Také ubytovanie hocikde nenájdete! Vnútri sa dá všetko opraviť, v izbách nájdete útulnosť a atmosféru ako zo starých čias

Na juhu Francúzska, uprostred viníc a rozľahlého parku so storočnými dubmi, stojí Château La Banquière. Miesto, kde sa čas spomaľuje a kde interiér nepôsobí ako hotel, ale ako starostlivo vrstvený domov.

Už pri vstupe je jasné, že tu nejde o okázalosť. Priestor vás prirodzene utíši – svetlo sa filtruje cez textílie, farby sú jemné a atmosféra pôsobí pokojne a prirodzene.

Keď sa zámok znovu nadýchne

Premenu historického sídla viedla architektka a interiérová dizajnérka Marianne Tiegen, ktorá sa dlhodobo venuje udržateľnému a cirkulárnemu dizajnu. K zámku pristúpila s rešpektom k jeho histórii aj ku krajine južného Francúzska. Namiesto výrazných stavebných zásahov zvolila cestu tichého dialógu medzi architektúrou, interiérom a okolitou prírodou.

Každá izba je navrhnutá tak, aby žila v súlade so svetlom, výhľadmi aj premenami dňa. Priestory pôsobia ľahko a otvorene, bez zbytočnej strnulosti. Vstavaný nábytok, nízke proporcie a prírodné materiály nechávajú vyniknúť tomu podstatnému – samotnému priestoru a jeho atmosfére.

Kým ráno interiéry zaplavuje mäkké svetlo a odrážajú sa v nich zelené tóny viníc, večer sa upokojujú do teplejších farieb a navodzujú pocit tichej, prirodzenej intimity.

Originálne textílie a farby

Zásadným prvkom interiéru sú látky. Závesy, baldachýny nad posteľami, paravány aj textilné panely nahrádzajú pevné architektonické hranice. Textílie vymedzujú priestor, tlmia zvuk a vytvárajú pocit súkromia, ktorý je bližší obytnému domu než hotelu. Hosť sa necíti ako návštevník, ale ako súčasť miesta.

Interiér dopĺňajú historické textílie, ako provensálske damašky, benátske tlače či látky z archívov módnych domov. Často práve jeden nájdený kus určil smer celej miestnosti. Ich patina sa neskrýva, naopak, stáva sa súčasťou príbehu. Poškodené materiály sú citlivo opravené, niekedy podložené, inokedy ponechané s viditeľnými stopami času.

Farebná paleta vychádza priamo z okolitej krajiny. Pigmenty boli získané napríklad z hroznových jadier z miestnych viníc (svetlé ružové odtiene), z koreňa mareny farbiarskej (marhuľové alebo teplé koralové tóny) alebo z farbovníka obyčajného (mäkké modré a sivé farby). Vďaka tomu nie sú odtiene dokonale jednotné, ale majú jemné nepravidelnosti, hĺbku a živý, prirodzený charakter. Farby tu nepôsobia ako dodatočná vrstva, ale skôr ako prirodzená súčasť materiálov, z ktorých interiér vznikol.

Remeslo, ktoré sa dotýka každého detailu

Ručné výšivky, tlače, štruktúry tkanín aj jemné nedokonalosti pripomínajú tradičné európske remeslo. Nenápadný motív včely, vyšitý klasickým stehom, sa objavuje naprieč interiérom ako symbol miestnej biodiverzity aj filozofie návrhu.

Interiér je pripravený starnúť s gráciou. Všetko je navrhnuté tak, aby sa dalo v budúcnosti opravovať, obmieňať alebo znovu farbiť.

Uprostred viníc a stredomorskej krajiny vznikol hotel, kde luxus nespočíva v lesku, ale v dotyku, svetle a pokoji. Château La Banquière je miestom, kam sa neprichádza len prespať, ale na chvíľu naozaj spomaliť a žiť v prítomnosti.

Zdroj: v2com