Atraktívne bývanie v Londýne

Atraktívne bývanie v Londýne

25. 01. 2011
Zdieľať

Za necelých päť dní sme absolvovali sériu návštev vo vilách v blízkosti Londýna. Zuzana Lukáčová, interiérová dizajnérka zabývaná v britskej metropole, nás z kamarátstva nielen prenocovala, ale zaviedla aj k známemu do jedného z tehlových domčekov v malebnej radovke blízko parku.

Najstaršie zmienky o „royal mews“ sa spájajú s chovom orlov kráľovského veličenstva. V roku 1537 počas jedného z veľkých požiarov v Londýne, keď vyhoreli aj stajne Henryho VIII., sa pán kráľ rozhodol, že namiesto orlov ustajní v „orlích domoch“, teda v mewsoch, svoje koníky. Historicky prvé mewsy už nejestvujú, na ich mieste sa rozprestiera Trafalgarské námestie a kráľovské stajne sa už dávno presťahovali do areálu Buckinghamského paláca. Keďže ľudia, a najmä tí z britských ostrovov, ľahko priľnú k zaužívaným názvom, nielen kráľovské, ale aj šľachtické a meštianske maštaľky s obytnou nadstavbou pre koniarov si ponechali pôvodný názov mews.

Tradičné mewsy tvoria dva rady protiľahlých domčekov, ktoré lemujú dláždenú slepú uličku alebo prechodný dvor vovnútri mestskej zástavby z 19. storočia. Vhodne umiestnená sedačka opticky rozšírila úzky priestor a drevená masívna podlaha i schodisko zas vyvážili Kennyho výber neutrálnych farieb a kovu.

 

Odvtedy sa tento výraz raz a navždy zakorenil v hlavách Londýnčanov a používa sa dodnes. Kedysi len na označenie stajní, neskôr na pomenovanie spomínanej radovej jednoposchodovej zástavby. Tá sa od sedemnásteho storočia tiesnila vo dvoroch za chrbtami honosných viacpodlažných domov v edwardovskom slohu patriacich majetnej londýnskej vrstve, ukrytá pred zrakmi džentlmenov a tak, aby neurážala delikátny čuch a jemnocit dám. S istou dávkou humoru sa dá povedať, že služobníctvo a koniari boli vlastne anglickí dvorania.

Vhodne umiestnená sedačka opticky rozšírila úzky priestor a drevená masívna podlaha i schodisko zas vyvážili Kennyho výber neutrálnych farieb a kovu.

Tvorili komunitu obyvateľov londýnskych mews, v ktorých mali ctihodní občania garážované svoje konekoče. Situácia sa zmenila, keď koncom 19. storočia vymenilo panstvo konský pohon za motorový. Na mews sa pozabudlo, až kým sa v dvadsiatych rokoch minulého storočia takí vážení Londýnčania ako architekt Frederick Etchells neodhodlali prebudovať niektoré z priestrannejších mewsov na pohodlný obytný priestor. Hoci ešte v roku 1935 belgický detektív Hercule Poirot s neuveriteľne bystrou sivou kôrou mozgovou riešil podľa Agathy Christie prípad vraždy mladej dámy, komfortne zabývanej v Bardsley Garden Mews, skutočný záujem o atraktivitu bývania v zákulisí starého Londýna vzrástol až v šesťdesiatych rokoch minulého storočia.

 Mewsania si žijú oslobodení od mestského zhonu a v duchu pospolitosti, tak ako Kenny v Elgin Mews North v štvrti City of Westminster.


Kto žije v mews, ten má štýl

Za posledných štyridsať rokov neuveriteľne vzrástla popularita bývania v mewsoch historicky umiestnených v najlepších častiach Londýna. Samozrejme, že primerane sa zvýšila aj ich cena na realitnom trhu. Na skromné životné podmienky služobníctva, ktoré pôvodne obývalo vrchné poschodie týchto domčekov, pamätajú už len staré múry. Súčasní majitelia sa pustili do ďalekosiahlych úprav; v mewsoch si zariadili komfortné bývanie so všetkými výhodami tichej štvrte v centre veľkomesta. Veľkým luxusom v starom meste je aj skutočnosť, že väčšina Mewsanov má na prízemí svojich obydlí zaparkované auto za drevenými vrátami tak, ako koč za čias konských povozov. Na poschodí si domáci zariaďujú otvorenú spoločenskú zónu s kuchyňou a pod strechu umiestňujú spálne.

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste

Neveľký kuchynský kút s výhľadom do dvora s typickou kamennou dlažbou Výhľad z pohovky na galérii na radovú zástavbu mews
Kennyho kuchynské techno Detail ukotvenia techno-zábradlia by lepšie vynikol pri väčšom odsadení galérie od steny s oknami.


Napriek vzácnym metrom štvorcovým nikto si nedovolí nadstaviť alebo inak zmeniť vonkajší vzhľad domu a z úcty k jeho architektúre si väčšina z nich prizve interiérového dizajnéra. I keď účel mewsov bol pri ich zrode jednoznačný, udivuje rozmanitosť, s akou ich stavali. Rady domčekov majú typický charakter, a pritom každý interiér prekvapí originalitou. Najvyhľadávanejšie bývanie sa nachádza v okolí Hyde Parku, Regent‘s Parku a Holland Parku. V poslednom desaťročí sa v architektonických a developerských kruhoch zaužíval terminus architectonicus mews style. Ten sa už týka aj celkom nových, malých nizkonákladových domov so vstavanou garážou, ktoré sa budujú pozdĺž malej ulice, hoc aj na okraji miest.

