Podkrovie – priestor pre človeka
Typológia obytného prostredia by mala odrážať spoločenskú realitu. Jej stredobodom je človek a jeho psychika, ktorá je dokonalým odrazom skutočnosti vo forme počinov, predstáv, pamäti, citov, myšlienok. Je to vlastne výsledok vzájomného pôsobenia medzi človekom a jeho životným – obytným prostredím. Preto my všetci – architekti, projektanti, ale aj individuálni stavebníci a budúci obyvatelia – musíme sa snažiť o duševné aj fyzické zdravie človeka. To znamená vytvoriť také umelé prostredie v bytovom či rodinnom dome, ktoré by kladne pôsobilo na psychiku. Prostredie, ktoré by neubíjalo, nestiesňovalo, ale ani neposkytovalo prílišnú voľnosť, nekonečnosť priestoru, kde človek stráca určité orientačné body.
Bývanie v podkroví dáva človeku pocit súkromia, originality, uplatnenia svojich predstáv alebo predstáv celej rodiny o kráse v bývaní a bývaní v krásnom. V nijakom type bytu neumocníte uvedené pocity tak ako v podkrovnom byte so šikmým podhľadom, ktorý je obložený drevom, s rôznymi úrovňami bývania, s otvorenou alebo zasklenou terasou plnou kvetov… To všetko možno realizovať aj v panelovom dome.
Genius loci intenzívne pocítime práve v podkrovnom byte, ktorý sa stáva súčasťou nášho životného štýlu (klasický, zabývaný, plný milých drobností, puristicky jednoduchý interiér, ktorý vládne vo veľkom priestore, alebo jeho malometrážny variant s dômyselnou minimalistickou dispozíciou). Je to bývanie pre individuality so špecifickým životným štýlom, bývanie pre ľudí, ktorí vedia využiť psychologické danosti špecifického tvarovania obytného priestoru podkrovia s jeho šikmými strešnými rovinami. Bývanie v podkroví môže byť aj prejavom životného úspechu jeho užívateľa. Na rozdiel od bývania v rodinnom dome (dnes u mnohých spojenom s predstavou zámku alebo paláca), bývanie v podkroví umožňuje vnútornú okázalosť a individualitu, ale na druhej strane aj mieru, ktorá nedovolí prezentovať moc a bohatstvo navonok.
Psychológia bývania v podkroví
Šikmý priestor pod strechou vyžaduje pri tvorbe rešpektovanie jeho špecifickej typológie. Pri správnej aplikácii dokáže pozitívne ovplyvniť a vyrovnať psychiku človeka. Psychická pohoda v podkrovnom prostredí závisí od technických, priestorových či konštrukčných požiadaviek, ktoré kladieme na toto špecifické prostredie. Možno povedať, že správna voľba druhu zastrešenia je pre daný objekt veľmi dôležitá. Jeho konštrukcia ovplyvní exteriérové riešenie hmoty, ako aj priestorové členenie interiéru a optimálne využitie priestoru na bývanie. Taktiež môžeme sledovať, ako ohraničenie obytného priestoru šikmou strechou vplýva v interiéri na psychiku človeka, ktorý sa môže ohraničiť šikmými strešnými rovinami už od úrovne podlahy alebo nadmurovkou s parapetom, na ktorú nadväzuje šikmá strešná rovina. Priestor pod hrebeňom strechy môže mať celý podhľad zošikmený, oblúkový alebo čiastočne zošikmený a zalomený, ak v úrovni hambálka sedlovej strechy vytvoríme podhľad alebo medzistrop pre ďalšie podlažie. Podhľadom zmenšíme obostavaný priestor a zároveň sa ochudobníme o malebnosť a útulnosť podkrovia, ktoré by sme vytvorili práve šikmým podhľadom v kombinácii s viditeľnými drevenými prvkami krovu.
