Dom premenlivých tvárí na Vysočine

11. 10. 2011
Zdieľať

Má hneď niekoľko podôb – je iný spredu a iný zozadu a aj na fasáde strieda odlišnú dynamiku aj materiály. Jeho rozdvojenú osobnosť navyše podporuje kolobeh ročných období. V lete spolovice obrastá divým viničom a na jeseň sa vďaka nemu začervená podobne ako bobuľky skalníkov, ktorých šľahúne sa ťahajú plotom z cestárskych gabiónov. Tento donchuan z Vysočiny má síce navonok nestály vzhľad, vo vnútri je však stále svoj a celkom isto verný svojim mladým obyvateľom.

 

Môj deň sa začal skoro, niekedy okolo piatej ráno. Nasadám do auta a vyrážam smer Vysočina. V Jihlave som nikdy nebola, ale zmätená navigácia mi dáva príležitosť si mesto z okienka našej služobnej oktávie prezrieť hneď niekoľkokrát. Na treťom okruhu Tour de Jihlava sa konečne chytá a udáva správny smer do dedinky, v ktorej už na mňa čakajú spokojní majitelia netradičného domčeka.

 

Pri bránke z gabiónov sa stretávam s domácim pánom a jeho dvoma ochrankármi – párom francúzskych buldočkov. Jeden z nich berie úlohu verného pánovho spoločníka naozaj vážne, a tak nás sprevádza na prehliadke po záhrade. Druhému je to jedno a radšej zalezie do tieňa garáže. Uvidíme, či počas obchôdzky dôjde na striedanie buldočích stráží…


Gabiónové koše, z ktorých vytvorili plot, tu nevypĺňa kamenivo, ale húževnatý skalník. Pri našej májovej návšteve ešte nestihol naplno vystrčiť pazúriky a vystaviť nám na obdiv svoje červené plody.

Gabiónové koše, z ktorých vytvorili plot, tu nevypĺňa kamenivo, ale húževnatý skalník. Pri našej májovej návšteve ešte nestihol naplno vystrčiť pazúriky a vystaviť nám na obdiv svoje červené plody.
Schuco

 

Čarovný deduško a jeho rozprávková záhradka

Zatiaľ čo v iných domácnostiach býva garáž vnímaná ako nutnosť, tu je do istej miery ikonou. „Garáž je úžasný vynález. Zmestí sa do nej hromada vecí a dá sa sem schovať neporiadok.“ Tunajšia automobilová stajňa má úctyhodných 70 štvorcových metrov a majitelia sa o ňu primerane starajú – napríklad tu vylepujú plagáty, čo jej dodáva zľahka undergroundový charakter.

 

Dom veľmi prirodzene splýva s okolitou krajinou, ktorú si zo záhrady prezeráme. Kým stúpame do mierneho svahu, domáci sa rozhovorí o počiatkoch svojej cesty k vysnívanému bývaniu a rodinnej pohode: „Myšlienka postaviť vlastný dom prišla zároveň s úvahami o budúcnosti. Aj keď som v tom čase ešte nemal rodinu a svoju manželku som vlastne ani nepoznal, vedel som, že by bolo dobré zúročiť našu šikovnú rodinnú konšteláciu. Obaja rodičia sú totiž architekti – to sa predsa muselo využiť. Otec sa blížil k dôchodkovému veku a ja som si uvedomil, že ak chcem niekedy postaviť dom, nastala tá správna chvíľa.“


Hoci majú veľké okná, zeleň im od jari až do zimy zabezpečuje potrebnú intimitu. A keďže nebývajú pri frekventovanej ceste, nemusia sa obávať straty súkromia. „Nemáme radi záclony. Pozrite sa na takých Holanďanov, dokážu fungovať aj bez nich. Závesy sme dali iba do oddychovej zóny.“

Hoci majú veľké okná, zeleň im od jari až do zimy zabezpečuje potrebnú intimitu. A keďže nebývajú pri frekventovanej ceste, nemusia sa obávať straty súkromia. „Nemáme radi záclony. Pozrite sa na takých Holanďanov, dokážu fungovať aj bez nich. Závesy sme dali iba do oddychovej zóny.“
Schuco