Masívna drevená podlaha a  tri veľké okná sú najsilnejšími prvkami interiéru.
 
Tmavé čalúnenie, opakovanie štvorcového rastra na policiach i obklade priečky, kovové plochy, koža a drevo vytvárajú dojem vizuálneho chladu a minimalizmu.


Juhoafričan v londýnskych mewsoch

Najmä vďaka výške priestranný domček, v tomto prípade bez garáže, nadobudol Zuzanin známy Kenny na Elgin Mews North medzi ulicami Randolph Avenue and Lanark Road. Výborná poloha neďaleko stanice metra, naskok do zelene parkov a ešte bližšie do miestnej krčmy bolo veľkým lákadlom pre rodáka z Južnej Afriky. Stretli sme sa teda v miestnom pube. Všetci sa poznali ako u nás na dedine, ibaže boli o poznanie triezvejší. O bránu ďalej sme vošli do dvora, zahli za roh trojpodlažnej neogeorgiánskej radovky. Po chvíli sme vošli rovno do kuchyne prvého z domov.  Triezva farebnosť, kameň, kov, drevené točité schody a pod nimi, za oplechovanou priečkou, dokonale zakamuflovaný vchod na toaletu.

Nielen pohovka, ktorá zastavila rozbeh úzkeho priestoru, ale aj veľké štvorcové zrkadlo na dlhšej stene opticky upravili rozmery poschodia.
Tu sa zariaďoval domáci pán – čo viac môže mladý muž potrebovať v obývačke…

 

Uprostred otvoreného priestoru veľký jedálenský stôl, za ktorý Kenny usádza svojich známych. Najväčšou ozdobou priestoru sú vysoké okná, ktoré sa dvíhajú cez dve podlažia. V miernom odstupe od okien svieti kovový odlesk zábradlia a okraja galérie. Kto chce mať výhľad na ulicu a nazrieť do obývačky, ten si musí vyskúšať výstup po točitých masívnych schodoch a správne vykročiť na drevenú podlahu. Tá si pamätá ešte staré časy. „Kenny má 32 rokov, rád cestuje a rád je aj v spoločnosti priateľov, ktorých často pozýva na návštevu. Tomu zodpovedá aj interiér zariadený tmavšími farbami, chrómovými prvkami. Chladné povrchy v pánskom štýle len mierne opticky tlmí mäkká sedačka a kožené povrchy. Príjemný kontrast tvorí podlaha z masívu. Nijaký nábytok navyše, išlo najmä o dostatok priestoru pre voľný pohyb viacerých osôb,“ konštatuje Zuzana.

Spálňu majú tradične všetci Mewsania pod strechou.

 

Z pohľadu interiérovej dizajnérky
Spýtali sme sa Zuzany na zmeny, ktoré by pomohli Kennymu vyťažiť maximum z takého krásneho priestoru:
„Prízemie okrem malého kuchynského kúta nemá okná len pre seba. Delí sa o ne s obývačkou na galérii. Dostáva sa mu však len málo svetla z inak veľkého zasklenia smerom do ulice. Chrómová kuchyňa by mala presvetliť prízemie, ale jej industriálny štýl a matná povrchová úprava pohlcujú svetlo, a tak nie sú celkom šťastným riešením. Viac by sa „šikla“ majiteľovi, ktorý by v nej naozaj varil a staral sa o jej vzhľad. Kenny to nie je. Do malých a tmavých priestorov patria svelté odtiene s lesklým povrchom. Odrazia svetlo a priestor opticky zväčšia. Jedálenský stôl je možno trochu priveľký na úzky priestor prízemia. Čalúnené stoličky opticky stôl nezmenšujú, naopak – miestnosť sa nimi ešte viac zaplnila. Jednoduchým riešením sú kuchynské lavice sviežej farby, ktoré možno zasunúť pod stôl. Možno sa aj rozhodnúť pre menšiu verziu rozťahovacieho stola. Výborným riešním je umiestnenie šikovne ukrytého WC vedľa schodiska. Nikto na to nepríde sám od seba. Obývačka na konzolovite vysunutej podlahe galérie má výhodu dokonalého denného osvetlenia. Keby sa ubralo zo šírky prvého poschodia, prízemie by sa síce presvetlilo, ale zdôraznilo by to úzky a dlhý priestor na poschodí, ktorý teraz opticky upokojuje pravouhlé umiestnenie sedačky na konci galérie. Pomohlo by aj namaľovať horizontálne čiary v rôznych odtieňoch jednej farby na zadnú stenu rovno za sedačku. Tak by vzniklo optické ťažisko priestoru, ktoré by na seba pritiahlo pozornosť. Účelnejšie by bolo prepojiť pracovný kút s knižnicou a skrinkami. Na treťom podlaží by spálňu zútulnili nočné lampy a priestor rozšírilo zrkadlo. Umývadlo a WC misa sa jednoduchšie udržiavajú v keramickej ako v chrómovej verzii.“
Kontakt na interiérové rady Zuzany Lukáčovej: www.zldesign.eu, info@zldesign.eu
Kategória: Bývanie Návšteva
Tagy: bývanie londýn
Zdieľať článok

Diskusia