Moderná zeleninová záhrada alebo záhrada pre labužníkov
V ostatnom čase prevláda názor, že pestovanie zeleniny v záhrade sa nevypláca. Možno je to pravda, možno nie... Napriek všetkému zeleninové záhrady sú stále súčasťou okolia väčšiny rodinných domov. Ak sa tejto tradície nechcete vzdať za nijakú cenu, pokúste sa aspoň o malú zmenu. Darujte svojej zeleninovej záhrade novú tvár, oživte ju novými prvkami a vneste do nej väčšiu farebnosť podľa posledných trendov. A nezabudnite sa poobzerať aj po zaujímavých zeleninových novinkách nenáročných na pestovanie. S výsledkom budete nielen spokojní, ale vás aj príjemne prekvapí.
Inšpirácie z Francúzska
Nielen kvetinová, ale aj zeleninová záhrada môže pôsobiť atraktívne a lákavo. Neveríte? Dostatočnú inšpiráciu by ste našli aj v najslávnejších zeleninových záhradách na svete pri francúzskom zámku Villandry. Záhrady sú na prvý pohľad atypické svojím prísnym geometrickým členením. Tento záhradný komplex bol založený na začiatku 20. storočia v renesančnom štýle. Bohato olistené hlávkové šaláty a iná hlúbovitá a plodová zelenina sú vysadené v pravidelných záhonoch, ktoré ohraničujú nízke živé plôtiky z krušpánu (Buxus sempervirens).
Výsadby sú úžitkové (aj keď to nie je ich hlavným poslaním) a atraktívne zároveň. Zo začiatku by ste možno tomuto “čudu” nevedeli prísť na chuť, ale po prehliadke záhrad by ste určite zmenili názor. Sú veľkou inšpiráciou pre každého záhradkára. Medzi výstavne vyzerajúcou zeleninou sa nachádzajú aj kvitnúce ruže či letničky, ktoré sú farebnými a voňavými šperkami tohto ojedinelého diela svetovej záhradnej architektúry. Vráťme sa však do našej zemepisnej šírky. Tu sa zeleninová záhrada vníma inak, skôr modernejšie, miestami dokonca splývajú hranice medzi úžitkovou a okrasnou časťou záhrady. Výsledok je často veľmi originálny.
Dôsledne udržiavané zeleninové záhony so zaujímavou skladbou zeleninových druhov a netradičných kultivarov, spojenie zeleniny s kvitnúcimi letničkami a bylinkami, to všetko môže byť hodnotným kompozičným prvkom nielen v pôvodnej vidieckej, ale aj v modernej mestskej záhrade. Zmiešané kultúry sú zárukou, že jednotlivé rastliny budú vitálnejšie a odolnejšie proti chorobám a škodcom. Okrem toho kombináciami jednotlivých druhov docielite zaujímavý efekt.
Spojte farby a rôzne štruktúry
Ešte prednedávnom hrozilo, že pestovanie zeleniny v záhradách úplne vymizne. Opak je pravdou. Odborníci z oblasti záhradného umenia nachádzajú v zeleninových záhradách nové poslanie. K tomu určite prispeli aj nové kultivary zeleniny, ktoré slúžia aj ako okrasný prvok. Moderné zeleninové záhony môžu byť atraktívnejšie, pestrejšie a zaujímavejšie. A čo je dôležité – jednoduchšie sa ošetrujú. Netreba vynakladať veľké financie na postreky a ochranné prípravky, ako to bežne bývalo v minulosti.
