Drevený nábytok v interiéri

Drevený nábytok v interiéri

14. 01. 2009
Zdieľať

V takmer všetkých historických epochách sa v nábytkovej tvorbe využívalo ako hlavný materiál drevo. Hoci nábytkárstvo hľadá uplatnenie pre nové materiály, masívne drevo si v tejto sfére stále udržuje svoj význam.

Z historického nábytku dokázali remeselníci vytvoriť umelecké predmety vyjadrujúce atmosféru doby. Umelci zdobili nábytok rezbami a vykladali ho dyhami z rôznych druhov dreva, perleťou, slonovinou, kovmi a podobne, na jeho povrchu vytvárali vzory napríklad v tvare šachovnice alebo obrazy zachytávajúce dobové udalosti (techniku vykladania dreva iným materiálom nazývame intarzia, pojem inkrustácia znamená vykladanie akéhokoľvek materiálu iným materiálom). Drevo umožňovalo použitie celého radu rôznych dekoračných techník.

Na obranu súčasného nábytkárskeho remesla je treba dodať, že mnohí vtedajší majstri však dokázali ťažiť iba z prirodzených vlastností tohto materiálu. Napriek tomu je ich dielo pre nás príťažlivé dodnes. Vlastnosťami, ktorými dnes drevený nábytok priťahuje zákazníkov, sú pocit spojenia s prírodou tak pri vizuálnom, ako aj fyzickom kontakte. Do interiéru vnáša drevo príjemný dojem útulnosti a skutočného domova.


Drevený nábytok v interiéri

178382

Svetové módne trendy v zariaďovaní bytových interiérov smerujú k častejšiemu využívaniu kvalitných prírodných materiálov. Drevo sa často kombinuje s kontrastnými materiálmi (oceľ, kameň, sklo). Takýto interiér pôsobí ľahko, vyvážene a prirodzene. Drevený nábytok dokáže vytvoriť prostredie vhodné pre oddych aj prácu. Dôležitou požiadavkou na každý materiál použitý v interiéri je jeho zdravotná neškodnosť. Aj v tomto smere drevo vytvára bezpečné a zdravé prostredie. Ďalším aktuálnym kritériom pri práci s akýmkoľvek materiálom je jeho obnoviteľnosť a energetická náročnosť spracovania. Tieto podmienky drevo absolútne spĺňa, pretože je úplne obnoviteľnou surovinou s nízkymi nárokmi na energiu pri spracovaní a s ľahko spracovateľným odpadom.

Ako prevládajúci materiál sa drevo uplatnilo v nábytkárstve najmä vďaka jedinečnej harmónii estetických a technicko-technologických vlastností, ako sú opracovateľnosť a pevnosť. S rozvojom vyspelých výrobných technológií sa drevo začalo kombinovať s ostatnými materiálmi, napr. laminátmi, fóliami, dyhami, kovovými komponentmi atď. Vďaka tomu sa zvyšuje napríklad mechanická odolnosť povrchu nábytku, ale zdokonaľujú sa aj ďalšie vlastnosti nábytkových konštrukcií.


Drevený nábytok v interiéri

178385

Výber materiálu

Na estetické pôsobenie nábytku sa kladú vysoké požiadavky, preto v návrhu aj výrobe má výsadné postavenie výber druhu dreva. Výtvarný dojem z použitej dreviny hrá zásadnú úlohu, takže pri voľbe často zvíťazí nad jej technickými vlastnosťami. Ovplyvňuje ho textúra a farba dreva spolu s ostatnými povrchovými parametrami (napr. lesk, drsnosť povrchu). Celkový dojem z produktu môže byť umocnený výberom vhodnej dreviny. Vo všeobecnosti sa nábytok z borovicového dreva s hrčami spája s ľudovým výrazom. Druh použitej dreviny a odtieň dreva podobne môže prezradiť, či ide o nábytok kráčajúci s dobou alebo nie. Spomeňme módnu vlnu nábytku z jelše z prvej polovice deväťdesiatych rokov alebo iný trend svetlého duba z obdobia pred štyrmi rokmi.