Vlastnosti podkrovného interiéru
Pre podkrovný priestor je charakteristická malebnosť a útulnosť s výhľadom do širokého okolia, pretože strecha, najvyššie miesto objektu, korunuje bytový alebo rodinný dom. Podmienkou je však správne umiestnenie strešných okien, vikierov alebo zasklených zimných záhrad. Ďalšou vlastnosťou je priestrannosť, ktorá má dve formy – horizontálnu a vertikálnu. Horizontálna voľnosť dispozície znamená členenie funkčných zón bytu viditeľnými stĺpikmi, klieštinami, krokvami, trámami. Priestor pod hrebeňom strechy sa odporúča členiť priečkami minimálne. Vertikálna voľnosť dispozície umožňuje využiť veľký obostavaný priestor podkrovia na viacero obytných podlaží, priehľadov medzi jednotlivými podlažiami bytu napr. galériou. Veľká úžitková plocha podkrovia umožňuje vytvárať veľkopriestorové voľné dispozície bytov s plochou 100 až 200 m2, ktoré získame z celkovej úžitkovej plochy podkrovného podlažia aj 400 až 500 m2. V priestoroch s nízkou podchodnou výškou môžeme vytvoriť strešné terasy, lodžie alebo veľké zimné záhrady.
Dokonalé presvetlenie interiéru zabezpečia strešné okná, svetlíky, zasklené časti šikmej roviny strechy alebo veľkoplošné vikiere. Často sa zabúda na dostatočnú insoláciu, preto je dôležité správne umiestnenie strešných okien v šikmej streche. Maximálna výška parapetu okenného otvoru by mala byť 1 200 mm, pretože dôsledkom vysokého parapetu je nižšia osvetlenosť priestoru, horšia manipuláciu pri otváraní okna a psychicky nepríjemný pocit uzatvorenosti priestoru v dôsledku straty optického kontaktu s vonkajším prostredím. Na psychiku človeka vplýva kvalita vnútornej klímy podkrovného podlažia, ktorá závisí od priestorovej dispozície podkrovia a jeho tepelnej, svetelnej a zvukovej pohody.
Tepelno-vlhkostná pohoda podkrovného priestoru
Tepelnú pohodu podkrovného podlažia ovplyvňujú exteriérové podmienky ako umiestnenie vlastného objektu vzhľadom na typ a reliéf krajiny, orientácia na svetové strany, vzťah k okolitej zástavbe a taktiež tvar, druh a sklon konštrukcie zastrešenia a pod. Ak chceme ovplyvniť tepelnú pohodu podkrovného bytu, mali by sme sa snažiť dodržať niekoľko zásad. Pokiaľ to urbanistický plán zóny povoľuje, môžeme upraviť orientáciu novostavby aj s ohľadom na jej podkrovné byty. Tie sú náročnejšie na tepelnú pohodu v porovnaní s bytmi v typických podlažiach v dôsledku zaťaženia vetrom a preslnenia z južnej a najmä juhozápadnej strany. Napríklad sklon strešnej roviny menší alebo rovnajúci sa 45o znamená väčšie prehrievanie a tepelnú nepohodu v byte v letnom období. Vtedy treba zvoliť tepelne predimenzovaný strešný plášť alebo krytiny svetlejšej farby, ktoré menej pohlcujú tepelné zložky žiarenia, vďaka čomu sa interiér v lete menej prehrieva. Podkrovné priestory pri severno-južnej orientácii objektu podliehajú nepriaznivým vplyvom. Rozličnými úpravami južnej aj severnej fasády ich dokážeme eliminovať. Na južnú fasádu sú vhodné tienené vikiere a strešné okná (slnolamy, žalúzie, šambrány, zapustenia, tienidlá). Taktiež z hľadiska tienenia a eliminácie vetra je vhodné členiť strešnú rovinu. Severná fasáda vytvára akúsi nárazníkovú zónu. Na ňu sú vhodné menšie zasklenené plochy a dostatočná tepelná izolácia.
Na zníženie tepelného zaťaženia strechy v lete alebo zníženie tepelných strát v zime má vplyv okrem sklonu strechy a farebnosti povrchov aj pomer plochy strešného plášťa a jeho obostavaného priestoru (faktor tvaru strechy). Čím je tento pomer väčší, tým sú väčšie tepelné straty. Preto treba navrhovať menší povrch strechy pri optimálnom obostavanom priestore, ktorý dosiahneme pri jej menších sklonoch a menšom členení. Sedlové a oblúkové strechy bez valby majú menšiu plochu povrchu ako strechy s valbami. Pri extrémne malých sklonoch (menších ako 30o) je obostavaný priestor malý a faktor tvaru väčší, čo je energeticky nevýhodné a dispozične ťažko využiteľné. Z hľadiska faktoru tvaru a úspory energie sú oblúkové strechy menej výhodné, pretože majú väčšiu plochu povrchu strešnej roviny ako rovinné (pultové) strechy.