 

Vhodný pozemok začal, vtedy ešte bez svojej životnej partnerky, hľadať pred piatimi rokmi. Parcela na Vysočine sa mu hneď zapáčila. Dedinka aj okolitá krajina zatiaľ úspešne odolávajú satelitnej výstavbe a človek si tu naozaj pripadá ako na vidieku, kde sa ešte žije po starom – v harmónii s okolitou prírodou aj stavbami. „Do projektu som vstupoval ako úplný laik. Pri záhrade som si povedal: pár stromov, koľko to asi tak môže stáť? Sto tisíc by malo stačiť… no a nestačilo. Nakoniec to bolo štvornásobne viac…“

 

S návrhom záhrady pomohol mladému majiteľovi starý otec kamarátkinej kamarátky. „Dozvedel som sa o ňom úplne náhodou pri rozhovore so známou. Najskôr ma to trochu zarazilo. Povedal som si deduško – záhradníček? Na jeho práce som však dostal tie najlepšie referencie, navrhoval napríklad niekoľko záhrad českých ambasád vo svete, a tak nebol dôvod váhať.“ Že to bolo naozaj dobré rozhodnutie, dokazuje nielen spokojný výraz na jeho tvári, ale aj to, ako krásne dom do novej a pritom veľmi jednoduchej prírodnej záhrady zapadol. Čarovný deduško a skúsený záhradný architekt v jednej osobe odporúčal k pozemku dokúpiť medzu: „Záhrada sa tým predĺžila za obzor a my máme pocit, ako keby pokračovala až do nekonečna,“ vysvetľuje jedno z deduškových ponaučení.


Domáci majú radšej pohľad na dom zozadu – je pekne usadený v teréne a cez stavbu vidno až dolu do údolia.

Domáci majú radšej pohľad na dom zozadu – je pekne usadený v teréne a cez stavbu vidno až dolu do údolia.
Schuco

 

Práce na záhrade prebiehali už v čase, keď sa mladému majiteľovi potvrdilo, že domček nestaval len sám pre seba. Do budúcej podoby záhrady tak mala čo povedať aj jeho manželka: „Chceli sme prírodný, nenásilný vzhľad a záhradku skôr pre radosť, nie príliš náročnú na údržbu. Starostlivosť o ňu máme rozdelenú. Ja som trávnikový operátor a manželka sa stará o ostatné. Našťastie nás oboch práca na záhrade baví,“ usmieva sa v ostrom dopoludňajšom slnku. Záhrada tu slúži najmä na oddych, jej úlohou je zatiaľ iba „vyzerať“. V budúcnosti tu plánujú vysadiť aj nejaké úžitkové rastliny, zatiaľ si vystačia s niekoľkými bylinkami. „Využívame služby mojej mamy. Bez preháňania by som ju mohol nazvať veľkopestovateľkou. V jihlavskej záhradkárskej kolónii nadšene pestuje na kilá jahôd a paradajok, takže máme toho najlepšieho dodávateľa,“ usmieva sa nad ďalšou vhodnou rodinnou konšteláciou.


Večerný pohľad na dom nie je o nič menej pôsobivý, než cez deň. K príjemnému pocitu v interiéri prispievajú aj početné zasklené plochy, ktorým dominuje veľkoformátové rohové okno bez rohového stĺpika.

Večerný pohľad na dom nie je o nič menej pôsobivý, než cez deň. K príjemnému pocitu v interiéri prispievajú aj početné zasklené plochy, ktorým dominuje veľkoformátové rohové okno bez rohového stĺpika.
Schuco


 