Dramatická textúra niektorých drevín (zebrano, makasar, orech a iné) na vhodnom mieste príjemne oživuje výraz nábytku alebo atmosféry celého interiéru. Niektoré druhy dreva vyžadujú na vyniknutie skladby väčšiu plochu, iné pôsobia príjemným dojmom aj na menšej. Nevhodná voľba výrazu dreviny alebo usporiadania textúry na povrchu dielca dokáže esteticky znehodnotiť dojem z celku. Pri výrobe sa často skladajú jednotlivé kusy dreva tak, aby ich textúra vytvárala jednotný obrazec na výslednom dielci. Vzhľad dreva predurčuje možnosti povrchovej úpravy hotového výrobku, napríklad svetlejšie dreviny sa dajú moriť väčším počtom farebných odtieňov ako tmavšie. Na nábytok v interiéri pôsobí veľká mechanická záťaž, preto výber materiálu ovplyvňujú aj mechanicko-fyzikálne vlastnosti.

Na predĺženie životnosti nábytku a na zvýšenie jeho kvality sa najčastejšie vyberajú dreviny s vyššou hustotou: jednak listnaté dreviny s vyššou hustotou a výraznou textúrou (napr. orech, čerešňa, hruška, jaseň, dub a v minulosti brest), jednak s menej výraznou textúrou, akú má buk, javor či breza, ale aj dreviny s nižšou hustotou a atraktívnou textúrou, ako je napríklad jelša. Z exotických drevín sú to eukalyptus, bubinga, palisander, eben makasar, rosewood, mahagón, tík, zingana (zebrano), wenge, ipé a mnohé ďalšie. Na výrobu luxusného nábytku sa používajú dyhy či rezivo z cenných exotických drevín; niektoré z nich, tie s menej atraktívnou textúrou, sa zužitkujú pri výrobe lacnejších modelov.


Drevený nábytok v interiéri

178383

Okrem vizuálnych a technických vlastností podlieha výber druhu dreva aj vplyvu jeho špecifickej vône – napríklad pre nábytok či obklady je veľmi žiadané borovicové drevo. Špeciálne technologické požiadavky na druh dreviny sa môžu klásť napríklad pri sedacom nábytku z ohýbaného dreva. V našich podmienkach vyhovuje tejto technológii buk, z ktorého je vyrobená väčšina ohýbaného sedacieho nábytku. Ďalšou výhodou bukového dreva sú výborné mechanicko-fyzikálne vlastnosti, vyhovujúca štruktúra bez veľkých pórov, vďaka ktorej sa zvyšuje pevnosť v spojoch subtílnych komponentov sedacieho nábytku.

Výber materiálu je neodmysliteľne spojený s charakteristikou prostredia, v ktorom bude výrobok umiestnený; či ide o interiér, exteriér, aká je vlhkosť a teplota vzduchu, rozhoduje aj spôsob využívania výrobku a ďalšie. Masívne drevo reaguje na zmeny vlhkosti prostredia zmenami svojich rozmerov a tvaru. To sa môže negatívne prejaviť na funkčnosti výrobku napríklad deformáciou hornej dosky stolov či dvierok skríň, ktoré sa potom zle dovierajú. Vhodnou konštrukciou možno týmto negatívnym javom predchádzať.

Aglomerované materiály na báze dreva

V nábytkárstve sa často nielen z ekonomických dôvodov používajú ďalšie materiály na báze dreva (preglejky, latovky, drevotrieskové tabule atď.). Tieto veľkoplošné materiály sú pri zmenách vlhkosti prostredia tvarovo a rozmerovo stálejšie ako masívne drevo. Väčšina veľkoplošných materiálov určená pre nábytkársky priemysel je vhodná iba do suchého vnútorného prostredia. Väčšia tvarová stabilita týchto materiálov podstatne zjednodušuje konštrukciu nábytku a čiastočne rozširuje jeho tvaroslovie. Ich povrch sa upravuje dyhami, prípadne inými dekoračnými materiálmi (laminátmi, fóliami atď.). Dyhovaný povrch, zväčša z vysoko kvalitných drevín, uľahčuje tvorbu dekoračných vzorov alebo rovnorodej textúry na povrchu nábytkového dielca.

