Z orechov z pásma smrti vytvoril dekoráciu, za tácku na kávu má medzinárodnú cenu. Dôležitá je myšlienka, ktorá zarezonuje, vraví papierológ

Venujete sa širokému spektru v oblasti výtvarného umenia – od tvorby šperkov a interiérových dekorácií cez papierové predmety až po sochy. Je náročné obsiahnuť takú rôznorodú tvorbu?

Umenie samo osebe je širokospektrálne a nemá hranice. Necítim sa žánrovo obmedzovaný a je to možno aj tým, že som neprešiel úzkospektrálnym vzdelaním. Je to len o emóciách vzbudených pomocou línií, tvarov a farieb a zvyšok je vecou možností. Keby som mal možnosť pracovať so zlatom a s diamantmi, zhostil by som sa toho s rovnakým zápalom ako pri tvorbe šperkov z dreva, plastu alebo papiera. Ale možno práve pri tých „podradných“ materiáloch sa dá lepšie vnímať vklad autora a čistota zámeru, ktoré sa neocitnú v tieni drahých materiálov. Dôležitá je tvorivá myšlienka, ktorou autor niečo aktuálne zachytí a ktorá zarezonuje v mysliach iných ľudí. A to má väčšiu hodnotu vtedy, ak zo zdanlivého ničoho vznikne niečo hodnotné.

Dôležitá je tvorivá myšlienka, ktorá zarezonuje v mysliach iných ľudí.

 Boli ste výtvarníkom odmalička? Akú cestu k tejto profesii ste si prešli?

Pretvárať a dotvárať veci okolo seba alebo vytvárať nové mi bolo vždy blízke. Veľa a dlho som sa so všetkým hral a to mi zostalo dodnes. Fascinuje ma, ako veci vznikajú, a žasnem nad tým, keď si uvedomím, že toto ako keby ma už presahovalo, a s údivom hľadím na niečo celkom nové, akoby do tej tvorby vstupovala nejaká iná duchovná bytosť, ktorá tam pridáva niečo navyše a má z toho radosť. A ja s ňou. Tento svet je však mimo reality a návraty z neho bývajú niekedy bolestné. Pocit šťastia a radosti z tvorby sú však také lákavé, že sa vždy prekonám. Je to neustály zápas. V tom zápase musíte mať nejakú oporu, niekoho, kto chápe tieto vaše stavy, a tou je moja manželka Lujza.

Všetky vaše diela si vyžadujú veľkú dávku trpezlivosti a pedantnej práce. Čo vám pri nej najviac pomáha?

Trpezlivosť a pedantná práca sú výrazy, ktoré sa mi hodia skôr k slovám ako zamestnanie a povinnosť. Ja pri tvorbe pociťujem skôr radosť a zaujatie a tie možno generujú aj potrebnú trpezlivosť a pedantnosť. Ak sa o niekom hovorí, že je pedantný a trpezlivý, prejavuje sa to vo všetkých oblastiach jeho života. Nepovedal by som o sebe, že som v osobnom živote trpezlivý alebo pedantný. Ale radosť a zaujatie spolu s manželkinou podporou vytvárajú podmienky na to, že sa môžem hrať, tvoriť.

Jeden z majstrových obľúbených papierových klobúkov. Zdroj: Miro Pochyba

Priznávam, že najviac ma zaujali vaše diela zhotovené z papiera. Dokazujete, že tento krehký materiál má veľmi silný potenciál aj ako dekoratívny prvok v interiéroch. Ako ste sa k nemu dostali?

Papier akoby predstavoval krehkosť bytia a možno preto ma tak priťahuje. Pritom je ľahko dostupný a spracovateľný. Bol som fascinovaný, keď som raz v ťažkých životných chvíľach vzal do ruky kúsok papiera z poznámkového bločka a v zamyslení doň začal strihať a jednotlivé časti prekladať. Zrazu z roviny papiera začali vznikať 3D objekty, ktoré mi pripomínali architektúru zvláštnych budov. Každý ďalší taký objektík naznačoval nepreberné množstvo tvarových možností. Akoby som prechádzal z púšte do bujarej džungle. Keď toho bolo viac, ukladal som ich do škatule od topánok. Boli to také malé vzdušné artefakty, ktoré som si vedel predstaviť ako veľké plechové objekty stojace voľne niekde v prírode. A keby sa nimi preháňal vietor, možno by aj vydávali zvuky. 