Rozpočet, ktorý dostal na frak

„Keď mi otec ukázal svoj návrh, na prvý pohľad sa mi zapáčil. Nadšene som súhlasil a tešil som sa, kedy sa do toho pustíme.“ So stavbárčinou nemal do tých čias veľa skúseností, a tak ho zaskočilo, že takmer všetko bolo vo výsledku drahšie, ako pôvodne predpokladali. Pozemok chceli najskôr vymedziť obyčajným plotom, namiesto štandardného zeleného odtieňa však vybrali pozinkovaný, ktorý bol o tretinu drahší. Ďalší úder zasadili terénne úpravy, ktoré zasiahli plánovaný rozpočet priamo na solar. „Na architektúre sú krásne detaily, ktoré, bohužiaľ, niečo stoja. Páči sa mi, že tieto špecialitky na prvý pohľad nekričia, nevnucujú sa, ale o to viac na vás potom zapôsobia pri detailnom preskúmaní.“


Obľúbené miesto na vonkajšie stolovanie, ktoré sa nachádza za oknom pracovne prepájajúcej obe zóny domu, im vlastne našla fotografka – potrebovala ich totiž dostať zo záberu.

Obľúbené miesto na vonkajšie stolovanie, ktoré sa nachádza za oknom pracovne prepájajúcej obe zóny domu, im vlastne našla fotografka – potrebovala ich totiž dostať zo záberu.
Schuco

 


Zo spolupráce s otcom architektom vznikol dom, ktorý nenásilne zapadol do krajiny a vystavuje na obdiv svoje veľké zasklené plochy: „Vedel som, že chcem čierne okenné rámy. Veľa firiem, ktoré okná predávajú, na to reagovalo s prekvapením, vraj to nebude pekné. Voľba nakoniec padla na hliníkové okná Schüco, ktoré sme objavili v jihlavskej firme Dafe-Plast.“ Že sú dôležitou súčasťou interiéru, potvrdzuje aj to, že keď sa pýtam ich obyvateľov, čo majú na dome najradšej, domáca pani nezaváha ani na chvíľku – sú to práve veľkoformátové okná: „Užívame si hlavne kontakt s prírodou – otvoríme okno na terasu a hneď sme vonku. Okrem toho sem vpúšťajú veľa svetla, svietime iba vtedy, keď už je vonku naozaj tma.“ Ako sa tajne dozvedám, ku spokojnosti mladej panej zrejme prispieva aj to, že okná umýva manžel. „U nás sa veľmi nepráši. Ulica pred domom je slepá, a tak tu nie je žiadna premávka. Okná umývam raz ročne, na jar, takže to nie je až taká obeť,“ dodáva skromne.


„Starým veciam stačí dať nového ducha a ožijú súčasnosťou.“ Jedným z príkladov takéhoto zmŕtvychvstania je aj vešiak – dvanástorák, ktorý občas vnáša nezhody do inak pokojného manželstva. On ho má rád, ona ho neznáša.

„Starým veciam stačí dať nového ducha a ožijú súčasnosťou.“ Jedným z príkladov takéhoto zmŕtvychvstania je aj vešiak – dvanástorák, ktorý občas vnáša nezhody do inak pokojného manželstva. On ho má rád, ona ho neznáša.
Schuco

 

Prirodzene dvojtvárny

Dom je rozdelený na oddychovú a spoločenskú časť a táto dvojaká podoba sa z interiéru premieta aj do exteriéru. Jednopodlažná otvorená spoločenská časť domu je obložená fínskou borovicou so špeciálnou úpravou thermowood, ktorou sa pri vysokých teplotách zabezpečí drevu vysoká odolnosť. Na tento druh materiálu dáva výrobca záruku až 50 rokov. Borovicovú fasádu nenatierali, radšej priznali jej prirodzenú sivú patinu. „Jej vzhľad sa mi páči čím ďalej, tým viac. Mám rád aj to, ako fasáda postupne naberá patinu. Keď zaprší, vždy trochu sčernie. Rovnako mení farbu aj kôra stromov v záhrade. Máme jednoducho dom a záhradu viacerých tvárí.“


Vzdušný priestor nechceli zabiť masívnym zábradlím. Betónový strop je terčom kritiky mamy – architektky, ale domáci naň nedajú dopustiť. Páči sa im, ako si rozumie s drevenými a kovovými doplnkami.

