Kamenný dom v susedstve vodného hradu

{R1}

Pokora. Chúďa toľkokrát omieľané. Pokorní sú architekti, umelci, dokonca počuť aj o pokore manažérov a najvyšších činiteľov. Pokora sa stala znakom dôveryhodnosti. Že by sme všeobecne dospeli do duševného stavu, ktorý nás núti uznať vlastné nedostatky a nedokonalosť? Možno áno a možno ide len o návykový rečnícky manéver. Ťažko s istotou určíme nadčasovosť morálnych zásad alebo estetických princípov súčasnosti. Omnoho ľahšie vnímame krásu a zmysel toho, čo vytvorili generácie pred nami. Vzácnou je ľudská pokora a odhodlanie nasmerované k záchrane architektonických pamiatok. Niekedy stačí len rozhodnutie nestavať na zelenej lúke, ale poobzerať sa po chátrajúcich námestíčkach mimo výstavných veľkomestských centier. Vekmi preverená zručnosť starých majstrov a fortieľ neraz neznámych staviteľov si zaslúžia našu pozornosť.

Usadlosť obohnaná kamenným obranným múrom vystriedala za štyri storočia svojho jestvovania mnoho majiteľov. Tí si prispôsobovali prízemie domu podľa spôsobu svojej obživy. Súčasní obyvatelia vyhádzali z interiéru nevzhľadné priečky až sa v plnej kráse ukázala baroková podstata stavby. Na prízemí tak vznikol noblesný priestor pre kuchyňu s jedálňou Lubomír O. Fuxa Usadlosť obohnaná kamenným obranným múrom vystriedala za štyri storočia svojho jestvovania mnoho majiteľov. Tí si prispôsobovali prízemie domu podľa spôsobu svojej obživy. Súčasní obyvatelia vyhádzali z interiéru nevzhľadné priečky až sa v plnej kráse ukázala baroková podstata stavby. Na prízemí tak vznikol noblesný priestor pre kuchyňu s jedálňou.

V pláne mali zachovať pôvodného ducha domu. Základy najstaršej stavby, na ktorú nadviazali múry ich aj tak starého domu, pochádzajú z 15. storočia. Lubomír O. Fuxa

Nejednému barokovému či renesančnému meštianskemu domu odzvonilo len preto, že sa nenašli prostriedky alebo primeraný spôsob, ako ho zachrániť. Neobývaný a potom neobývateľný objekt! Niekedy sa zmení na ruinu len zhodou nepriaznivých okolností, inokedy cielene – len, aby sa do historickej zástavby vkliesnila rozmernejšia novostavba bez náznaku pokory. Pravdu povediac, musí to byť človek nadšený, aby bol ochotný investovať námahu, financie a čas do „stariny“. Odvaha však nechýbala novým majiteľom domu s prízemím a pivnicou z konca stredoveku. Nemohli predvídať, čo všetko sa môže počas obnovy pamiatkovo chránenej usadlosti prihodiť. Novému pánovi domu však ktosi poradil, že najlepšie sa o prestavbe dohodne v miestnej krčme. Zašiel teda medzi miestnych, zmienil sa o kúpe a nevyhnutných úpravách: „Zafungovalo to. Vedeli, kto čo robí a ako to robí. Ak niečo nedotiahli, vybavili si to večer v krčme medzi sebou. Na tunajších remeselníkov a ich samokontrolu sa nemôžem sťažovať.“

V kaviarni na prízemí zachovali podlahu z dubových dosiek. Bola presiaknutá neodstrániteľnými olejovými škvrnami. Natreli ju v rovnakom sivomodrom odtieni ako aj steny klenbovej miestnosti.
Lubomír O. Fuxa

Mimo času     

Kamennému domu, ktorý sa od konca 15. storočia rozrastal a menil, pribudlo v 17.storočí poschodie. V ňom si súčasný majiteľ zariadil ateliér, galériu, obytné miestnosti, kúpeľňu, fotokomoru, pracovňu. Nezabudol na oddychové zákutia. V každej miestnosti vytvoril nevnucujúce sa kompozície nábytku, fotografií a svietidiel. Žije si tu pod nízkym stropom, za múrmi hrubšími ako jeden meter, kráča po pôvodných palubovkách, prechádza dverami zo začiatku minulého storočia. Pre ne vtedy vyhotovili nové zárubne a tie vsadili do zvyškov renesančných predchodkýň. Dvojnásobne orámované dvere nie sú celkom tichými spoločníkmi a ani dlážka nie je mlčanlivá, ale ich zvukomaľba patrí k atmosfére zašlých čias. Domáci vyhradili časť prízemia letnej kaviarni. Hlbšie vo vnútri domu vytvorili priestor priestrannej kuchyni.