Papier akoby predstavoval krehkosť bytia, i preto ma tak priťahuje.

Boli to tie vaše „domy pre vietor“?

Áno, a to bol len začiatok. Neskôr som začal tieto nápady aplikovať pri tvorbe obrazov z papiera, kde som nechal určité časti plochy vystúpiť do priestoru. Tieto priestorové vystúpenia neboli veľmi výrazné, podobne som pristupoval aj k farebnosti. Vyberal som jemné odtiene jednej farby, aby celkový výsledok navodil hlavne pokoj.

Tak ako môj vzťah k drevu vyústil do tvorby hračiek, aj papier ma viedol k tvorbe pre deti. Výsledkom je niekoľko návodových knižiek kirigami, ktoré sa stali námetom na výstavu realizovanú v bratislavskej Bibiane. Deti sa ocitli v „reálnom“ Papierovom kráľovstve, kde žije kráľ Zošit formát Á prvý so svojou dcérkou princeznou Písankou, ktorú ohrozuje papierový drak Brakozdrap.

V rámci výstavy som pre návštevníkov robil aj tvorivé dielne zamerané na priestorové tvarovanie papiera pomocou strihania a prekladania. Pri odchode z výstavy mohli deti vystrihnúť darček pre kráľa Zošita, ktorý bol vytvorený z papiera a sedel vo veľkom, krásne zdobenom kartónovom kresle.

Vývoj pokračoval tvorbou obrazov z papiera a popritom zároveň vznikali prvé nápady na skladné papierové obaly.

Sám svoju tvorbu označujete ako stieranie hraníc medzi dizajnom a výtvarným umením – môžete túto charakteristiku vysvetliť konkrétnejšie?

Hranice medzi umením a dizajnom spočívajú v poslaní toho-ktorého odvetvia. Úlohou umenia je vzbudiť emóciu, uvoľniť diváka z reality. Ťažisko dizajnu sa prikláňa viac k funkčnosti.

Stieraním hraníc mám na mysli stav, keď sa ťažisko vytvoreného nachádza niekde v strede medzi funkčnosťou a emóciou alebo je bližšie k emócii. Ako príklad by som uviedol svoje papierové mechanické obrazy s množstvom ozubených koliesok, akoby vytvárajúcich nejaký mechanizmus. Tu je použitý dizajn na vytvorenie emócie. 

Ako je to s vaším statusom „najväčšieho papierológa na svete“?

Do tejto „funkcie“ som sa pasoval sám, neviem, či niekto ako „papierológ“ v skutočnosti existuje. Deťom sa na začiatku tvorivých dielní s názvom Dobré nožnice prajem predstavím ako „najväčší papierológ na svete“ preto, aby mali pocit, že sa im neprihovára len tak hocikto. Môj workshop je ako divadelné predstavenie, v ktorom je prípustné aj určité zveličenie.

Z drobnej papierovej „architektúry“ sa postupne vyvinuli plastické obrazy z papiera. Neskôr ste objavili čarovný materiál – vlnitú lepenku.

Áno, začalo sa to drobnou architektúrou vznikajúcou priestorovým tvarovaním papierových štvorčekov a pokračovalo nápadmi, ktoré som zhrnul vo svojich knižkách pre deti. Tieto skúsenosti vyústili do tvorby papierových obrazov.

Vlnitá lepenka je čarovný materiál. Pri zoznámení sa s ňou som vybočil k papierovým šperkom, čo bolo diametrálne odlišné ako navrhovanie dizajnu papierových skladných obalov. Z dvojvrstvovej vlnitej lepenky som vytvoril aj kópie svojich drevených hračiek. Vyzerali nádherne a fungovali pohybovo rovnako ako tie drevené.

H. Ch. Andersen v podaní papierového kráľa. Zdroj: Thea Bašťovanská

Peknou ukážkou toho, čo možno vytvoriť z papierovej lepenky, je vaša priestorová ilustrácia k rozprávke od H. Ch. Andersena Cínový vojačik.

Skúsenosti, ktoré som získal pri vytváraní tohto artefaktu, som neskôr využil pri tvorbe skladných obalov, za ktoré som získal viacero prestížnych ocenení. Pre výstavu v centrále papierenskej firmy Mondi v Rakúsku som vytvoril aj veľké papierové objekty, sochy. Jedna skulptúra, zavesená na lane v schodiskovom priestore spomínanej firmy, mala 6 metrov. 

