Zo zvyškového dreva si spravil aj nábytok. Ako si architekt premenil bývalú papiereň a mlyn na neobvyklé bývanie

Keď architekt Tomáš Petrášek zobral do rúk menšiu východnú časť mlyna v pôvodnom stave, musel rešpektovať vonkajší charakter už upravenej strany. Budova, ktorá bola ešte predtým papierňou, dnes funguje zvnútra ako dvojdom. Priestory staršieho bývania (kde žijú rodičia architektovej ženy) dnes od novšieho oddeľuje starý múr. Z praktických dôvodov sú obe obytné jednotky prepojené v suteréne a na druhom podlaží, avšak každá má dostatok súkromia.

Pôvodný stav domu Zdroj: DEBYT

Skôr veža ako bežný interiér

V upravenom obytnom priestore dominuje industriálny charakter, pripomínajúci pôvodné využitie stavby. Keď vojdete dovnútra, očarí vás nezvyčajné vertikálne členenie interiéru s otvorenými priestormi a pôvodnými trámovými stropmi na každom poschodí. Pripomína skôr vežu ako bežný dom. Jednotlivé podlažia spája schodisko zhora osvetlené strešnými svetlíkmi.

Každé podlažie má inú funkciu: vo zvýšenom prízemí je detská izba so šatňou a kúpeľňou, na prvom poschodí nájdete obývaciu izbu s kuchyňou a v podkroví sa nachádza spálňa s pracovňou a kúpeľňou. V pivnici sú ďalšie funkčné časti: ateliér, sauna a technická miestnosť.

Schodisko na poschodí oddeľuje od interiéru len presklená stena. Zdroj: Václav Novák

Schodisko ako cesta za svetlom

Architekt využil schodisko, ktoré nazýva cestou za svetlom, aj inak, nielen na prístup do jednotlivých poschodí. Snažil sa o jeho maximálne zobytnenie, čo znamená, že schody sa stávajú súčasťou interiéru. Hoci je na prízemí oddelené od obytných priestorov múrom, na ďalšom poschodí ho od interiéru oddeľuje len presklená stena. V podkroví prirodzene prechádza do pracovne, ktorá tak pôsobí ako otvorená paluba.

Architekt sa snažil o maximálne zobytnenie schodiska, a tak sa schody stali súčasťou interiéru. Zdroj: Václav Novák

Veľké okná, terasa a dvorček v štýle „sala terrena“

Obnovu vidno aj na východnej fasáde – pribudli veľké okná a pobytová terasa na úrovni kuchyne s kovovým mostíkom. Terasa i mostík tienia vstupnú časť dvora. Architekt tento priestor označuje ako „sala terrena“ – čo je vlastne vonkajšia miestnosť spájajúca interiér so záhradou. Z lávky je pekný výhľad na otvorené údolie Zbirožského potoka. Na severnej fasáde vznikli dva nové menšie otvory presvetľujúce schodisko.

Neveríte, že sa dá skombinovať industriálny a vidiecky štýl?

Interiér očarí skutočne nezvyčajnou atmosférou, ktorá vznikla kombináciou dvoch protichodných štýlov – industriálneho a vidieckeho. Z materiálov autor premeny uprednostnil najmä drevo, kov, štukové omietky a cementovú stierku. Uvažoval ekologicky, s cieľom maximálne využiť to, čo už existovalo. Okrem dreva a trámov z pôvodných konštrukcií, zužitkoval aj nazhromaždené rezivo. Z recyklovaného dreva je napríklad terasa či nábytok v kúpeľni.

Z recyklovaného dreva je napríklad terasa či nábytok v kúpeľni. Zdroj: Václav Novák

Umelecké koberce, unikátna tapiséria a obrazy od kamaráta

Ak si dobre prezriete fotografie, určite vám neujde, že vo vnútri dominujú nábytok z 50. až 80. rokov 20. storočia a originálne solitéry z prírodných materiálov. Veľký podiel na atmosfére majú textílie. Napríklad koberec v obývačke je spoločným dielom textilnej výtvarníčky a architektovej ženy.

V podkroví sa nachádza spálňa s pracovňou a kúpeľňou. Zdroj: Václav Novák

Sedenie v tejto miestnosti kopíruje celú južnú stenu – tak vzniklo miesto, kde sa môžu stretnúť všetky generácie rodiny a môžu tu prenocovať aj priatelia. Ďalšími pútavými bytovými textíliami sú: unikátna tapiséria v priestore nad schodiskom a koberec od Antonína Kybala v pracovni. Nechýbajú ani výtvarné umelecké diela – obrazy od architektovho kamaráta zo študentských čias Viliama Baleja.

Sabína Zavarská
Foto: Václav Novák