Kúria tu vlastne celoročne. Postupne a prirodzene sa steny domu vysušili. Domáci sa pri opravách netrápili, aby dom špeciálne zaizolovali proti vlhkosti. Vyčistili však všetky miestnosti a pôjd, nahodili nové omietky, pridali ďalšie oceľové tiahla, aby spevnili kamenné murivo zo strany nádvoria, staré drevo okien a dverí ošetrili a natreli. Elektrické vedenie nezasekávali, ale pokojne ho viedli po stenách. So súvislým náterom sa nenamáhali – nerovnorodosť ozvláštňuje. Lubomír O. Fuxa

„Veľa záujemcov o kúpu usadlosti v Budyni nad Ohří sa vzdalo. Chceli vymeniť zárubne, dvere, stropy, podlahy. Pochopili, že by to stálo priveľa financií a námahy. Nám sa pôvodnosť domu páčila. Videli sme, že jediná šanca na jeho obývanie je v ľuďoch, ktorým neprekáža vek ani stav domu.“ Lubomír O. Fuxa

Geometricky a sympaticky pôsobia poháre ukryté pod skleneným zvonom. Trochu staré a predsa nové, tak ako bývanie v Budyni. (foto: Koelnmesse, Constanti Mayer)

„Prirodzene krivé steny a podhľady. Keby sa vyrovnali, táto jedinečná budova by prestala existovať, bol by to už iný dom,“ pripomenul nám majiteľ pri prehliadke kúpeľne na prízemí svoj vzťah k usadlosti. Lubomír O. Fuxa

Hneď vedľa nej sa kúpeľňa s toaletou rozložila na dvakrát takej veľkej ploche, ako si mohla dovoliť kúpeľňa na poschodí. Oblúky a tiene stáročných klenieb prízemia vstupujú do priestoru o to dôstojnejšie, o čo menej sa interiér jednotlivých miestností zaťažil nábytkom. Ku komfortu prípravy jedál celkom postačila jednoduchá otvorená kuchynská linka so zabudovaným keramickým umývadlom a voľne stojaci sporák. Opodiaľ, v podobne triezvom štýle, im stolár na objednávku vyhotovil jedálenský stôl. Ateliér na poschodí sa príležitostne mení na obývačku. Priam asketicky tu pôsobí jediná nábytková starožitnosť – almara po babičke. Netradične umiestnené výtvarné dielo na šikmine, pod ktorou sa z prízemia dvíha schodisko, je pozornosťou veľaváženého českého výtvarníka pána Richarda Konvičku. Masívnu stavbu na poschodí vizuálne odľahčujú a so súčasnosťou spájajú kreslá a poličky s rúrkovou kovovou kostrou. K odhmotneniu priestoru prispela ľahkosť moderného nábytku, poetika čierno-bielych fotografií, biely náter stien i podláh, moderné svietidlá, náznaky technoštýlu.

Techno prvky – kovové police, súčasné svietidlá, moderné ľahké kreslá a len niekoľko kusov nábytku. Úplne stačí, ak im je milá blízkosť a sošnosť masívnych kamenných stien a klenbových stropov. Netradične umiestnené výtvarné dielo na šikmine, pod ktorou sa z prízemia dvíha schodisko, je pozornosťou výtvarníka Richarda Konvičku.
Lubomír O. Fuxa

