Byt s príchuťou čokolády: Bývanie je intímna téma (1. časť)
Interiéry. Za tie roky, čo píšem o bývaní, som ich videla veľa pekných, a tak nezvyknem plytvať nadšením. Tento byt ma však nadchol. Jednoduchý, čistý, ale nie sterilný. Taký na bývanie. Mal naozaj veľmi príjemnú atmosféru. A pritom to bolo len niekoľko málo kúskov nábytku na pár štvorcových metroch.
Starší dom sa rekonštruoval z gruntu a ani jednoizbový byt v ňom nebol výnimkou. Keď po novom, tak poriadne, povedala si jeho majiteľka a zverila celý interiér do Jasniných rúk. Keď videla výsledok, neubránila sa dojatiu. Bolo to dokonca lepšie, než čakala. Jasna vytvorila z izby, kuchyne a kúpeľne jeden príjemný a premyslený celok. Keďže sa mi z tohto bytu len ťažko odchádzalo a keďže som v ňom našla viacero zaujímavých nápadov, zoznámim vás s ním postupne a podrobne v dvoch častiach – tak, ako sa s ním zoznamuje každý, kto doň vstúpi. Prvé sú na rade chodba, kúpeľňa a kuchyňa.
Pre koho je ten byt?
Pre mladý pár. Bude tu dosť miesta, aj keby chceli prespať kamaráti, neskôr sa na čas prípadne pomestia aj traja. To je však zatiaľ hudba budúcnosti. „Majiteľka bytu si všimla moje stĺpčeky a moju fotku v Slovenke a povedala si: Táto pani mi urobí interiér,“ odpovedá na moje otázky Jasna, uvelebená v kuchyni. „Sama neviem, čo ju oslovilo. Či moja fotografia, alebo moje názory a príbehy. Samozrejme, že si pozrela aj moju prácu, ale pre ňu bolo dôležité najmä to, koho si pustí do súkromia.“ Pohnútky pre niekoho čudné, pre iného logické.
Návrh interiéru je totiž veľmi intímna záležitosť. Ako hovorí Jasna: „Keď navrhujem interiér, ľudia si ma pustia tam, kam si cudzích ľudí obyčajne nevodia. Doslova až do spálne. Dostávam sa hlboko do ich súkromia – aby som svoju robotu mohla urobiť dobre, tak musím – a žiadna téma týkajúca sa bývania by pri tom nemala byť tabu. Preto je dôležité, aby mi dôverovali, aby sa na mňa v istých veciach spoľahli. A človeka, na ktorého sa dá spoľahnúť, by si mal každý starostlivo vybrať.“
Stavanie z farieb
Ktovie, čím to je, že tento byt má takú príjemnú atmosféru. Svoj podiel má určite farebnosť, ktorej Jasna prikladá veľký význam. A tiež štýl, detaily a premyslená kombinácia štruktúr… Tak, ako to už býva, aj tentoraz výsledok ovplyvnilo množstvo jednotlivostí. „Farebnosť sa začala odvíjať od toho, čo tu už bolo – od teplej farby vchodových dverí.
Nechcela som, aby bol byt v teplých tónoch, ale musela som ho nasmerovať k studenšej farebnosti postupne. Takým farebným prechodom je podlaha z exotického dreva merbau. Nie sú to veľkoplošné plávajúce parkety, skladá sa z malých kúskov masívneho dreva. Navyše, sme v starej budove, kde nenájdete pravý uhol a každý kút je iný.
Podlaha preto bola celkovo remeselne náročná a parketár sa s ňou musel naozaj pohrať. Našťastie ju ukladal veľmi šikovný mladý muž, takže je nielen pekná a z kvalitného materiálu, ale je aj špičkovo položená, to musím uznať. Podlaha teda bola druhou farbou vo farebnej skladačke. Ďalším krokom bola farebnosť nábytku.
Majiteľka si z viacerých variantov vybrala kombináciu morskej trávy s tmavým drevom. Ona sama totiž inklinuje k východným filozofiám, k ázijskému životnému štýlu štýlu interiérov a tento nábytok má v sebe niečo orientálne. Aj celému bytu dodal mierne orientálny nádych. Byt síce nie je zariadený v žiadnom z východných štýlov, ale má v sebe ich jednoduchosť, farebnosť a jemne meditačnú atmosféru.“
Mávnutie holubích krídiel a limetové osvieženie
Po nábytku prišla na rad farebnosť stien. „Začala obkladom kúpeľne, ktorý mi hneď padol do oka, pretože mi niečím pripomínal majiteľku bytu – je taký decentný a elegantný. Je to veľmi pekná séria keramiky od Villeroy & Boch.