Najčastejšie sa dyhované časti používajú na skriňový nábytok, stolové tabule (veľké plošné dielce) a iné. Povrch dyhovaného dielca sa po mechanickom poškodení horšie opravuje. Pre zvýšenie odolnosti sa na bočných plochách môžu namiesto lepiacich dyhových pások používať náglejky z prírodného dreva (stolové tabule) alebo na nábytku z laminovaných tabúľ tzv. ABS hrany (plastové lepiace pásky). Konštrukcia nábytku vysokej kvality pozostáva tak z dyhovaných dielcov (plošné časti), ako aj z masívneho dreva (napr. nohy, profilované súčasti atď.).

Materiál, ktorý odoláva

Stále diskutovanou otázkou je odolnosť dreva proti vlhkosti prostredia. Na nábytok do exteriéru sa z hľadiska trvanlivosti materiálu kladú iné nároky ako na zariadenie interiéru. Napriek tomu sa aj od nábytku do interiéru, napríklad kuchyne alebo kúpeľne, vyžaduje zvýšená odolnosť proti vplyvu prostredia, ktorá má vplyv aj na celkovú životnosť výrobku. Pri kuchynskom nábytku je okrem iného dôležitá odolnosť proti zvýšenej teplote, vlhkosti, chemikáliám a jeho jednoduchá údržba. Nábytok do kúpeľní je z hľadiska pôsobenia vlhkosti ešte viac namáhaný ako kuchynský. Bežne sa kúpeľňový nábytok vyrába z laminátu, MDF dosák lakovaných polyuretánovými lakmi, dyhovaných materiálov a masívneho dreva.


Drevený nábytok v interiéri

178384

Pri lepení dielcov, lepiacich pásov bočných plôch atď. sa používajú lepidlá so zvýšenou odolnosťou proti vode (väčšinou na báze polyuretánov). Dôležitú ochranu materiálu citlivého na pôsobenie vlhkosti poskytuje odolná povrchová úprava. Výrobcovia ponúkajú kúpeľňový nábytok, ktorý je ošetrený až piatimi nánosmi odolného polyuretánového laku. Z hľadiska záťaže kúpeľňového nábytku zaručuje táto ochranná vrstva dlhodobú trvanlivosť a bezporuchovosť.

Nábytok určený do ostatných priestorov bytu, ako sú obývačky, spálne a jedálne, podlieha z hľadiska expozície vlhkosti výrazne menšiemu zaťaženiu ako nábytok do kúpeľní či kuchýň. Účel priestorov, ako je obývačka alebo jedáleň, vyžaduje od povrchových úprav nábytku zvýšenú odolnosť proti chemikáliám vrátane alkoholu. Pri výbere materiálu na nábytok do spální sa riadime tiež kritériom zdravotnej neškodnosti. V prípade postelí, pohoviek a podobných kusov nábytku sa vynára otázka vhodného konštrukčného riešenia nielen pre zdravých spotrebiteľov, ale aj pre tých, ktorí sú dočasne pripútaní na lôžko, t. j. osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu. Za takýchto okolností nie sú vhodné príliš ostré hrany, prístup k lôžku môže komplikovať aj nevhodné umiestnenie niektorých prvkov postele, napríklad ak sú bočnice v rovnakej úrovni ako matrace. Nábytok do detskej izby by mal spĺňať tie najprísnejšie hygienické štandardy. Z pochopiteľných dôvodov sa používajú dreviny bez obsahu škodlivých látok. Väčšina detského nábytku sa preto vyrába z buka alebo smreka.

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste

Drevené hračky alebo nábytok pre najmenšie deti sa špeciálne testujú, aby sa z nich neoddeľovali drobné časti. Väčšina druhov dreva a ostatných materiálov na báze dreva rastúceho v našich podmienkach nie je zdrojom škodlivých látok v interiéri. Preto sa požiadavky zdravotnej bezpečnosti orientujú najmä na použitý materiál, ako sú lepidlá, látky použité na povrchovú úpravu, čalúnenie atď.

