
Čo sa skrýva v uhloch
Záhrebský dom so strohým menom J2, dostal v polovici januára tohto roku v Zadare cenu Draga Galića – Zväz chorvátskych architektov ho vyhlásil za najlepšiu vlaňajšiu realizáciu v kategórii rodinných domov. Krátko predtým vyšiel v Londýne Atlas svetovej architektúry 21. storočia vydavateľstva Phaidon. Jeho autori dielo ateliéru 3LHD neváhali zaradiť medzi elitných niečo vyše tisíc stavieb z takmer deväťdesiatich krajín. Aký je dom, ktorému sa ušli takéto pocty?
Predovšetkým, na prvý pohľad pôsobí menší, než v skutočnosti je. Patrí pritom k najmenším vilám realizovaným ateliérom 3LHD: novší dom s rovnako lakonickým názvom K je väčší až o tretinu. Mimochodom, v tej istej štvrti ako J2 sa v okruhu približne piatich kilometrov nachádzajú všetky vily projektované týmto tímom troch architektov a jednej architektky.
Vyhliadka pred prahom
Keď prechádzate okolo J2 tichou uličkou v štvrti Šalati, rozhodne nevyzerá, že je v ňom bazén, miestnosť pre fitnes, sauna a tri podlažia s obytnými priestormi vo dvoch krídlach. Z ulice predovšetkým nevidieť najnižšie podlažie predného krídla, vsunuté do klesajúceho terénu jedného z najjužnejších výbežkov pohoria Medvednica. Práve tu sú spomínané rekreačné priestory. Ilúziu štvorbokého útvaru menšieho ako v skutočnosti sa však podarilo navodiť nielen premysleným využitím daností terénu, ale aj tvarovaním domu, pri ktorom architekti šikovne zužitkovali vo svoj prospech perspektívu: severné, dvorové krídlo približne v polovici zošikmili v pôdoryse tak, aby pohľad naň uzatváral susedný objekt stojaci blízo uličnej čiary, a klamlivé vnímanie proporcií domu doviedli do dokonalosti klesajúcou strechou. Vďaka tomu priečelie tvarovo zapadá medzi okolité, tradične poňaté vily.
Architekti z 3DLH neostali len pri redukcii objemu optickým klamom, vyriešili aj reálne zoštíhlenie. To znamenalo hlbší zásah do objemu: prízemie má z ulice podobu éterického „vankúša“, ktorý tvorí garáž so stenami zo sklených dielcov a veľký výrez komfortného vstupu.
Vďaka posuvným dielom pred oknami sa môže meniť vzhľad fasády. Tieto okná vedú do dvoch detských izieb. Výrazná prítomnosť dreva zdôrazňuje vzťah domu s okolitou prírodou. | Cez túto kúpeľňu sa vchádza do rodičovskej spálne na prízemí domu. Umývadlové misy uložené na „doske“ sa dnes tešia veľkej obľube, zaujímavým prvkom je sklená stena so vsadenými zrkadlami. |
Vstup je netradičným spojením verandy a klasickej otvorenej galérie. V jeho riešení sa dajú nájsť analógie s barokovými rezidenciami vrátane bezprostredného spojenia so schodiskom. Autom sa dá zájsť až pred vchod, a kým sa vchádzajúci obráti k dverám v sklenej stene, ponúka sa mu pohľad na úbočia s domami ponorenými v zeleni. Scenériu vidieť vo výreze už z ulice a vďaka precízne vyrátanému miernemu stúpaniu príjazdovej cestičky ku vchodu ostáva súkromie záhrady za domom nenarušené. Perspektíva zároveň objekt ešte viac „znehmotňuje“.
Precítené, vyrátané – postavené
Motív lomenej línie sa v dome zjavuje v menších či nápadnejších detailoch – aj v rozdielnej výške podlahy. Už pri vstupe sa podlaha lomí tri razy (ak zohľadníme aj príjazdovú cestu), z prízemia vedú ešte schody k veľkej spálni.
Od originálneho vstupu do domu sa začína odvíjať aj hlavná komunikačná os. Nenaráža na múr, ale prechádza sklenou stenou s vchodovými dverami a ďalej sa plynulo vinie a klesá schodiskom do obývacieho priestoru v suteréne domu, orientovaného do záhrady. Táto línia je celkom zreteľná aj na fasáde obrátenej do záhrady, kde na ňu upozorňuje zalomený pás sklenej steny.
{R1}
Pri pohľade na lomené línie obrysu budovy a uhol, ktorým stúpa sklená stena schodiska, príde človeku na um spojitosť s terénom, keďže v líniách je až prírodná rozmanitosť. Pohľad do výkresov ukáže, že nadviazanie na terén nie je ani zďaleka len intuitívne. Naopak, je presne vyrátané – sklon rampy schodiska sa blíži uhlu odklonenia priľahlého krídla a z rovnakého vzťahu vychádza aj stvárnenie terás okolo domu a spojovacieho chodníka. Tým sa podvedomé vnímanie vzájomných vzťahov domu a jeho okolia ešte viac zdôrazní.
Úvaha o vŕškovitej štvrti
Zložitosti rozvrhnutia záhrebskej vily nebudeme ďalej rozoberať. Ostaňme pri náznaku a konštatovaní, že dobrá architektúra od nepamäti vzniká rozvinutím harmonických vzťahov vo vnútri aj navonok. Okrem tejto základnej podmienky však musí aj niečím upútať. Vo vile J2 nájdeme hneď niekoľko zaujímavých riešení – ako príklad možno spomenúť dispozíciu najvyššieho podlažia, čiže podlažia s najcennejším výhľadom, z ktorého sa tešia deti. Majú tu nielen spoločný priestor medzi štyrmi stenami, ale môžu aj vyjsť nadýchať sa čerstvého vzduchu na terasu. Veľké zasklenie obývačky s výhľadom na okolie sa síce v lokalite neďaleko historického Kaptolu, ktorá má v krajine cveng, dá očakávať, jeho detaily sú však osobité. Naopak, úplne nezvyčajné je, že automobil zaparkovaný v garáži dotvára kompozíciu fasády domu (pri pohľade z dvora dokonca na druhom podlaží). Keďže sklená stena garáže nie je číra a črtá sa len kontúra auta, výsledok pôsobí decentne. Tento netradičný prvok možno spojiť s tendenciou využívať ako výtvarný prostriedok neurčitý náznak predmetu za priesvitnou, najmä osvetlenou plochou a vôbec s „transparentným trendom“ v súčasnom dizajne – v nábytkovej tvorbe, ale aj v módnom návrhárstve.
Pôdorys suterénu | Pôdorys prízemia a 1. poschodia |
Zdá sa, že aj napriek dostatku originálnych detailov sa prestíž domu zakladá predovšetkým na vzťahu k prostrediu, ktorý vzhľadom na prepracovanosť treba nazvať systémovým, až filozofickým. Rodina majiteľov si tu už azda po dlhých rokoch konečne nažíva v spokojnosti. Na parcele totiž už raz stavali. V dome spred viac ako päťdesiatich rokov sa však cítili izolovaní od záhrady, a tak musel ustúpiť novej architektúre.
Článok bol uverejnený v časopise Môj dom.