Farebná kombinácia béžovej, čokoládovej hnedej a holubej modrej je taká nežne pekná a nadčasová. Možno neohúri na prvý pohľad, ale časom sa človeku páči čím ďalej tým viac. Určite sa neopozerá. Nakoniec prišli na rad okná. Látky sú od španielskeho výrobcu a oslovili ma práve farebnosťou.
Dokonca farby tak sedia s obkladom kúpeľne, akoby boli od jedného výrobcu. Na okná som nechcela nič riasené, pretože celý byt je skôr decentný. Vybrala som japonské steny, ktoré ladia so štýlom interiérov aj majiteľky,“ uzatvára Jasna s úsmevom. „Pri voľbe farebnosti stien som potom v celom byte vychádzala práve z farebnosti obkladu kúpeľne a látok na oknách. Celý byt je teda zladený, čo je dôležité najmä pri takomto malom a relatívne otvorenom priestore.
Keďže v kuchyni je tmavý nábytok, na steny som vybrala jasnú žltú, aby sa priestor trochu odľahčil. A aby hnedo-žltá kombinácia nevyznela fádne, pridala som nakoniec na osvieženie limetovozelené doplnky. Šťastné aj nešťastné kúpeľňové kompromisy „Pôvodný návrh bol trochu iný,“ povzdychla si Jasna v kúpeľni. „Steny okolo zrkadla mali byť prepracovanejšie – mali tu byť niky, vyhĺbené do pomerne masívneho muriva. Bol by to však technický problém. Nakoniec ostali iba farebné pásy. Niky by síce boli krajšie a praktickejšie, ale v starom dome treba robiť kompromisy.“ Kúpeľňa bola celkovo náročná na obkladanie, Jasna však mala šťastie na obkladača, ktorý bol už druhým úžasným remeselníkom pri tejto realizácii.
Ďalším šťastím (nie však náhodou) bola dobrá voľba obkladu – majiteľka si vybrala kvalitný obklad s glazovanou hranou, takže rohy sa dali pekne obložiť aj bez zbrusovania okrajov obkladačiek. Sprchovací kút je v nike, ktorá je „ukradnutá“ z chodby, hneď vedľa je pomerne veľké umývadlo. „Pre veľké umývadlo bol problém s otváraním dvierok do sprchy. Nebolo ľahké ich vybrať, ale nakoniec všetko vyriešili úzke dvojkrídlové dvierka, ktoré sa dajú otvárať aj do priestoru sprchovacieho kúta.
Uznávam, že umývadlo je dosť veľkorysé, do takej malej miestnosti by sa možno ani nepatrilo ho umiestniť, ale ja mám rada veľké umývadlá. S malým umývadlom by to tu rozhodne nebolo ono.“ Všetka sanitárna keramika má rovnako ako obklad značku Villeroy & Boch. „Má nádherné tvary. Bola dosť drahá, ale v tomto byte nie je veľa zariadenia, tak sa to dalo zvládnuť.“ Najmä, keď je v interiéri málo vecí, treba ich vyberať starostlivo a s ohľadom na kvalitu.
Oko ľahko spočinie na ktoromkoľvek detaile, a tam sa rozdiel pozná. Okrem toho kvalitné bude aj o desať rokov dobré a pekné, a kto je taký bohatý, aby si mohol v kúpeľni dovoliť lacné veci? Našťastie, v tejto maličkej miestnosti stavila majiteľka na kvalitu: obklady a keramika Villeroy & Boch, batérie Hansgrohe, sprchovací kút Hüppe… Jasna pôvodne navrhovala drevenú podlahu aj do kúpeľne, stavbyvedúcemu a majiteľke však pripadala praktickejšia dlažba. Definitívne rozhodli technické možnosti. Úzka a dlhá miestnosť, žiaden pravý uhol… no, dlažba by sa ukladala veľmi problematicky.
Diagonálne uloženie by možno veci trochu zjednodušilo, ale v minimalistickej kúpeľni je diagonála neprípustná. Nakoniec ostala kúpeľňa na rozdiel od pôvodného plánu ešte aj bez podlahového vykurovania, takže zvíťazilo drevo. Dlažba by bola príliš studená. „Našťastie sa mi nakoniec podarilo presvedčiť majiteľku bytu na drevenú podlahu aj v kúpeľni. Drevo je teplé a príjemné na bosé nohy aj bez podlahového vykurovania.