Tepelnú pohodu podkrovného priestoru ovplyvňujú dispozičné a interiérové podmienky, napr. poloha jednotlivých priestorov bytu vzhľadom na svetové strany, priebežnosť dispozície bytu, maximálna využiteľnosť úžitkovej plochy podkrovia pri zachovaní optimálneho a ekonomického (vzhľadom na vykurovanie) obostavaného priestoru, minimálne tepelné straty obvodovým plášťom (zvislým, šikmým), minimálne tepelné straty pri maximálnej osvetlenosti podkrovných priestorov cez vikiere či strešné okná.
Teraz niekoľko rád, možno známych, možno nových, pre budúcich stavebníkov, obyvateľov podkrovných priestorov – pri stredných, veľkých až plošne nadštandardných podkrovných bytoch treba z hľadiska dispozície uvažovať o ich priečnom situovaní a prevetrávaní. Pokiaľ je to možné, jeden podkrovný byt neorientujeme iba na južnú alebo západnú stranu (nevhodné v lete), v danom prípade ho prevádzkovo delíme murovanými priečkami (akumulačné schopnosti). Z dôvodov nedostatočnej osvetlenosti a preslnenia taktiež neorientujeme celý byt len na sever. V letnom období sa vikiere prehrievajú menej ako strešné okná, preto sa uplatnia najmä na južnej, juhovýchodnej a juhozápadnej fasáde objektu. Okná treba potom zvoliť s tienením, s vetracou štrbinou a s menšou veľkosťou. Vhodnejšie sú vikiere zapustené ako predsadené pred strešnú konštrukciu, pretože väčšie ostenie čiastočne tieni okno. Strešné okná na juh je vhodné uplatňovať minimálne. Mali by mať vnútorné tienenie a vonkajšiu rozptylovú markízu. Pod strešné okná umiestňujeme radiátory. Prúdenie teplého vzduchu z nich v zime zabráni kondenzácii vlhkosti na vnútornej strane okna.
Zimné záhrady ako solárne zariadenia situujeme len na južné strany fasád alebo s odklonom priečelia najviac 45o na juhovýchod alebo juhozápad. Mali by sa pravidelne vetrať a zatieniť z vonkajšej strany odsadenou roletou, ktorá umožňuje prúdenie vzduchu. Na zvislé časti obvodového plášťa južných priečelí je vhodné dávať iba murované parapety (v lete majú nižšie vnútorné povrchové teploty). V bytových domoch je vhodné voliť na obvode zošikmeného podlažia minimálnu svetlú výšku v mieste zošikmenia väčšiu alebo rovnú 1 100 mm a nevytvárať parapet v nulovej výške. Stena, ktorá vymedzuje túto výšku po obvode, musí byť zateplená alebo murovaná, čím sa zrušia tepelné mosty v kútoch s nulovou výškou nadmurovky. V miestach zošikmenia so svetlou výškou menšou ako 1 100 mm je vhodné zvoliť nižšie skrinky s možnosťou zateplenia, ktoré využijeme na uskladnenie potravín. Zároveň zvyšujú tepelný odpor tejto zvislej obvodovej steny. Tepelnú, akustickú pohodu a ekológiu bývania zvýšia aj zazelenené plochy strešných terás, kvetináče na lodžiách a v oknách.
K ďalšiemu získavaniu optimálnej klímy v podkroví
V súvislosti so získavaním optimálnej vnútornej klímy v podkroví je dôležité zohľadniť aj ďalšie fakty. Napríklad veľmi utesnené okná a zateplené steny znižujú prirodzenú filtráciu vzduchu, konštrukcia nedýcha. Veľké zasklené a netienené plochy najmä na južnej, juhovýchodnej a juhozápadnej časti strechy spôsobujú prehriatie interiéru v lete a chladné asymetrické sálanie v zime. Ďalší druh asymetrického sálania je od teplých vykurovaných stropov. Na oba druhy asymetrického sálania sú citlivejší ľudia, ktorí sedia v pokoji, ako tí, ktorí sa pohybujú. Stúpanie vnútornej teploty po výške podlažia, čiže vertikálny teplotný priebeh, môže spôsobovať zhromažďovanie vzduchu s vyššou teplotou pri hrebeni. Tento úkaz je znesiteľný, ak medzi nohami a hlavou sediaceho človeka predstavuje rozdiel teplôt najviac 3 oC.