Konštrukcia

V konštrukcii nábytku sa kombinuje výtvarný pohľad s technickým. Konštrukcia zohľadňuje ergonómiu, spôsob použitia výrobku, prostredie, do ktorého bude nábytok umiestnený, technológiu výroby aj bezpečnostné požiadavky na produkt. Medzi tradičné princípy konštrukcie nábytku zaraďujeme tzv. rámovú konštrukciu. Ide o sústavu navzájom prepojených rámov. Obvodové vlysy rámu zabezpečujú tvarovú stálosť stredovej výplne. V rohoch boli vlysy spojené na čap a výdlab, čap a rozčap (drážku) atď. V súčasnosti sa viac používa mikroozub alebo spoje na protiprofil. Výplň je vložená do rámu v drážke, polodrážke alebo medzi lištami. Detail prechodu rámu a výplne zreteľne ovplyvňuje celkový vzhľad prvku. Či už z estetických, alebo technických dôvodov bola väčšinou stredová výplň tenšia ako okolité vlysy. Vďaka tomu sa celá konštrukcia vyznačuje nižšou hmotnosťou. Rámy boli navzájom spojené kolíkmi alebo na pero a drážku. Rámová konštrukcia sa používala pri všetkých druhoch nábytku, najmä úložnom a stolovom. Medzi druhy tradičných konštrukcií patrí aj stĺpová konštrukcia (konštrukcia stolov, postelí). V tomto prípade stĺpiky konštrukcie slúžia ako nohy nábytkového prvku a môžu byť navzájom spojené bokmi, prípadne lubmi alebo bočnicami.

Tzv. dosková konštrukcia sa skladá z navzájom spojených dosák, ktoré sú spojené na združené čapy, ozuby, zvlakom alebo perom a drážkou. Tieto druhy tradičných konštrukcií rešpektujú prirodzené vlastnosti dreva a umožňujú jeho prirodzený pohyb pri zosychaní alebo napúčaní. Zároveň zabezpečujú tvarovú stabilitu dielcov. Ide však o konštrukcie skôr remeselného typu s výraznými remeselnými detailmi. Tradičné nábytkové konštrukcie sú tiež dosť náročné na ručnú prácu. Pre veľkoplošné materiály a pre priemyselnú výrobu je vhodnejšia tzv. škatuľová konštrukcia (najmä úložný nábytok). Jednotlivé diely sú spojené modernými prvkami, ako sú kolíky a lamely, alebo špeciálnymi spájacími prvkami (excentre, konfirmáty atď.). Táto konštrukcia pôsobí moderne a ľahko. Na nábytku nie sú viditeľné takmer žiadne vnútorné detaily spojov.

Väčšie a ťažšie kusy sa vyrábajú rozoberateľné, čo je výhodou najmä pri preprave nábytku, jeho skladovaní atď. Rozoberateľný nábytok kladie väčšie nároky na dodržanie predpísaného montážneho postupu, najmä z hľadiska bezpečného používania výrobku v budúcnosti. S možnosťami, aké ponúkajú dnešné systémy kovania, je životnosť týchto spojov aj pri niekoľkonásobnom opätovnom zmontovaní dlhšia ako predpokladaná životnosť samotného nábytku.

Každý druh nábytku (sedací, lôžkový, úložný, stolový) má vo veľkej miere svoj zvyčajný systém konštrukcie. Ako príklad možno uviesť konštrukciu sedacieho dreveného nábytku, ktorá pozostáva z dielov navzájom spojených čapmi. Čapy sú navyše na skrytých miestach zaistené klinčekmi. Pri sedacom nábytku z ohýbaného dreva sa v minulosti celá konštrukcia koncipovala ako rozoberateľná. Jednotlivé ohnuté časti sú spojené čapmi a na niektorých miestach sa spájajú skrutkami (napr. nožný spoj a nohy atď.).