Vzdušný priestor nechceli zabiť masívnym zábradlím. Betónový strop je terčom kritiky mamy – architektky, ale domáci naň nedajú dopustiť. Páči sa im, ako si rozumie s drevenými a kovovými doplnkami.
Schuco


Rozvody riadeného vetrania, z ktorého robí rekuperácia osvedčenú cestu k úsporám pri vykurovaní, neschovávali do nezmyselných podhľadov a obstavieb. Urobili dobre – výborne sekunduje priemyselnému osvetleniu a stropu z pohľadového betónu.

Rozvody riadeného vetrania, z ktorého robí rekuperácia osvedčenú cestu k úsporám pri vykurovaní, neschovávali do nezmyselných podhľadov a obstavieb. Urobili dobre – výborne sekunduje priemyselnému osvetleniu a stropu z pohľadového betónu.
Schuco

 

Časť domu vyhradená na oddych má pokojnejší ráz. Sivú fasádu ozvláštňuje subtílna sieť oceľových laniek, do ktorej sa vplieta divý vinič. S návrhom tohto mimoriadne príjemného detailu prišiel študent architektúry Lukáš Holub, s ktorým sa majiteľ zoznámil počas stavby. „Pôvodne sme chceli murovanú časť pokryť hrdzavým plechom – cortenom. Išlo nám o kontrast s drevenou fasádou. Tieto plechy sú ale veľmi ťažké a v pôvodných plánoch sa s nimi nerátalo, museli by sme teda dodatočne urobiť podpornú konštrukciu, aby obvodové múry uniesli takú váhu. Nakoniec by toto riešenie bolo neúmerne drahé, a tak sme od neho upustili.“ Estetiku hrdzavého kovu však celkom nezavrhli. Reprezentuje ju plastika na bočnej terase, familiárne nazývaná „Poldinka“, darček od kamaráta kováča, a tiež netradičné opláštenie kozuba v obytnej časti.


Kuchyňa, za ktorú by sa nemuseli hanbiť ani významné talianske značky. Odľahčuje ju nielen osvetlenie a digestor, vtipne zavesené na lankách, ale tiež nôžky, v ktorých je šikovne schovaný prívod vody, odpad a ďalšie nevyhnutnosti.

Kuchyňa, za ktorú by sa nemuseli hanbiť ani významné talianske značky. Odľahčuje ju nielen osvetlenie a digestor, vtipne zavesené na lankách, ale tiež nôžky, v ktorých je šikovne schovaný prívod vody, odpad a ďalšie nevyhnutnosti.
Schuco


 

Keď dvaja myslia na to isté a je to úplne to isté

O spoluprácu pri vytváraní interiéru požiadal majiteľ Lukáša Holuba, s ktorým sa postupne spriatelili. „Otec moju voľbu schvaľoval. Upozorňoval ma na to, že navrhovať interiér nie je jednoduché a veľmi záleží na tom, čo sa komu páči. Preto chcel, aby som spolupracoval s niekým, s kým si „padnem do nôty“. Otec je predsa len starší a má, pochopiteľne, iný vkus, s výsledkom však bol spokojný.“

O Lukášovi Holubovi sa dozvedám, že je perfekcionista a že sa s detailmi naozaj pohral. Mal aj niekoľko šikovných lacných nápadov, s ktorými sa vraj zoznámim v interiéri. Okrem fasády lapenej do siete je tiež autorom netradičného cestárskeho plota. Gabiónové konštrukcie bežne spevňujú diaľnice a svahy, tu poslúžili drôtené koše gabiónov ako oporný mostík pre budúci živý plot. Do drôtenej klietky tu namiesto kameňov uzavreli vždyzelený skalník, ktorý na jar krásne kvitne a na jeseň spestruje plôtik červenými bobuľkami.


Vždy, keď k nim niekto príde, hľadá, kde vlastne majú televízor. Trend veľkých obrazoviek nechápu, radšej hľadajú trendy iné, vlastné im samým. Patrí medzi ne napríklad televízny stolík inšpirovaný detskou stavebnicou Merkur.