Vo všeobecnosti je vhodné šikmý podhľad nechať len v halách a obývacích izbách, v iných miestnostiach je vhodné znížiť ho, čím získame menší vykurovaný objem a energetické úspory. Pri mezonetových bytoch stúpa teplo do druhého nadzemného podlažia. Pre prvé nadzemné podlažie sa odporúča strop so sálavým vykurovaním a s dlažbou, nie s kobercom (obývacia izba, hala). Pocit studenej podlahy je v podkroviach zriedkavý. Pocit chladu možno znížiť sálavým podlahovým vykurovaním alebo sálavými žiaričmi na stenách v úrovni podlahy, nie v úrovni hlavy. Nutné je zaistiť priečne prevetrávanie, s čím súvisí požadovaná výmena vzduchu v priečne orientovanom byte a tiež vetranie bytov so strešnými oknami, ktoré sú orientované na juh, juhovýchod a juhozápad, s cieľom zaistiť vnútornú tepelnú pohodu najmä v lete.
Dôležité je zabezpečiť taktiež tepelný odpor obvodového plášťa a jeho zasklených častí podľa normy a eliminovať tepelné mosty dostatočne hrubou tepelnou izoláciou a materiálovou skladbou plášťa, aby prípadná vlhkosť mohla prechádzať do exteriéru cez hydroizoláciu pod krytinou a aby parozábrana bola na vnútornom povrchu strešného plášťa. To sú základné požiadavky na zníženie poruchovosti striech. Vhodné je zvýšiť akumulačnú schopnosť konštrukcií v podkroví (ťažké podlahy, hmotné, medzibytové, schodiskové a požiarne steny, murované zvislé časti obvodového plášťa, prípadne tehlové priečky v bytoch), ktoré sú orientované iba na juh, čo zabezpečí, že byty v zime udržia rovnomerne teplo a v lete sa s pribúdajúcim poludňajším slnkom prehrejú pomalšie. Zároveň povrchy uvedených stien majú nižšiu teplotu.
Energetickú úspornosť podkrovného bytu, respektíve spotrebu energií v byte ovplyvňujú niektoré faktory ako orientácia bytu na svetové strany, nadmorská výška, extrémne miestne poveternostné vplyvy (oslnenie, tienenie, vietor), tvar a veľkosť objemu budovy, vzájomný pomer plných a zasklených plôch, podlažnosť, faktor tvaru, kompaktnosť hmoty v objeme domu (z tohto hľadiska sú menej vhodné zapustenia a predsadenia častí priečelia), konštrukčné a materiálové riešenie domu ako celku, tepelnotechnické vlastnosti stien a stropov, veľkosť a druh okien, počet a druh skiel, tepelnotechnické vlastnosti strechy, sklon strechy, tepelné straty neregulovaným vetraním (infiltrácia), požadovaná vykurovacia teplota v zime, hmotné steny, stropy alebo plášť podkrovia, tepelná kapacita interiéru, druhy vnútorných povrchov a interiérového zariadenia (koberce, nábytok), osadenie budovy do terénu, tienenie horizontu, horizontálne tienenie nad južne orientovanými oknami, tepelnoizolačné okenice a rolety, ťažké záclony alebo závesy, farba vonkajších povrchov – fasád, zimné záhrady budovy a pod.
Vďaka strešným oknám osadeným v strešnej rovine vykazuje podkrovný priestor značné tepelné zisky zo slnečného žiarenia. V klimatických podmienkach Bratislavy, pri južnej orientácii a sklone 45°, je tepelná bilancia v rámci vykurovacieho obdobia dokonca plusová (tepelné zisky zo slnka sú väčšie než tepelné straty). Keď k tomu pripočítame fakt, že v podkroví sa vzhľadom na šikmé strechy vykuruje menší objem a vzhľadom na podstatne vyššiu účinnosť presvetlenia cez šikmo osadené okná tu aj menej svietime, môžeme skonštatovať, že z energetického hľadiska je bývanie v podkroví úsporné a veľmi výhodné.