Ak vo svojej záhrade vysadíte nové kultivary zeleniny odlišujúce sa štruktúrou, vzhľadom a farebnými listami a skombinujete ich s klasickými, dosiahnete očarujúce efekty. Všednosti sa báť nemusíte, práve naopak. Pozrite sa bližšie na listy kelu, póru či kučeravého petržlenu. Alebo si všimnite, čím je atraktívna brokolica, popínavá fazuľa. Viac pozornosti si zaslúžia aj žlto- a červenolisté kultivary mangoldu. Hlávkový šalát tiež oživí vašu záhradu. Stačí, ak vysadíte rôzne druhy a kultivary (s farebnými alebo strihanými listami) do uhlopriečnych alebo kľukatých riadkov. Vytvoríte tak zaujímavé obrazce. Ak zmiešate napríklad osivo mrkvy, petržlenu, hlávkového šalátu, červenej repy a reďkovky a rozhodíte ho na odburinený a prekyprený záhon nepravidelného tvaru, výsledok bude určite pútavý. Klíčiace rastliny si nebudú prekážať, pretože každá z nich má inú rýchlosť rastu a každá prinesie úrodu v inom období. Ako prvé budete zberať reďkovky, potom šalát, mrkvu, červenú repu a nakoniec petržlen. Uhorky, tekvice a cukety môžete viesť na rôzne konštrukcie, čím získate priestor, väčšiu úrodu a znížite riziko napadnutia rastlín hubovými chorobami. Do ušetreného priestoru môžete vysadiť mangold, kríčkovú fazuľu či brokolicu.
Niektoré druhy zeleniny, ako sú kučeravý kel či okrasné tekvice, majú vysokú estetickú hodnotu. Preto je lepšie nechať ich voľne rásť bez toho, aby ste ich použili v kuchyni. Čím sú mohutnejšie, tým sú krajšie. To môžete urobiť s každým druhom zeleniny. Čoskoro zistíte, ako kvitne mrkva, cibuľa či zeler. Ak vám to priestor dovolí, pri zakladaní modernej zeleninovej záhrady nesaďte zeleninu do tradičných pravouhlých záhonov. Popusťte uzdu fantázii a nebojte sa zájsť až do extrémov.
Založenie záhonov
Ideálne miesto na založenie zeleninového záhona a zeleninovej záhrady musí byť dostatočne svetlé a slnečné. Naopak, nevhodné sú tienisté miesta alebo miesta pod plytko koreniacimi stromami (odoberajú potrebnú vlahu). A čím lepšie je zeleninový záhon osvetlený, tým menšie vzdialenosti rastliny medzi sebou znesú, aj keď napríklad brokolica vám bude povďačnejšia, ak ju vysadíte nahusto.
Zeleninové záhony by mali byť ľahko prístupné zo všetkých strán, čo oceníte najmä pri ich ošetrovaní. Jar je najvhodnejším obdobím na zakladanie zeleninových záhonov. Vtedy je pôda dostatočne preschnutá, nie je blatistá a zamokrená. Pôdu najprv hlboko skyprite, diagonálne aj naprieč, rozdrvte väčšie aj stredne veľké hrudy zeminy (drobnohrudkovitá štruktúra je ideálnejšia pre zeleninu) a zapracujte do pôdy vyzretý kompost alebo iné organické hnojivo. Povrch záhona potom vyrovnajte. Keď pôda zľahne, môžete začať vysievať osivá, respektíve vysádzať priesady. Priesady možno vysádzať už koncom apríla (hlúbovitú zeleninu), chúlostivejšie druhy až v polovici mája (paradajky, papriky a baklažány).
Niektoré druhy zeleniny si môžete jednoducho vysiať priamo na záhony alebo do domáceho pareniska. Oveľa efektívnejšie je však kúpiť si na trhovisku alebo v záhradníctve hotové priesady zeleniny. Pred samotnou kúpou sa však oboznámte s pestovaním danej zeleniny (najmä ak ste začiatočník), s charakteristikami kultivaru, rýchlosťou rastu a náchylnosťou na choroby a škodcov. Po výsadbe priesad, ale aj pri rastlinách vypestovaných z výsevov záhony pravidelne mulčujte rozdrveným hrubým záhradným odpadom alebo pokosenou trávou. Ušetríte si tak námahu s nepopulárnou burinou. Okrem toho udržíte v pôde viac vlahy, čo zelenina určite veľmi ocení.
Zmiešané výsadby
Pri plánovaní záhonov myslite na pravidlá zmiešaných záhonov, teda na pestovanie viacerých druhov zeleniny na jednom záhone a v rovnakom čase. Je to riešenie ako stvorené pre malé záhrady. Maximálne využijete plochu a navyše jednotlivé rastliny v zmiešaných výsadbách sa budú navzájom podporovať v raste a chrániť pred chorobami a škodcami. Na prázdne miesto môžete hneď vysadiť niečo iné, a tak nebudete musieť plieť burinu na záhonoch. K ideálnym kombináciám patria napríklad šalát, reďkovka a čínska kapusta, mrkva a cibuľa, rajčiny s petržlenom alebo zeler s paprikou.