Vždy, keď k nim niekto príde, hľadá, kde vlastne majú televízor. Trend veľkých obrazoviek nechápu, radšej hľadajú trendy iné, vlastné im samým. Patrí medzi ne napríklad televízny stolík inšpirovaný detskou stavebnicou Merkur.
Schuco

 


Z opačnej strany mi majiteľ ukazuje dom, ako ho má najradšej: „Z tohto pohľadu sa zdá byť taký menší, intímnejší, pripadá mi aj nižší. Je krásne usadený do terénu, takže cezeň vidieť dolu, do údolia.“ Obľúbené miesto na vonkajšie stolovanie pred oknami pracovne pre nich objavila nemecká fotografka, ktorá dom fotila do kalendára firmy Schüco. „Potrebovala nás dostať zo záberu, a tak nás vyhnala za dom, kde sme si po prvý raz všimli toto čarovné miesto. Otec bol isto pyšný, že sa práve náš dom dostal ako prvá česká stavba do tohto prestížneho kalendára.“ Vonkajšiu rozpravu uzatvára pohľad na strechu z titánzinku a podarený detail zaatikového žľabu, vďaka ktorému nie je napojenie strechy na fasádu rušené odkvapom.


Hliník sa odsťahoval z Humpolca!

Pri vstupe cez hlavný vchod sa návštevník stretáva hneď s dvoma vtipnými solitérmi. Je to stolček z guľatiny a netradičný vešiak – dvanástorák. Ak si vraj niekto sadne na stolček v zádverí, uvidí v zrkadle s rámom za pár korún zo starožitníctva svoj odraz s parožím. Aj keď parohy nie sú u mužov veľmi obľúbenou ozdobou, tu je tomu inak. Neobvyklý vešiak je vlastne jedinou súčasťou interiéru, ktorú si pani domu neobľúbila. Považuje ho za najhorší kus vybavenia, aký v dome majú. Jej manžel však naň nedá dopustiť: „Parožie s lebkou sme našli na povale u kolegu z práce. Chceli sme z neho s Lukášom urobiť umenie, a tak sme lebku nastriekali zlatou farbou,“ sumarizuje svoj umelecký zámer.


Guľatinu použil Lukáš Holub aj inde – zamaskoval ňou plechový box tepelného čerpadla s rekuperáciou, ktorý zasahoval do obývačky. Navrhol tu z guľatiny sympatické miestečko na drevo pri kozube. Ďalšou lacnou, naozaj lahôdkovou záležitosťou sú tienidlá svietidiel – pri bližšom skúmaní zisťujem, že sú vyrobené z plechovíc od lahôdkovej kukurice a uhoriek. „Chudák Lukáš, pre svoju víziu musel dva týždne jesť len kukuricu a uhorky,“ smeje sa domáci pán trochu stereotypnému jedálničku svojho kamaráta. Veľké tienidlá v obytnej časti zohnali zo starej továrenskej haly, ktorú búrali. Vzhľadom na to, že sa nimi v priemyselných priestoroch aj vykuruje, odstránili z nich generátory a použili úsporné žiarovky. Drahé dizajnové svetlá nahradili v kúpeľniach osvetlením pre frézovacie stroje. Po natretí na bielo ich cena neprekročila 1 000 korún (asi 40 eur). Nečakaná pointa prišla s elektrikármi, ktorí im svietidlá zapájali. Okrem toho, že sa im nepozdávala neštandardná zákazka, zvedavo si prezerali majiteľa a jeho kamaráta: „Úsmevným vyvrcholením bolo, keď nám na rozlúčku popriali spokojný spoločný život a nech sa nám tu dobre býva,“ smeje sa.