Zamerajme sa na chvíľu na samotné papierové 3D obrazy. Aké farby a techniky využívate na zhotovenie týchto umeleckých diel?

Snažím sa skôr o pokojný dialóg odtieňov jednej farby. Farbami žiaria hlavne tie obrazy, ktoré majú pomenovanie „mechanické“. Pomocou japonských rezacích kružidiel z papiera vyrezávam ozubené kolieska a rôzne časti tak, že papier predtým povrchovo upravím nalepením fólií s metalickým efektom. Tieto fólie dokážu zmenou uhla pohľadu meniť farby, takže keď okolo nich prechádzate, vidíte priam farebný ohňostroj. Takýto obraz vyzerá inak ráno, inak na dennom svetle a celkom odlišne večer pri umelom osvetlení.

Najnovšie obrazy rámujem do kazetových rámov opatrených muzeálnym sklom, čím sú chránené pred poškodením a prachom a sú tak plnohodnotným umeleckým artiklom.

V mnohých dielach majú miesto ozubené kolieska. Svojím spôsobom sú pre vašu tvorbu dosť charakteristické. Hovoríme o obrazoch ako Mechanický anjel, Modlitba, Mechanický mesiac. Čo nimi chcete vyjadriť?

Život je pohyb a ozubené kolieska sú symbolom mechanického prenášania pohybu, ktorý je pre mňa pochopiteľný a dokonalý. Okrem toho môžeme za hodinovým strojčekom vnímať nepriamo aj jeho tvorcu – hodinára. Dokonale zložený mikro- aj makrosvet vypovedá o svojom tvorcovi a ozubené kolieska sú nedokonalou ilustráciou tejto myšlienky. Nedokonalosť vyjadrenia som sa snažil nahradiť čo najväčšou dokonalosťou spracovania.

Keďže vo svete okolo nás jestvuje neuveriteľná originalita a rôznorodosť, snažil som sa o to, aby sa v jednom obraze nenachádzali dve rovnaké ozubené kolieska.

V obraze Rieka sa ich nachádza viac ako 200.

Karol Krčmár: Mechanický anjel. Zdroj: Miro Pochyba

Jednou z vašich špecialít sú papierové klobúky. Pripomínajú karnevalové čiapky, majú však podstatne silnejšiu myšlienku.

Pokrývka hlavy – čiapka alebo klobúk – sú veľmi blízko toho miesta, kde sa vyhodnocujú a uzatvárajú nápady. Myšlienky vznikajú v srdci, kam prichádzajú z neviditeľna, ale odtiaľ putujú do počítača – mozgu, aby ich preformátoval do zrozumiteľnej formy, prijateľnej pre nami vnímaný svet. Preto sa mi akési prerastanie tohto procesu do pokrývky hlavy zdá prirodzené a papierom sa to dá krásne vyjadriť.

Keďže vo svete okolo nás jestvuje neuveriteľná originalita a rôznorodosť, snažil som sa o to, aby sa v jednom obraze nenachádzali dve rovnaké ozubené kolieska.

Origami poznáme mnohí, ale čo sú to kirigami?

Čo sa týka názvu kirigami, je to jednoduché. „Oru“ je japonsky skladať, „kiru“ strihať, „gami“ je papier. Origami vlastne znamená skladaný papier a kirigami je strihaný papier.

Prvú knižku kirigami som naplnil nápadmi pre deti, aby si podľa znázornených návodov mohli samy vytvoriť masku, čiapku, hračku alebo drobný 3D artefakt. Okrem slovenskej verzie bola vydaná v nemeckom, maďarskom a českom jazyku, neskôr pod názvom Kirigami – Papierové kráľovstvo aj v jazyku anglickom a predávala sa úspešne na trhu v USA a Kanade. Všetky nápady som neskôr zhrnul v knižke z vydavateľstva Slovart s názvom Kirigami – Viac ako 100 nápadov na papierové vystrihovačky.

Okrem dreva a papiera dokážete vytvoriť umelecké dielo aj z orechových škrupín. Ako vznikli vianočné stromčeky z orechových škrupín?

Mám radosť, keď môžem poukázať na hodnotu tam, kde zdanlivo nie je. V prípade orechových stromčekov ide skôr o vianočnú dekoráciu, ktorá však v sebe skrýva silný príbeh.

Po revolúcii v roku 1989 sme spolu s manželkou chodili bicyklovať na petržalskú stranu Dunaja na miesta, kam za socializmu nikto nemohol vstúpiť, lebo to bolo strážené, veľmi široké hraničné pásmo.

