Život mi uštedril facku. Odvtedy nečakám, že niekto bude riešiť moje problémy, priznáva miss 2023 Daniela Vojtasová

Pochádzate z Dolného Kubína, no už od pätnástich rokov žijete vo veľkomeste – v Bratislave. Aké to bolo pre mladučké dievča z malého mesta? Museli ste sa sama naučiť fungovať v cudzom svete a postaviť sa na vlastné nohy.

Plánovala som sa osamostatniť skôr, než býva zvykom. Už v detstve som sa profesionálne venovala športu ako reprezentantka Slovenska a chcela som na sebe pracovať ešte viac. Vždy som bola ambiciózna. Keď som mala 15 rokov, dostala som ponuku na súťaž Bikini fitness v Bratislave. Bol to významný moment: i vďaka tomu som sa presťahovala do hlavného mesta. Vybrala som si štúdium na gymnáziu, pretože bolo pre mňa dôležité mať kvalitné všeobecné vzdelanie. Paradox je, že som si vybrala jedno z troch najťažších gymnázií v Bratislave – na Metodovej ulici, hoci som ho v podstate nepoznala.

Priznám sa, prekvapila ma informácia, že ste Slovensko reprezentovali v hode kladivom a vo vrhu guľou. Neznie to ako disciplíny pre budúcu missku… Alebo áno?

S týmito disciplínami som začala, keď som mala 13 rokov. Pravdupovediac, pôvodne som chcela robiť skok do výšky, pretože som bola vždy dosť vysoká a šlo mi to, ale v Dolnom Kubíne sme na to nemali trénera. Mali sme však trénera na vrh guľou a hod kladivom, takže keď som chcela byť v niečom úspešná, nemala som na výber. (smiech) Aby ste si to vedeli predstaviť, vtedy som mala o 10 kíl viac – bola som taká mohutnejšia, svalnatejšia, než som teraz.

Takže rodina zostala v Kubíne a vy ste sa úplne sama ocitli v cudzom veľkomeste. To znamenalo internátny život i prísnu disciplínu. Ako spomínate na toto obdobie?

Bolo to veľmi náročné, bývala som na dievčenskom internáte s prísnym režimom a obmedzenými vychádzkami, a keďže som trénovala aj vo večerných hodinách, mávala som s tým problém. V sedemnástich rokoch sa mi našťastie podarilo presťahovať na vysokoškolské internáty, ktoré boli pre mňa vykúpením, aj keď vyzerajú tak ako pred desiatkami rokov. No mohla som chodiť na tréningy, na brigády a nikto ma nekontroloval. Dokonca som si mohla kedykoľvek prať oblečenie. Na stredoškolskom internáte sme mohli prať len raz za týždeň – na množstvo žiačok bola len jedna práčka.

Už na strednej škole sa Daniele podarilo presťahovať sa na vysokoškolské internáty. Pre mladú ženu s množstvom aktivít to bolo vykúpením. Zdroj: Miro Pochyba

Ako toto obdobie vnímala vaša mama? Predsa len, keď 15-ročné dieťa odíde z domu stovky kilometrov, asi to nie je jednoduché.

Moja mamina je úžasná, sme si veľmi podobné. Čím som staršia, tým viac tie podobnosti vnímam. Vždy chápala moje ambície. Samozrejme, muselo to byť ťažké aj pre ňu.

Vyhrali ste súťaž Miss Slovensko 2023, v ktorej porota po prvýkrát nehodnotila len krásu, ale aj osobnosť a inteligenciu. Aká dôležitá je vo vašom živote ženská krása?

Ženská krása môže byť výhodou, ale aj prekliatím. Závisí od toho, ako s ňou viete pracovať. Nemala by však byť ničím nosným. Je len dočasná, prchavá a najmä – neexistuje žiaden všeobecný vzorec na ideál krásy. Dôležitý je intelekt, skúsenosti, to, čo z človeka vyžaruje a aké hodnoty zastáva.

Ja som sa v podstate v súťaži krásy ocitla náhodou, nepripravovala som sa na ňu vopred a beriem ju ako veľmi cennú skúsenosť, ale pokračujem vo svojich cieľoch a predstavách. Táto súťaž mi zároveň pomohla osamostatniť sa z tanečnej skupiny. V šoubiznise som sa pohybovala už predtým, ale bola som vnímaná skôr ako súčasť skupiny, nie samostatná osobnosť.

Spomínali ste, že tanec bol pre vás najskôr len koníčkom, no netrvalo dlho a stal sa vašou hlavnou aktivitou.

Zhruba ako 16-ročná som mala zdravotné problémy, pre ktoré som musela prestať s cvičením. Vtedy som si povedala, že keď už nemôžem profesionálne vrcholovo športovať, preorientujem sa na tanec, ktorý neznamená až takú záťaž na kĺby. Takže celú kariéru som postupne presmerovala týmto smerom. V súčasnosti sa venujem komerčnému tancu, robíme prakticky všetky televízne tanečné projekty na Slovensku a v Čechách, napríklad aj Let’s Dance, ale tiež rôzne koncerty.