Pozdĺžny rez

Pozdlžny rez
Schuco


Pozdĺžny rez


Pôdorys poschodia: 1 kuchyňa 2 jedáleň 3 obývačka 4 pracovňa s knižnicou 5 chodba 6 hosťovská izba 7 hosťovská kúpeľňa s WC 8 spálňa domácich 9 šatník 10 kúpeľňa 11 detská izba 12 pracovňa   Pôdorys prízemia: 1 zádverie 2 vstupná hala 3 WC 4 šatník 5 technická miestnosť 6 práčovňa 7 dvojgaráž a dielňa

Pôdorys prízemia:
1 zádverie
2 vstupná hala
3 WC
4 šatník
5 technická miestnosť
6 práčovňa
7 dvojgaráž a dielňa

Pôdorys poschodia:
1 kuchyňa
2 jedáleň
3 obývačka
4 pracovňa s knižnicou
5 chodba
6 hosťovská izba
7 hosťovská kúpeľňa s WC
8 spálňa domácich
9 šatník
10 kúpeľňa
11 detská izba
12 pracovňa
Schuco


Pôdorys poschodia: 1 kuchyňa 2 jedáleň 3 obývačka 4 pracovňa s knižnicou 5 chodba 6 hosťovská izba 7 hosťovská kúpeľňa s WC 8 spálňa domácich 9 šatník 10 kúpeľňa 11 detská izba 12 pracovňa Pôdorys prízemia: 1 zádverie 2 vstupná hala 3 WC 4 šatník 5 technická miestnosť 6 práčovňa 7 dvojgaráž a dielňa


Interiérom sa nesie túžba po materiálovej jednote. S dreveným nábytkom príjemne kontrastujú hliníkové dvere, osadené v ladiacich bielych zárubniach, ktoré sa sem presťahovali z jednej firmy v Humpolci – bežne ich dodávajú do výrobných hál. Celý priestor korunuje v dennej zóne strop zo smrekového dreva, natretý na bielo, v oddychovej zóne zasa betónové stropy.


Kozub, ktorý nepatrí do starého železa

Kuchyňa je vyrobená na mieru z preglejky: „Všetci sa čudovali, že sme stavili na lacnú preglejku. Nám sa však páčila a hodila sa tiež do konceptu. Máme z nej aj všetky úložné systémy a dokonca aj postele.“ Linka v sebe nezaprie túžbu po ľahkosti. Ostrovček stojí na kovových nôžkach, v ktorých sú vedené elektroinštalácie, voda aj odpad. Ďalšie časti kuchynskej zostavy sú zavesené na stene. Celok nepôsobí mohutne a podlaha pod ním sa dá pohodlne udržiavať.

Na chlapčenské obdobie odkazuje televízny stolík z ohnutých dierovaných plechov, ktorým dizajnér Lukáš Holub vzdal hold detskej stavebnici Merkur. Ďalšou vydarenou dominantou je kozub, ktorý pôvodne zamýšľali pokryť čiernym plechom. Keď však prišli po týždni dodávku skontrolovať, spoza rohu prebleskla strieborná žiara. Čierny sa vraj v tej hrúbke nevyrába. Nechceli sa vzdať dizajnových predstáv a tak dlho ho natierali kyselinou soľnou, až nakoniec zhrdzavel. Potom naň naniesli päť vrstiev laku.


Že vraj preglejka je nedôstojný materiál… Tu jej prejavili dôveru hneď niekoľkokrát: pri posteli, kuchynskej linke aj úložných priestoroch, a oplatilo sa. Načo kupovať drahú posteľ, keď si ju môžete nechať vyrobiť na mieru? Táto má trochu podseknuté nožičky, ale ako jej to na nich pristane!

Že vraj preglejka je nedôstojný materiál… Tu jej prejavili dôveru hneď niekoľkokrát: pri posteli, kuchynskej linke aj úložných priestoroch, a oplatilo sa. Načo kupovať drahú posteľ, keď si ju môžete nechať vyrobiť na mieru? Táto má trochu podseknuté nožičky, ale ako jej to na nich pristane!
Schuco

 

