Vysaďte si živý plot: Akú podobu zvoliť, aké dreviny vybrať a čo urobiť, aby bol sýtozelený a hustý?

Kde začať? Máte pestré možnosti

Môžete im dať rôznu podobu, výšku aj šírku. Na výber máte tvarované aj voľne rastúce formy, živé ploty pozostávajúce z jedného aj viacerých druhov drevín. Môžete dokonca zvoliť živé ploty, ktoré budú zelené celoročne. Pri výbere konkrétneho druhu dreviny môžete zvážiť aj to, či má ísť o pomalšie alebo rýchlo rastúce druhy.

Konkrétnu podobu živého plota môžete prispôsobiť aj jeho budúcemu využitiu. Ak sa napríklad rozhodnete, že bude oddeľovať priestor, v ktorom sa nachádza bazén, mal by ideálne pozostávať zo vždyzelených drevín alebo aspoň druhov vyznačujúcich sa hustejším olistením.

To isté platí aj vtedy, ak má ísť o živý plot ohraničujúci pozemok. Plot, ktorý by bol zároveň kulisou pre pekný kvetinový záhon, môže pozostávať z opadavých drevín. Atraktívny tu môže byť aj voľne rastúci živý plot pozostávajúci z pekne kvitnúcich krov.

Živý plot poslúži aj na rozdelenie priestoru. Zdroj: Shutterstock

Z kvetináča alebo bez koreňového balu

Na založenie živého plota z opadavých listnatých drevín môžete využiť voľnokorenné alebo kontajnerové dreviny. Výhodou voľnokorenných, teda tých bez zemného balu, je nižšia cena, nevýhodou je obmedzenejšie množstvo dostupných druhov. Vysádzať ich môžete len v období, keď sú bez listov, teda na jeseň, a počítajte s tým, že zakoreňovanie týchto drevín je oproti kontajnerovým pomalšie. Pred výsadbou nesmiete zabudnúť namočiť korene na niekoľko hodín do vedra s vodou a nadzemnú časť skrátiť, čím podporíte kvalitnejšie zakorenenie.

Dreviny, ktoré sa predávajú v plastových kontajneroch, sú o niečo drahšie, ale po výsadbe sa dokážu rýchlo ujať a plynulo pokračujú v raste. Sadiť ich môžete počas celej sezóny, kým nie je zamrznutá pôda. Ihličnany na živý plot môžete kúpiť aj so zemným balom, no pred výsadbou ho nerozoberajte. Takéto dreviny je ideálne kupovať hneď po dodaní do záhradníctva a následne po kúpe vysadiť.

V poslednom čase sa môžete stretnúť aj s ďalšou možnosťou, s tzv. instantnými živými plotmi. Hoci sú mierne drahšie, ich výsadbou získate kvalitne zapestovaný a husto olistený živý plot. Želaný efekt sa pri správnej voľbe dostaví prakticky okamžite.

Tvarovaný a voľne rastúci

S tvarovaným živým plotom je oveľa viac práce. Musíte ho aspoň dvakrát ročne strihať, upravovať, dbať na dostatok vlahy a živín, inak sa želaný efekt nedostaví. Ak sa však o takýto živý plot dokážete dobre postarať, stane sa ukážkovým a oku lahodiacim porastom.

Pri zakladaní takéhoto porastu počítajte vždy s tým, aby ste mali okolo neho dostatok priestoru. Oceníte to neskôr pri tvarovaní a ďalšom ošetrovaní. Takéto živé ploty najviac zapôsobia v moderných mestských záhradách. Vo vidieckych, prírodných či chalupárskych záhradách pôsobia pôvabne skôr voľne rastúce živé ploty. Nevyžadujú až takú starostlivosť, no takisto ich treba občas presvetliť, prihnojiť a počas dlhšie trvajúceho sucha zavlažiť.

Tvarované formy sú na údržbu náročnejšie. Zdroj: Shutterstock

Výber druhov

Pokiaľ ide o konkrétne dreviny, z opadavých druhov je na tvarované formy ideálny buk lesný, hrab obyčajný, javor poľný, farebne výraznejší myrobalán, hloh jednosemenný, dokonca drieň obyčajný alebo si môžete zvoliť klasiku – vtáčí zob, ktorá ponúka viac druhov aj odrôd.

Zo vždyzelených druhov sa osvedčil vavrínovec, hodí sa aj cezmína, červienka alebo hlohyňa. Zaujímavé sú aj živé ploty z ihličnanov. Uplatní sa tis obyčajný, cypruštek Lawsonov, tuja západná alebo v horských oblastiach aj smrek obyčajný či smrek pichľavý. Výsadbu týchto drevín však zrealizujte začiatkom jesene a nezabudnite na priebežné zavlažovanie. Živé ploty z ihličnanov sú náročnejšie na zavlažovanie aj prihnojovanie.

Pokiaľ ide o voľne rastúce živé ploty, z drevín sa na tento účel hodí zlatovka, vajgela, okrasná ríbezľa, pajazmín, dulovec, tavoľník, tavoľa, orgován, muchovník alebo trojpuk.

Vajgela sa hodí do voľne rastúcich živých plotov. Zdroj: Shutterstock

Spon výsadby

Najkrajšie sa živé ploty ukážu na slnečných miestach. Polotieň bude vyhovovať len niektorým druhom (tis, vavrínovec). V tieni sa živým plotom dariť nebude.

Ak si budete živý plot zakladať svojpomocne, počítajte s tým, že okrem kvalitnej prípravy pôdy (dôkladného odburinenia plochy) a zaobstarania vhodnej zelene je veľmi dôležité dodržať odporúčané výsadbové spony. Vysadené rastliny by mali byť od seba vzdialené 30 – 60 cm, vhodná vzdialenosť však závisí od konkrétneho druhu. Takéto rozpätie platí pre najrozšírenejšie stredne vysoké živé ploty. Na meter dĺžky budete potrebovať približne 3 až 4 rastliny.

Zabezpečte si väčšie množstvo v prípade, že sa rozhodnete pre živý plot z krušpánu (6 – 8 ks) alebo dráča Thunbergovho (4 – 5 ks). Vysádzať môžete do jedného radu alebo do trojsponu, ak sa rozhodnete mať živý plot širší a hustejší. Pri výsadbe je výbornou pomôckou natiahnutý špagát.

Tipy a triky

Výsadba do pripravených jamiek je rýchlejšia a pohodlnejšia, ale vhodnejšia je výsadba do vyhĺbených rigolov, pretože všetky korene dokážete zasypať kvalitným substrátom a rigol môžete pred samotnou výsadbou veľmi dobre pripraviť. Na rigolové dno je vhodné pridať kvalitný kompost alebo rohovinu. Vyplatí sa využiť aj mykorízne huby. Dobré je tiež pri výsadbe naliať do rigolov, ale aj výsadbových jamiek vodu.

Samozrejmosťou pri oboch spôsoboch výsadby by malo byť dôkladné zaliatie vysadených kríkov a namulčovanie povrchu pôdy jemne drvenou kôrou. Pomôže udržať v pôde dlhšie vlahu a zabráni rozrastaniu buriny. Vysadené kríky netreba prihnojovať. Treba počkať, kým sa dobre zakorenia. Pri jesennej výsadbe je to možné až na jar.

Text: Daniel Košťál
Foto: Shutterstock
Zdroj: Časopis Môj dom