Niektoré druhy zeleniny sa však spolu neznášajú. Na jednom záhone nemôžete pestovať fazuľu s cibuľou a hrachom, hlúbovitú zeleninu s cibuľou a rajčiny s hrachom. Mnohé dlhoročne osvedčené kombinácie nájdete v odbornej literatúre. Nezabúdajte striedať výsadbu plodín. Nielen preto, aby mohli čerpať nové živiny z pôdy, ale aby sa predišlo možnému napadnutiu nových rastlín tými istými škodcami, akými trpela predchádzajúca zelenina. Ideálne je, ak striedate plytko a hlboko koreniace druhy zeleniny, ako aj tie, ktoré sú viac a menej náročné na živiny.
Dodržujte dostatočné odstupy medzi vysádzanými rastlinami ani priesady nesaďte príliš hlboko – vrchná časť koreňového balu by mala byť len mierne zakrytá zeminou. Rastliny na zmiešaných záhonoch by si nemali navzájom tieniť ani si konkurovať koreňmi. Ak pestujete zeleninu z výsevu a nevyužili ste výsevné pásiky s nastavenými odstupmi, porasty pretrhajte, aby neboli priveľmi husté. To je však pomerne prácna činnosť.
Začnite špenátom
Predpokladom úspechu je pestovať len to, o čo sa dokážete postarať. Teda žiadne extrémne náročné druhy a tie, ktoré sú náchylné na napadnutie chorobami a škodcami. V rovnakom období vysievajte rýchlo- a pomalyrastúce druhy, aby ste sa po zbere jedného druhu zeleniny mohli tešiť na zber ďalšieho. Začnite hneď na jar. Špenát, žerucha, reďkovky, skorá mrkva, hrach a šalát klíčia rýchlo a rovnako rýchlo aj rastú. Môžete ich vysievať čo najskôr – ešte v marci.
V apríli potom môžete vysiať majestátny pór, mangold, červenú repu, fazuľu, patizóny, cukety a uhorky. Sadenice voňavého zeleru, hlúbovitej a plodovej zeleniny si však už musíte predpestovať z aprílových výsevov v parenisku alebo kúpiť si hotové priesady. Vo vašej záhrade by nemali chýbať kel, brokolica, kučeravý kel, rajčiny, papriky a baklažány. Na peknú priesadu artičoky z vlastného výsevu si však nejaký ten mesiac počkáte. Nezabúdajte, že vyššie druhy zeleniny patria vždy do stredu záhona a nižšie, ako sú mrkva, pažítka, červená repa, zasa na jeho okraje.
Jednotlivé druhy zeleniny majú špecifické nároky, ale vo všeobecnosti platí, že každá zelenina potrebuje okrem slnka aj dostatok vody a živín. Medzery po odstránených rastlinách, ktoré už priniesli požadovanú úrodu, môžete zaplniť ďalšími, rýchlorastúcimi zeleninami alebo letničkami.
V modernej zeleninovej záhrade by nemali chýbať ani druhy, ktoré sa síce raz za rok vysadia, ale opakovane sa z nich zberá úroda (brokolica, cukety, fazuľa). A, samozrejme, nezabúdajte ani na zeleninové kuriozity a zaujímavosti, ktoré vašu zeleninovú záhradu oživia. Postarajú sa o to červeno- a žltolistý mangold, artičoka, červenolistá čakanka, popínavá fazuľa s farebnými strukmi, okrasné tekvice, čierny koreň alebo fenikel. Postačí, ak do každého záhona zakomponujete takúto rastlinu, respektíve niekoľko jej exemplárov. Jednotlivé záhony so zeleninou môžete oddeliť od seba cestičkami (trávnatými, pieskovými alebo vysypanými drvenou kôrou), prípadne nízkymi živými plôtikmi z krušpánu, čím vnesiete do záhrady zaujímavý historický nádych.