Kovanie

Moderné konštrukcie nábytku z masívneho dreva využívajú výhody rozoberateľného kovania. Vlastná konštrukcia by mala zabezpečovať tvarovú stálosť jednotlivých dielcov. Ku konštrukcii nábytku neodmysliteľne patrí funkčné kovanie (výsuvy – vysúvacie mechanizmy, špecializované zásuvky, vešiaky, závesy a iné). Možnosti zlepšenia funkcie nábytku pomocou sofistikovaného kovania sú veľmi pestré. Bežnú súčasť úložného nábytku už dnes tvoria plnovýsuvy (vysúvaná celá zásuvka pred korpus skrine), ktoré uľahčujú prístup do celej zásuvky a zlepšujú kontrolu jej obsahu. V skriňových šatníkoch sa stále častejšie objavujú sklopné tyče umožňujúce praktické využitie horných častí skrine.

Spotrebiteľ získa lepší prehľad v hornej časti skrine – šatňová tyč sa dá sklopiť do úrovne pohodlnej pre manipuláciu so zavesenými odevmi. Spodné časti skríň sú vo výške optimálnej pre prehľadnú manipuláciu so zásuvkami. Dokonalejšie systémy kovania obsahujú tlmiče pre tiché uzatváranie, mechanizmus pre dovieranie zásuviek, iné sú konštruované tak, že sa otvoria pri dotyku v určitom bode zásuvky alebo dvier.

Výroba

Kvalita nábytku závisí tiež od kvality jeho spracovania. Výroba nábytku je veľmi rôznorodá – od jednoduchej ručnej výroby, ktorej výsledkom sú aj špičkové kusy, až po sofistikované technológie a prevádzky pracujúce takmer bez pričinenia ľudskej ruky. Technológia výroby nábytku zahŕňa rozmanité procesy od spracovania dreva po aplikáciu povrchovej úpravy či čalúnenie. Do výroby nábytku z masívneho dreva vstupuje základný materiál vo forme reziva (dosák, fošní atď.) Pri nábytku z dyhovaného materiálu sú to tabule z veľkoplošného materiálu (drevotrieskové dosky, MDF atď.) spolu s listami dýh alebo tzv. zosadenkami.

V ďalšej fáze sa materiál delí na hrubé rozmery konečných dielcov. Dielce z veľkoplošného materiálu sa dyhujú (na plochy sa nalepujú dyhy). Výroba a konštrukcia nábytku z masívneho dreva podlieha niektorým limitujúcim faktorom, medzi ktoré patrí smer vláken v dielci. Niektoré časti nábytku môžu byť veľmi subtílne alebo zakrivené tak, že po celej dĺžke komponentu neprechádza žiadne neprerušené vlákno dreva. Takýto komponent je náchylný na zlomenie. Preto boli pre viac zakrivené časti nábytku (napr. zadné nohy stoličiek) vyvinuté špeciálne technológie na modelovanie dreva. Do tejto skupiny sa zaraďuje postup ohýbania hygrotermicky upraveného (napareného) dreva či technológia výroby tvarových dielcov lepením ohnutých lamiel.

Povrchová úprava

Prvým ukazovateľom kvality nábytku je pre zákazníka najčastejšie dojem z povrchovej úpravy. Už ten ovplyvní výber dreva – aké množstvo rastových chýb má (nie všetky dreviny sú vhodné pre každý druh povrchovej úpravy), či ako je povrch opracovaný (charakter brúsenia atď.). Pri nábytku, na ktorom sú na prvý pohľad zrejmé reparované miesta (najmä pomocou tmelu), prichádza častejšie k narušeniu povrchovej úpravy vplyvom nerovnomerných rozmerových zmien oboch materiálov (napr. tmelu a dreva). Miesto zreparované tmelením získava po aplikácii povrchovej úpravy iný farebný odtieň. Drevený nábytok býva na trhu k dispozícii v niekoľkých variantoch povrchových úprav.

Medzi základné ponúkané možnosti patrí povrch upravený lakom, farbou, olejom či voskom. Často sa spotrebiteľ stretáva s moreným povrchom. Moridlá zafarbujú povrch dreva bez toho, aby zakryli jeho textúru. Na namorený povrch sa ďalej nanáša ochranná vrstva, najčastejšie lak. Lakovaný povrch predstavuje transparentnú povrchovú úpravu, a to buď v matnej, alebo lesklej podobe. Laky vytvárajú ochranný film na povrchu dreva. Plocha upravená lakom zodpovedajúcej kvality odoláva mechanickému aj chemickému zaťaženiu (niektoré druhy laku sú odolné aj proti koncentrovanému alkoholu).