Postele, skrine a kuchyňu dali vyrobiť na mieru. Kuchyňu s obývačkou doladili jedálenskými stoličkami Magis a spestrili dvoma kreslami značky Moroso, ktoré sa im podarilo kúpiť so sedemdesiatpercentnou zľavou. Kráľovnou obývačky je sedačka značky B&B Italia. „Videli sme ju v Prahe, ale bola neskutočne drahá. Vyrazili sme teda na nákupy do Viedne, kde je dizajnových obchodov omnoho viac, a predstierali sme, že vlastníme architektonické štúdio a hľadáme vhodný objekt do domu, ktorý práve dokončujeme. Malá lož sa vyplatila – dostali sme zľavu pre architektov a nepočítali nám ani daň. Nakoniec sme za sedačku dali síce viac, než keby sme ju kúpili napríklad v Ikei, ale cena už bola pre nás prijateľná.“

Po schodoch sa dostaneme do pracovne, ktorá funguje ako plynulý prechod medzi spoločenskou a oddychovou zónou. Už si pomaly zvykám na to, že aj bežné veci tu nemusia vyzerať obyčajne. Subtílne oceľové lanká napnuté medzi podlahou a betónovým stropom rámujú schodisko a nahrádzajú masívne zábradlie, ktoré by si s tunajším konceptom otvoreného priestoru asi nepotykalo. „Páči sa mi, že aj keď pracujem a žena sa hrá s našou ročnou dcérkou v obývačke, sme vlastne stále spolu,“ upresňuje pán domu. V pracovni je o knižnicu opretý obraz od kamaráta Richarda Augustina, ktorého pozdravíme a pokračujeme ďalej, do intímnej časti domu.


Dubové obloženie vane je ošetrené špeciálnym, vode odolným lakom, takže majú kúpanie v suchu do takej miery, ako to len ide. Sklamala ich ponuka vykurovacích rebríkov na trhu, našťastie im inštalatér pozváral pár rúrok, a tak teraz kúria originálom a ešte aj s gráciou.

Dubové obloženie vane je ošetrené špeciálnym, vode odolným lakom, takže majú kúpanie v suchu do takej miery, ako to len ide. Sklamala ich ponuka vykurovacích rebríkov na trhu, našťastie im inštalatér pozváral pár rúrok, a tak teraz kúria originálom a ešte aj s gráciou.
Schuco

 

Čaká tu na nás izba pre hostí, spálňa domácich, dve detské izbičky a kúpeľňa, z ktorej sa dá cez šatník vojsť do manželskej spálne. „Sme radi, že máme priestor pre návštevy, ktorý im poskytuje úplné súkromie. Obe spálne spolu susedia, ale je medzi nimi zvuková izolácia v podobe vstavaných skríň. Cez priechodný šatník majú majitelia na dosah priestrannú kúpeľňu s dvoma umývadlami a vaňou. „Nájsť peknú sanitu a armatúry nebol veľký problém. Boli síce drahšie, ale bolo z čoho vyberať. Horšie to už bolo s ponukou kúpeľňových radiátorov. Všetky sa nám zdali škaredé a žiadny sa nám nehodil. Nakoniec sme poprosili inštalatérov, aby nám spojili zopár rúrok. Z výsledku sme naozaj nadšení.“

 

Zanechal stopu…

Reakcie na tri roky starý dom sú vcelku príjemné. Polovici dediny sa vyložene páči a ďalší oceňujú, že sa im podarilo pekne zasadiť stavbu do prírody. „Pri každej návšteve známych nás ľakalo najskôr dlhé mlčanie a potom veta typu: Hmmm, máte to tu, no – zaujímavé,“ spomína sympatická pani domu. Vypočuli si aj názor, že to majú pekné, ale že by tu dotyčný bývať nemohol. Poučili sa vlastnými pocitmi a už nekomentujú spôsob bývania druhých. Nevynášajú povrchné súdy a nevyslovujú otrepané páči a nepáči. Veď najdôležitejšie je, aby sa v dome cítil dobre ten, kto v ňom býva. Minulú zimu im bežkári za domom vyjazdili stopu – chceli sa pozrieť, čože je to za zaujímavú stavbu. Sneh sa síce roztopil, v spomienkach však stopa ostala…

Kategória: Bývanie Návšteva
Tagy: Jihlava návšteva rodinný dom
Zdieľať článok

Diskusia