Maľby na stenách
Najjednoduchším spôsobom stvárnenia povrchu je určite úprava maľovaním. Farebné nátery popri ochrannej (konzervačnej) funkcii plnia predovšetkým estetickú funkciu. Tradičnými typmi malieb sú vápenné, kremičité, kazeinové, voskové a olejové maľby.
V miestnostiach, ktoré sú vystavené vplyvom vlhkosti, najmä v suterénnych priestoroch, hygienických priestoroch alebo v kuchyniach sa uplatňujú maľby vápenné, ktoré majú vysokú priepustnosť vodných pár. Ich nevýhodou je pomerne vysoká nasiakavosť a kratšia životnosť. Mechanickému opotrebovaniu a tepelným výkyvom odolávajú kremičité, kazeinové a vápennokazeinové maľby. S olejovými maľbami sa v bytoch stretávame už len zriedkavo.
Technika maľovania špongiou – vytváranie odtlačkov viacerými farbami. |
Súčasné maľby a nátery sa vyznačujú ľahkou spracovateľnosťou, rôznorodosťou povrchových úprav. Sú rýchloschnúce, bez zápachu, emisií, neškodné zdraviu. Niektoré z nich sa vyznačujú aj ďalšími špecifickými vlastnosťami ako paropriepustnosť, odolnosť proti oteru a opotrebovaniu. Silikónové nátery na báze silikónových emulzií majú univerzálne využitie, sú vhodné na minerálne podklady ako aj na prekrytie starých silikátových a disperzných náterov. Vzhľadom sú podobné klasickým vápenným náterom, sú matné. Silikónové nátery sa vyznačujú dobrou priľnavosťou k podkladu, priepustnosťou pary a možnosťou umývania vodou. Podobné vlastnosti majú aj silikátové nátery. Akrylátové nátery sú menej prievzdušné. Ich výhodou je možnosť tónovania v širšom spektre farebných odtieňov a vysoká krycia schopnosť. Ako povrchová úprava nie sú vhodné do priestorov, kde je vyšší prestup vodných pár stenami (t. j. napríklad do všetkých starších domov, ktoré nemajú zhotovenú vodotesnú izoláciu stien proti vzlínaniu zemnej vlhkosti).
Rôzne techniky maľovania v interiéri získavajú v súčasnosti stále väčšiu popularitu. Patrí k nim napríklad vytváranie „odtlačkov“ pomocou bavlnenej látky. Na obrázkoch je ukážka, ako sa dá vytvoriť dvojfarebný efekt pomocou handričky. | |
Na trhu je zároveň pestrá paleta náterových materiálov s ďalšími vlastnosťami, napríklad s protiplesňovými účinkami, na silne znečistené plochy, umývateľné nátery a podobne. Ženy zaujíma skôr výtvarné hľadisko a celkový estetický výraz materiálov. Tie poskytujú hlavne nátery so zrnitou štruktúrou, dekoratívnymi povrchmi v rôznych farebných kompozíciách. Umožňujú vytvárať rôzne efekty kameňa, tkaniny a podobne.
{R1}
Keď sme už pri farebnom stvárnení, povedzme si niečo o miešaní farieb. Biele farby umožňujú pridávanie určitého množstva farebných tónovadiel. Nevýhodou takejto prípravy je, že po určitom čase nemožno dosiahnuť rovnaký odtieň najmä ak ako tónovacie prímesy boli použité prvky prírodných materiálov. Dokonalejšie sa miešajú farby na základe farebných vzorkovníc a podľa systému značenia farieb, ktorému zodpovedajú presne dané receptúry miešania základných farieb a synteticky pripravených konštantných farebných pigmentov.
Okrem rôznych dekoračných systémov a techník maľovania špongiou, či techniky zvitkového nanášania možno v interiéri využiť aj ďalšie kreatívne techniky ako sú napríklad lazúrovanie, stieranie, hladenie, hladkého mramorovania, tupovania a podobne. | |
Nátery v závislosti od druhu sa aplikujú na suché vápenno cementové, cementové a sadrové omietky, betón, sádrokartón, ale aj na staré nátery nanesené striekaním, valčekom alebo štetcom. Povrch na nanášanie náterov musí byť pevný, primerane súdržný, suchý. Musí mať vyrovnané všetky trhliny a hrubé plošné nerovnosti. Na vyrovnanie sa využíva napríklad štuková omietka alebo v prípade väčších nerovností sadra. Ku konečnému dobrému vzhľadu úpravy povrchu prispieva aj primerane pripravený podklad a vhodná voľba penetračného roztoku na zjednotenie nasiakavosti a pevnosti povrchov.