Z pohľadu spotrebiteľa môže ochranný film laku vzbudzovať pocit nepriameho kontaktu s drevom, lebo surovina je izolovaná pod ochrannou vrstvou. Farba na rozdiel od moridla prekrýva textúru dreva a vytvára tak jednoliaty farebný povrch v matnom aj lesklom variante. Často sa na farbou natretý povrch na zlepšenie výsledného efektu a zvýšenie ochranného účinku farby nanáša vrstva laku.

Druhý, odlišný prístup k povrchovej úprave nielen nábytku reprezentujú oleje a vosky. Tento spôsob sa uprednostňuje pri výrobkoch, kde sa kladie dôraz na zachovanie pocitu z prírodného materiálu. Po aplikácii oleja získava výsledný povrch hodvábne matný vzhľad. Voskom možno povrch leštiť a dosiahnuť tak efekt lesklosti. V oboch prípadoch je na výber tak netónovaný, ako aj tónovaný typ. Pre povrchovú úpravu týmito látkami sú vhodné najmä dreviny s vyššou hustotou, odolávajúce mechanickému poškodeniu. Povrch napustený olejom na rozdiel od neupraveného zabraňuje preniknutiu nečistôt do pórov dreva a uľahčuje čistenie.
Vosky okrem toho, že vyplnia póry dreva, vytvárajú na jeho povrchu ochrannú vrstvu. Oba spôsoby úpravy (ako olejmi, tak aj voskami) zabezpečujú dostatočný stupeň ochrany povrchu. Niektoré z týchto látok povrch spoľahlivo ochránia aj pred pôsobením vody, vína, ovocných štiav a poveternostných vplyvov. Ich výhodou je možnosť vykonania lokálnej opravy povrchu pri ohraničenom poškodení.

Nákup a údržba

Záleží len na individuálnom rozhodnutí, či budeme vyberať jednotlivé kusy nábytku alebo celé zostavy. Trh ponúka:

  • solitérny nábytok – samostatný kus bez akejkoľvek nadväznosti na ostatný použitý nábytok,
  • predmetové zostavy zariadenia – súbory niekoľkých kusov nábytku, ktoré možno zaradiť do jednotného celku, napr. knižnica – súčasť nábytkovej zostavy do obývacej izby, 
  • dielcové zostavy (sektorový nábytok) – samostatné dielce, ktoré sa dajú zložiť do niekoľkých variantov nábytkových zostáv.

Tak solitérny nábytok, ako aj ten, ktorý je súčasťou zostavy, má svoje výhody aj nevýhody. Interiér zariadený solitérnym nábytkom dokáže pôsobiť veľmi osobito; dosiahnuť jednotu v takomto priestore však nie je vždy úplne jednoduché. Nábytkové zostavy naproti tomu vnášajú do interiéru súlad. Rozmanitosť dizajnu, použitých materiálov, druhov povrchových úprav, kovaní – trh s nábytkom nie je jednotvárny; určite sa oplatí získať informácie z viacerých zdrojov a nazbierané informácie porovnať. Jednoduchý návod, ako zariadiť moderný interiér, rozhodne nečakajte. Každú konkrétnu situáciu je najlepšie prediskutovať s odborníkom, pretože to, čo sa môže v jednom kontexte javiť ako nevhodné, môže byť v inom úplne vyhovujúcim riešením. Rad odborných predajcov ponúka servis od návrhu zariadenia celého priestoru až po konzultáciu výberu farebného spracovania nábytku či jeho správnu údržbu.