Celý byt má teda rovnakú podlahu bez prahov a kúpeľni to podľa mňa dáva taký správny šmrnc.“ Delikátna hygiena K delikátnejším témam patrí pri navrhovaní interiéru aj bidet – mnohí ho nepoznajú, viacerí automaticky odmietajú, neprístupní logickým argumentom. „Mnohí na kúpeľňu minú státisíce, ale v záchode im straší len misa. Našťastie, tu s bidetom problém nemali.
Často však neviem zákazníkov nijako presvedčiť. Pritom, keď stúpia vonku do čohosi, čo niekto zabudol upratať po svojom psovi, považujú topánku za čistú, až keď ju umyjú vodou. Neuspokoja sa s ošúchaním papierom. O bidete však nechcú ani počuť. Tvária sa, že je to taká delikátna téma… každý žmurká, ako keby som hovorila o neviem čom… Lenže zavolali si ma preto, aby som im poradila, ako krajšie, kvalitnejšie a príjemnejšie bývať, a umývanie k bývaniu jednoducho patrí. Ani to by nemala byť zakázaná téma.“
Sladkokyslá kuchyňa
Nejde len o sladkokyslú farebnú kombináciu čokoládovej s citrónovou (a kolieskom limety) – mimochodom, moja obľúbená zmrzlinová kombinácia. Trochu sladkokyslá bola aj cesta k nej – občas sa čosi skomplikovalo, občas sa niekto tváril kyslo. Tak už to chodí – najmä pri rekonštrukcii starého domu. Našťastie, nakoniec neostala žiadna trpká príchuť. „Páčia sa mi odľahčené kuchyne s minimom horných skriniek, lenže toto je malý byt, takže na každom centimetri odkladacieho priestoru záleží.
Preto som vybrala úplne najvyššie možné skrinky. Vďaka tomu, že je miestnosť vysoká, mohla som si to dovoliť. Dokonca sa znesie aj tmavý čokoládový odtieň. Byt je veľmi dobre presvetlený a sladkú tmavú čokoládu vyvažujú svieže svetložlté steny. Linka je z IKEA. Je pekná, jednoduchá, s krásnou farebnosťou a kresbou dreva, dvierka sú dyhované, s masívnym rámom, úchytky jednoduché a elegantné. A nebola veľmi drahá. Boli s ňou však problémy. Dlho sme na ňu čakali, niektoré veci boli, niektoré neboli… Na druhej strane musím uznať, že IKEA sa snažila problémy vyriešiť,“ uzatvára kauzu Jasna.
Pri pohľade na žltú mozaikovú stenu za linkou pokračuje inou témou: „Chcela som túto stenu trochu farebne oživiť. Nech to nie je také fádne. Majster sa najskôr chytal za hlavu, pretože farebná časť mala byť jeho ručná práca, žiadny hotový mozaikový vzor vyskladaný a nalepený na podkladovej sieťke. Dokonca sú to mozaiky od dvoch rôznych výrobcov, jedna lesklá, druhá polomatná… Nakoniec však všetko išlo. Aj napriek pôvodnému presvedčeniu predavačky a okolia sa to dalo urobiť a hodí sa to k sebe. Dokonca si myslím, že to vyzerá pekne a zaujímavo a že tým stena stratila fádnosť a získala dynamiku. Keď mám presnú a jasnú predstavu, len tak ľahko sa už nenechám zneistiť.“
Topánková rada
V chodbe oproti dverám do kúpeľne bola nika, ktorá tu vznikla pri rôznych prestavbách. Do nej sa krásne hodila vstavaná skriňa, vyrobená na mieru. Je od rovnakého výrobcu, v rovnakom štýle i farebnosti ako nábytok v obývačke a ladí aj s linkou. Stačila na to drobnosť – podobná farba a rovnaké úchytky z IKEA. „Vstavanú skriňu urobil podľa môjho návrhu stolár. Jej spodok som nechala otvorený – je to taká finta, aby nebol v chodbe neporiadok. Vstavané skrine v chodbe mávajú obyčajne dvere až po zem a topánky väčšinou ostávajú pred nimi.
Málokomu sa chce otvárať dvere alebo sa na to zabúda… o deťoch ani nehovorím. Tu sú naspodku dve otvorené police, do ktorých sa topánky ľahko šuchnú. Pri dverách do bytu tak neostáva neporiadok a po čase, keď sa topánky vyvetrajú, nenosia alebo je ich na policiach priveľa, môžu sa odložiť do skrine. Takéto upratanie topánok zvládnu aj deti.
Je dôležité, aby pri vstupných dverách nebol neporiadok. Práve tu totiž získa človek prvý dojem z bytu. A keď tu natrafí na kabáty a topánky… Ďalej môže byť akokoľvek upratané, človek si stále v sebe nesie ten prvý dojem neporiadku.“