„Súťaž krásy beriem ako veľmi cennú skúsenosť, ale pokračujem vo svojich cieľoch a predstavách,“ vraví miss 2023. Zdroj: Archív Daniely Vojtasovej

Aké hodnoty sú pre vás v aktuálnej životnej etape najdôležitejšie?

Čoraz viac si uvedomujem, aká dôležitá je pre mňa úprimnosť, otvorenosť, a to najmä v kamarátskych a v rodinných kruhoch. Je pre mňa podstatné môcť sa na niekoho spoľahnúť. Dôvera sa ťažko buduje a veľmi ľahko sa dá zničiť. Hoci mám len 23 rokov, na základe vlastných skúseností som sa naučila cenné veci, napríklad že neraz sa v konečnom dôsledku môžete spoľahnúť len sami na seba. Napriek množstvu kamarátov sa napokon ocitnete sami a musíte si sami aj pomôcť. Uvedomila som si to na základe veľkej facky, ktorú mi život pripravil, ale výsledok je pozitívny: odvtedy sa mi žije ľahšie, pretože sa na nikoho nespolieham, nečakám, že niekto iný bude riešiť moje problémy. Všetko si viem vybaviť sama, zarobiť si peniažky, postarať sa o seba.

Študujete marketingovú komunikáciu na FF UK. Čakajú vás prakticky už len štátnice. Plánujete sa v budúcnosti venovať tomuto odboru naplno?  

To je otázne. Mnoho vecí ma na tom baví, napríklad PR, teda vzťahy s verejnosťou, viem si predstaviť aj prácu hovorkyne nejakej spoločnosti, ale ktovie, ako to bude ďalej. Som človek, ktorý sa rád vzdeláva v rôznych oblastiach, zatiaľ sa hľadám.

Každý z nás má z času na čas ťažký deň a zažije nejaké negatívne skúsenosti. Ako ich ventilujete vy?

V týchto momentoch mám rada svoju samotu. Keďže som nonstop v nejakom kolektíve, teším sa na moment, keď prídem domov, zapálim si sviečočku, uvarím si dobrý čaj a v pokoji porozmýšľam nad tým, čo sa udialo, rozoberiem si to sama pre seba. Niekedy cítim ťažobu a neviem, odkiaľ pochádza. Takže sa snažím vypátrať jej pôvod. Spýtam sa sama seba: Je dôležité, aby ma to trápilo? Nie! Tak to vypúšťam. Rada si niečo prečítam, prelistujem, vypočujem si hudbu alebo podcast, niečo dobré si navarím – a to mi pomáha.

Ak sa objavia negatívne skúsenosti, Daniela potrebuje samotu, sviečku, teplý čaj a čas na premýšľanie. Zdroj: Miro Pochyba

Pozrime sa konečne na bytík, ktorý ste dostali na rok k dispozícii. Bol už zariadený alebo ste mali pri jeho dizajne nejaké slovo?

Bol už zariadený, ale to mi vôbec neprekážalo, pretože je riešený s citom a vkusne. Páčia sa mi vysoké stropy, zvolená paleta farieb a jednoduchosť, s akou architektka byt zariadila. Je síce čistý, ženský, ale zase nepôsobí prvoplánovo. Oceňujem aj nadčasovosť, ktorú vyžaruje. Absolútnou dominantnou je majestátny luster. Takisto sa mi páči veľký balkón zo spálne.

V Dolnom Kubíne ste bývali v byte či v dome? Aké bývanie v Bratislave vás láka najviac?

Vyrastala som v dvojizbovom byte. Mám veľmi rada staromestské byty s vysokými stropmi, s charizmou a puncom histórie. V takom by som chcela v budúcnosti bývať. Predstavujem si bývanie doplnené nejakými umeleckými kúskami, rada by som investovala do umenia.

Teraz je pre mňa dôležité mať všetko poruke, teda jednoznačne uprednostním mestské bývanie v Bratislave. Keby som si neskôr založila rodinu, vedela by som si predstaviť bývanie v domčeku so záhradkou, kde by som mohla realizovať aj svoj vzťah k rastlinám.

Aké sú vaše ciele na najbližšie obdobie?

Na tento rok mám celkom dosť plánov a cieľov. Pripravujem sa na triatlon – minulý rok som začala behávať a dostala som ponuku, či by som nechcela prispieť k spopularizovaniu športu medzi mladšími generáciami, keďže šport mi je blízky a chcem, aby aj mladší vedeli, že športovať je cool. Ďalšou mojou túžbou je naučiť sa hrať na hudobnom nástroji. K tomu mám v kalendári fotenia v rámci miss SR a, samozrejme, budem pôsobiť aj ako tanečníčka. Plus štátnice.

Pohyb je pre Danelu Vojtasovú v živote dôležitý. Aj medzi mladými chce robiť o športovaní osvetu. Zdroj: Archív Daniely Vojtasovej

Text: Sabína Zavarská
Foto: Miro Pochyba, archív Daniely Vojtasovej
Zdroj: Časopis Môj dom