Dvojgeneračné bývanie v Modre: Netradičné riešenie, ako rozšíriť obytný priestor, oživilo historickú pamiatku
Nezvyčajný projekt v Modre dokazuje, že aj dva výrazne odlišné domy môžu fungovať ako jeden prepojený celok. Výsledkom je dvojgeneračné bývanie. Pôvodný dom bol postavený v 19. storočí a napriek tomu, že mal narušenú statiku, podarilo sa ho ešte zachrániť. K nemu je pristavená drevostavba, ktorá sa dotýka starých mestských hradieb. Projekt vyšiel z dielne architektky Jany Konečnej.
Na začiatku bol malý dom na Hrnčiarskej ulici v Modre, ktorý si všimli dnešní majitelia a chceli si ho opraviť na bývanie. Nielen samotný dom je očarujúci, ale aj jeho bezprostredné okolie. Na malom priestore sa totiž stretávajú rôzne časové obdobia. Pôvodný dom bol pristavený k vonkajšej strane mestských hradieb zo 17. storočia. Na druhej strane hradieb, ktoré rozdeľujú parcelu, bola záhrada, ktorá kedysi patrila k židovskej synagóge.
Narušená statika
Hoci pôvodný dom stál, statika nosných konštrukcií bola narušená – časť sa zrútila smerom dovnútra. Architektka Jana Konečná brala už od začiatku plánu rekonštrukcie do úvahy nielen obnovu domu, ale aj jeho rozšírenie – dostavanie nového objektu.
Fázy obnovy a dostavby
Celý proces zahŕňal viacero dôležitých momentov. Najskôr bolo potrebné obnažiť najstaršiu hmotu mestských hradieb a ponechať všetky okolité kamenné prvky a oplotenia. Potom prišiel čas na rekonštrukciu pôvodného domu. Jej súčasťou bolo otvorenie severnej strany, vďaka čomu mohlo vzniknúť átrium s obnaženou strieľňou. Posledným, no nemenej dôležitým bodom bola dostavba domu – stodoly, ktorý autorka nazýva neviditeľným. Stojí na mieste bývalého mikve, ktoré patrilo synagóge.
Tehla, drevo, kamenné múry
Umiestnenie dostavby druhého samostatného domu sa odvíjalo od mnohých faktorov vrátane osadenia jediného povoleného otvoru cez mestské hradby, ktorý vlastne prepája starý dom s novou hmotou. Celý proces projektovania a realizácie domu schvaľoval bratislavský pamiatkový úrad. Nezvyčajný projekt sa podarilo zrealizovať aj vďaka pracovníčke úradu, ktorej veľmi záležalo na tom, aby bol proces obnovy čo najčistejší a najúprimnejší. V menších krokoch to znamená, že rekonštrukcia pôvodnej stavby dodržiavala jej charakter – využívala len predpísané materiály: tehla, drevo a odkryté časti pôvodného kamenného muriva v interiéri. Všetok materiál, ktorý bolo možné použiť pri rekonštrukcii, zostal na mieste.
„Neviditeľná“ stodola z dreva
Špeciálnu atmosféru pôvodnému domu po rekonštrukcii dávajú odhalené kamenné múry a súčasti, ktoré sa podarilo zachovať.
Dostavaný objekt využíva ako základný stavebný materiál drevo. Tento koncept je nenápadný a prirodzený, pripomína v minulosti častú kombináciu murovaných domov s drevenými stodolami. Drevo dominuje nielen zvonku, ale aj vo vnútri. Z okien vidíte kus histórie v podobne hradobného múru. Zo schodiska zase uvidíte panelové sídlisko, ktoré patrí k novodobejšej podobe mesta Modra.
Intuitívna spomienka na krajčírku
Súčasťou „neviditeľného“ domu sú: spoločenský priestor s kuchyňou, dve kúpeľne, dve izby a malá pracovňa – všetko v jednoduchom minimalistickom štýle, ktorý podporuje vnímanie špeciálnej atmosféry a prelínania rôznych časových období. V interiéri pôvodného domu po obnove figuruje starý šijací stroj, upravený ako stolík pod umývadlo. Paradoxne, v tom čase ešte architektka ani netušila, že tu roky žila vychýrená krajčírka.
„My sme sa o tom, že v dome bývala hluchá krajčírka, dozvedeli až vtedy, keď „singerka“ už stála v kúpeľni v podobe stolíka pod umývadlo. V celom interiéri, ale aj vonku intuitívne ožívali rôzne artefakty z minulosti, ktoré chceli byť odhalené. A to odhalenie nebolo vynútené našou vedomosťou o nich. Nejakým spôsobom sa pripomenuli samy, hoci sme o nich nevedeli,“ opisuje mágiu, ktorá bola citeľná aj pri zariaďovaní domu, architektka Jana Konečná.
Domy v Modre
autor: Ing. arch. Jana Konečná
spolupráca: Martin Frič
lokalita: Modra
plocha pozemku: 201 m2
zastavaná plocha: 96,2 m2
podlahová plocha: 93,1 m2 – dom 1/ 66 m2 – dom 2
návrh: 2018 – 2019
realizácia: 2020 – 2022
Text: Sabína Zavarská
Foto: Martin Frič