Odkiaľ iní utiekli

Ústecký kraj, litoměřický okres. Budyně nad Ohří k sebe prilákala spoločensky založeného Pražana, umeleckého fotografa. Pred tromi rokmi sa nadobro usadil v severočeskom mestečku s vidieckou atmosférou. Dobrovoľne sa vysťahoval z ruchu veľkomesta do starého meštianskeho domu s barokovou sýpkou v záhrade. Cez kovovú bráničku v múre na konci pozemku sa prechádza do areálu vodného hradu. Ten sa od prestavby v 16. storočí viac ponáša na renesančný zámok ako na hrad. Pohľad zo záhrady na dom s romanticky navrstvenými prístavbami bol pre oko skúseného fotografa natoľko presvedčivý, že sa pred desiatimi rokmi odhodlal k jeho kúpe. Po prvej obhliadke neušiel ako iní záujemcovia, hoci mu bolo jasné, že na opravy bude potrebovať veľa času a trpezlivosti.

Fotografie z ich sýpky, ktorých autorom je sám majiteľ, domu, sú rozvešané na bielych stenách galérie. Vlnia sa a pôvabne vykrivujú tak, ako sa patrí na steny, ktoré si pamätajú stáročia. V izbách meštianskeho domu býval naposledy liečiteľ. Zriadil si tu malý „špitál“. Vysokí ľudia súčasnosti si musia zvyknúť, aby bez skláňania hlavy prechádzali miestnosťami s nízkym stropom. Na poschodí sú izby vysoké iba 2,15 m. Lubomír O. Fuxa

Z podlubia sa voľakedy vychádzalo schodiskom do stredu prvého podlažia. Tu sa dom delil na dve časti. Potom niekto tento výstup zamuroval a schody stočil ešte jedným ramenom do krajnej miestnosti. Odtiaľ sa teraz prechádza dvomi izbami s oknami do ulice. Potom, ako sa prejde malou halou, možno vojsť do malej pracovne s výhľadom na bývalú vodnú priekopu alebo do spálne s oknom, ktoré sa otvára do nádvoria. Lubomír O. Fuxa

Dom nadobudli pre desiatimi rokmi, ale nadobro sa v ňom usadili len pred rokom. Za ten čas tu usporiadali niekoľko výstav a kultúrnych podujatí. Lubomír O. Fuxa

1018583 Lubomír O. Fuxa

Chcel zachovať charakter domu, prívetivé zakrivenie stien, pôvodné dvere, okná, dlážky. Aby sa dom vrátil k svojej podstate, potreboval sa očistiť od neprimeraných stavebných zásahov. Za posledných sto rokov tu priečkami necitlivo rozkúskovali barokový interiér na podivné miestnôstky. Na pôvodnom mieste a v pôvodnom tvare sa zachoval priechod od ulice smerom do starej záhrady. Voľakedy ním prešiel rebriňák, teraz tadiaľ vstupujú návštevníci výstav, besied a kaviarenskí hostia. Usadlosť zapustila svoje starobylé základy hlboko do budynskej zeme. V klenutej pivnici už ktosi veľmi dávno vyhĺbil studňu. Predtým, ako sa nová domácnosť zásobila prvou pitnou vodou, počas čistenia, v nej našli nepoškodenú karafu. Postavili ju na okenný parapet v miestnosti s galériou.

1018580
Lubomír O. Fuxa

Časomiera a estetika nedokonalosti

Nedokonalosti a krivky starých múrov robia stavbu zaujímavou; sú jej charakteristikou. Podnes sú na niektorých miestach viditeľné obhorené hrady, staré konštrukcie nadväzujú na ešte staršie. V hrubých múroch sa niekde skrývajú duté priestory, miznú schody, staršie múry sa strácajú v iných mladších. Novšie okenné a dverné rámy vrástli do priznaných zvyškov barokových alebo renesančných zárubní či ostení. Čo sa dalo, to noví majitelia nechali viditeľné. Vrstvenie múrov, prístavkov, zásahy starých remeselníkov počas opráv po požiaroch alebo pri zmene majiteľov domu sú svojráznou kronikou vpísanou do konštrukcií budynskej usadlosti.

1018577
Lubomír O. Fuxa

Tajomná pohovka, obraz tajomného hradu a netradičný interiér v barokovom dome by si navzájom rozumeli.
Lubomír O. Fuxa