretávame s využitím fyzikálneho javu – lesku, resp. používaním kontrastu lesklého a matného povrchu materiálov. Účinky tohto javu sa s úspechom využívajú aj pri tvorbe rozličných druhov skiel, ktoré sa používajú na výrobu svietidiel a iných predmetov úžitkovo-dekoratívneho charakteru.

K materiálovému výberu treba pristupovať veľmi citlivo. Do interiéru svojho bytu by sme mali voliť doplnky materiálovo a farebne prirodzené. Pozornosť treba zamerať i na materiálové zosúladenie okolitých stien, nábytku, bytového textilu a ostatného zariadenia s doplnkovým predmetom. Striedmejšie množstvo použitých materiálov a počtu doplnkov je častokrát výtvarne príjemnejšie ako prehnané množstvo predmetov rôznych materiálov, štýlu, farebnosti či tematického zamerania.

Osvetlenie doplnkov

Na výsledné pôsobenie súčastí výtvarného dotvorenia bytu vplýva nemalou mierou aj spôsob prirodzeného a umelého osvetlenia. Výsledné pôsobenie diela dokážeme prostredníctvom „práce so svetlom“ zdôrazniť alebo potlačiť. Predmety a ich pozadie sa môžu prostredníctvom zámerného usmernenia svetelných lúčov, tvorbou svetelných ostrovov svetla a iných umeleckých scenérií javiť z hľadiska vnímania rôzne a získavať svojský, špecifický charakter.

Ak chceme, aby predmet lepšie vynikol, je vhodné okrem centrálneho zdroja svetla použiť aj prídavné svetelné zdroje. Pri dosvetľovaní prídavnym osvetlením si treba uvedomiť skutočnosť, že bohatšie tvarované a farebne pestré doplnky dobre vynikajú aj v menej osvetlenom priestore. Naopak, nevýrazné predmety s menšou plasticitou lepšie vyniknú na dostatočne osvetlenom pozadí alebo ploche, na ktorej sú položené.

Prídavné osvetlenie výtvarných diel nie je podmienkou a v mnohých prípadoch sa dá nahradiť celkovým osvetlením miestnosti. Ak chceme zabezpečiť lepšiu viditeľnosť obrazu či dosiahnuť určitý výtvarný efekt, možno použiť prídavné zdroje, napr. lineárne žiarivky alebo žiarovkové a halogénové zdroje. Lineárne žiarivky sa väčšinou umiestňujú tesne nad obrazom. Bodové žiarovkové a halogénové svietidlá sa obvykle pripevňujú na stenu alebo vešajú zo stropu tak, aby predmety osvetľovali v potrebnej vzdialenosti. Najmodernejšie druhy svietidiel umožňujú nasmerovanie svetla podľa potreby a následné osvetlenie diela priamym alebo nepriamym svetlom. Technicky dokonalé lištové systémy poskytujú ešte variabilnejšie možnosti osvetľovania a okrem nasmerovania zdroja umožňujú aj vodorovný a zvislý posun svietidla. Na výrazné umelecké zdôraznenie predmetov sa používajú aj rôzne druhy halogénových reflektorov, ktoré poskytujú usmernené lúče svetla.