Desiatky rokov tam rástli rôzne druhy orechov, ktoré sme si po výlete už v čase otvorenia hraníc priniesli domov. Manželka ich rozlúskla, vybrala orechové jadrá a ja, keďže mi bolo ľúto vyhodiť tie krásne škrupiny, som ich polovičky lepil opäť k sebe. Keďže bolo pred Vianocami a „éterom“ lietali rôzne vianočné nápady na dekorácie, dal som sa inšpirovať a vytvoril som orechové vianočné stromčeky. Ja si na nich okrem výtvarnej stránky cením najmä ten príbeh a históriu pôvodu orechov, ktoré sa vďaka porevolučným zmenám premenili z orechov z pásma smrti na orechy slobody.

Takéto stromčeky si papierológ vytvoril z orechov nazbieraných v zóne, kde bol v minulosti prísne strážené hraničné pásmo.

Okrem dekorácií a primárne estetických objektov ste autorom zaujímavých praktických nápadov, spomeňme napríklad obaly z vlnitej dvojvrstvovej papierovej lepenky. Na čo všetko môžu slúžiť?

Mojou špecializáciou v oblasti dizajnu sa stali skladné papierové obaly z vlnitej dvojvrstvovej lepenky. Je to materiál so vzácnymi mechanicko-technickými vlastnosťami. Prišiel som na to, keď som navrhoval obaly pre Ústredie ľudovej umeleckej výroby v Bratislave, kde som zároveň riešil vizuál novovzniknutého Dvora remesiel. Má krásnu štruktúru a príjemnú prírodnú farebnosť, je ohybná a poddajná v jednom smere a v smere naň kolmom pevná. 

Ktoré z doposiaľ dosiahnutých ocenení si najviac vážite? Pripomeňme, že celkovo máte neuveriteľných 95 ocenení.

V prvom rade je to zlatá medaila z amerického Pittsburghu zo svetovej výstavy vynálezov a nových výrobkov INPEX XII za kolekciu drevených pohyblivých hračiek Carlo. Som hrdý aj na Cenu Andyho Warhola v grafickej súťaži Billboard pre radosť, vyhlásenú rakúskou tlačiarňou Gerin. Ocenenia Gold Pack v rovnomennej súťaži reklamnej agentúry A-21 za skladné obaly z vlnitej dvojvrstvovej lepenky ma výrazne motivovali k ďalšej obalovej tvorbe. Významné pre mňa je aj tretie miesto v medzinárodnej súťaži Model Young Package 2018 na tému Coffee Mania, kde som toto ocenenie získal za skladnú tácku Vlna.

V roku 2005 bola moja knižka Kirigami – Papierové kráľovstvo zaradená medzi najkrajšie knihy Slovenska. Ocenenie sa týkalo grafickej koncepcie a priestorových ilustrácií. 

V roku 2018 som za návrh skladnej tácky na štyri tégliky s kávou získal v medzinárodnej súťaži Coffee Mania tretie miesto. V súťaži bolo 946 návrhov dizajnérov zo 61 krajín svet.
Zdroj: Archív K. Krčmára

Ďalšou aktivitou, ktorú robíte, sú tvorivé dielne pre deti v základných školách. S akým ohlasom sa stretávate? Predsa len sa o dnešných deťoch hovorí viac-menej ako o digitálnych a menej zručných.

Ohlas u detí je vynikajúci, a čo je tiež dôležité, aj u pedagógov. Snažím sa deti najmä zaujať, aby celý proces vnímali ako hru, lebo tak sa ľahšie prekonávajú technické prekážky. Na počiatku sa niektoré boja, či to zvládnu, ale tie obavy sa skoro rozplynú a ja im veľa času na také úvahy ani nedám. Mojím cieľom je odbúrať u detí pocit, že sa ideme niečo učiť. Začnem rozprávať svoj príbeh o tom, ako som sa dostal do Papierového kráľovstva, a aby si to vedeli predstaviť, vždy si k tomu niečo vystrihneme. Pre zmenu a uvoľnenie im na chvíľu zahrám na ukulele a zaspievam hymnu Papierového kráľovstva alebo vytiahnem didgeridoo, aby si vedeli predstaviť, ako znejú krídla draka Brakozdrapa.

Text: Sabína Zavarská
Foto: Miro Pochyba, Archív K. Krčmára
Zdroj: Časopis Môj dom