Pre väčšinu domácich výrobcov nábytku platí, že cena zodpovedá kvalite použitého materiálu a v konečnom dôsledku kvalite výrobku. Porovnaním vybraného kusa nábytku z rozličných cenových skupín na trhu možno získať pomerne jasný obraz o kvalite vybraného tovaru. Najdôležitejším aspektom pri kúpe je bezpečnosť výrobku. Okrem zdravotnej neškodnosti materiálu sa pri nábytku treba zamerať na stabilitu jednotlivých kusov pri bežnom spôsobe používania (napr. stabilita stola pri rozložení, skrine pri vysunutí zásuviek atď.). Takisto pevnosť jednotlivých častí, najmä tých, ktoré poskytujú oporu telu, by mala byť dostatočná. Zákazník môže posúdiť ergonomické parametre výrobku, napríklad či nie je cítiť skladbu čalúnenia pri sedení, či je operadlo dostatočne pohodlné, či nie je potrebné vynaložiť neúmerne veľkú silu na rozloženie alebo otvorenie, či je vzdialenosť dosky stola od zeme, prípadne vzdialenosť zásuviek v optimálnej pozícii vzhľadom na výšku postavy atď.

Z praktických i ekonomických dôvodov sa možno v praxi bežne stretnúť (a to aj pri tovare kvalitnom) s inou povrchovou úpravou vnútorných častí nábytku oproti úprave vonkajších plôch. Príliš veľký rozdiel medzi vnútorným a vonkajším vypracovaním zaraďuje nábytok do nižšej cenovej skupiny. Na samotnej povrchovej úprave si treba všímať primeranú farebnú jednotnosť povrchu, rovnomernú hrúbku úpravy, hladkosť povrchu a kvalitu jej realizácie na bočných plochách (bez zatekania a kvapiek). Väčšina tuzemských producentov, aby uspela v odbore so silnou konkurenciou, vyrába nábytok prijateľnej kvality, ktorej zodpovedá aj cena. Pri kúpe nábytku sa odporúča prečítať návod na údržbu. Drevo je prírodným materiálom, a tak pochopením jeho vlastností a správnou údržbou môže spotrebiteľ nemalou mierou prispieť k dlhej životnosti tovaru. Výrobcovia varujú pred nevhodným umiestnením nábytku najmä v tesnej blízkosti tepelných zdrojov, napríklad vykurovania, kozuba.

To vyvoláva prudké rozmerové a tvarové zmeny, čím môže následne prísť aj k poškodeniu povrchovej úpravy a vzniku prasklín. Údržba dreveného nábytku je porovnateľná so starostlivosťou o ostatné, rovnako ušľachtilé materiály. Pozostáva nielen zo starostlivosti o povrch výrobkov, ale aj kontroly mechanizmov a spojov. Pri väčšine výrobkov je vhodné po prvých troch mesiacoch spoje prekontrolovať a uvoľnené pritiahnuť. Rovnako bežná je aklimatizácia materiálu a drobné zmeny rozmerov, ktoré môžu mať vplyv aj na pevnosť spojov. Pred údržbou povrchu, jeho čistením či oživovaním, je nutné uvedomiť si druh použitej povrchovej úpravy. Na údržbu povrchu upraveného lakom alebo olejmi sa používajú odlišné prostriedky. Farba povrchu dreva sa mení aj v interiéri, kde na ňu pôsobia UV lúče slnečného svetla. V exteriéri na povrch pôsobia poveternostné podmienky komplexne.

Na akúkoľvek povrchovú úpravu by sa okrem výrobcom odporúčaných špeciálnych prípravkov na čistenie mala používať iba navlhčená utierka. Nadmerné zaplavenie povrchu vodou spôsobuje jeho degradáciu. Zároveň s odstraňovaním nečistôt z povrchu je vhodné aj utierať ho do sucha. V žiadnom prípade by sa nemali na odstraňovanie špiny používať tvrdé, drsné kefy, ktoré nezvratne povrch poškodia. Predovšetkým plochy upravené lakom je treba chrániť pred pôsobením príliš vysokého tlaku. Pri niektorých druhoch laku sa môže stať, že plocha bude nerovnomerne vyleštená. Na čistenie povrchu by sa nemali používať rozpúšťadlá a čistiace prostriedky s obsahom brúsnych častíc.

Pri používaní prostriedkov oživujúcich povrch alebo v prípade zložitejších postupov údržby je vhodné ich účinky vopred overiť na menej viditeľnom mieste nábytku a až následne aplikovať na exponované plochy.

Viac informácií: Všetko o dreve v interiéri a exteriéri

Kategória: Bývanie Nábytok
Tagy: drevený nábytok
Zdieľať článok

Diskusia