Žiť v takom byte by mnohí nechceli, ale pre nich je to domov. Takto to dopadne, keď architekt vytvára bývanie pre seba!

Bývate v blízkosti vlakovej stanice? V tom prípade viete, že hoci sa dá na ruch vlakov zvyknúť, nie je to vždy príjemné. Matteo Soddu, spoluzakladateľ talianskeho architektonického a dizajnového štúdia STUDIOTAMAT, urobil pokus s návrhom vlastného bývania. Projekt s názvom Dom na koľaji nedávno aj dokončil.

Dokonalý balans

Vďaka tomu, že architekt je zároveň aj svojím vlastným klientom (a klient architektom), sa opäť raz podarila jedinečná premena – dokonalý balans medzi domácou atmosférou a obdivuhodnou architektúrou starej stavby. A teraz sa podržte: ide o loft s priamym výhľadom na prichádzajúce a odchádzajúce vlaky. Nové bývanie architekta je na druhom poschodí budovy z konca 19. storočia priamo v centre multietnickej štvrte Esquilino a len kúsok od námestia Piazza Vittorio v Ríme. Tri francúzske okná v obývačke a v štúdiu ponúkajú výhľad na travertínový múr s vežou, z ktorej železničiari kedysi riadili vlakovú dopravu. Tento múr začiatkom 20. storočia navrhol architekt Angiolo Mazzoni.

Farby sú funkcie

Centrálny otvorený priestor vedie na jednej strane do štúdia, ktoré je kompletne otvorené do chodby a môže sa podľa potreby premeniť na hosťovskú izbu, a na druhej strane do nočnej zóny. Štúdio je definované modrou farbou, ktorá pripomína more Sardínie, odkiaľ pár pochádza, a typickú farbu gréckych domov, kde často trávia dovolenky. Modrá farba pokračuje až do chodby, kde farebne prerušuje jednotný svetlozelený odtieň podlahy, ktorý pokrýva zvyšok bytu. 

Vnútri štúdia sa nachádza pracovný stôl, kreslo Wassily, vybavená stena a výklenok s rozkladacím gaučom medzi kúpeľňou a šatníkom. Dve vintage svetlá, umiestnené v opačných rohoch, osvetľujú klenbový strop, ktorý je tu omietnutý v neutrálnej farbe a zdôrazňuje sochársky efekt modrej, ktorá obklopuje miestnosť.

Ako vyzeral pôvodný byt?

Bol tmavý a stiesnený, s úzkymi chodbami a nízkymi sadrokartónovými stropmi. Architekti v prvom rade rozšírili priestory, vytvorili otvorenú dennú zónu, obnovili pôvodný tehlový klenbový strop a zjednotili miestnosti podlahou bez štruktúry a v neutrálnom odtieni. Jednotlivé zóny odlíšili farebnosťou. Oproti pôvodnej dispozícii má nová podstatne menej dverí a vytvára pocit otvorenosti a všestrannosti.

Zo spální srdce domu

Centrum priestoru, kde pôvodne boli spálne, dnes slúži ako denná zóna. Na jednom konci sa nachádza kuchyňa navrhnutá na mieru a pokrytá dvoma kontrastnými materiálmi (oceľou na zásuvkách a pracovnej doske a brezovým drevom na stenových skrinkách, stĺpcoch s chladničkou a špajze). Veľký vintage stôl s kockovanou doskou slúži na organizovanie večerí pre priateľov aj ako dramatické pozadie obývačky.

Výhľady

„Z balkónov na jednej strane vidíme na Chrám Minervy Medicy a záhrady Horti Linciani s pohorím Castelli Romani v pozadí a na druhej strane na malý Kostol svätej Bibiany, ktorý prestaval mladý Gian Lorenzo Bernini. Kostol vyzerá ako malý záchranný čln, ktorý sa prediera medzi koľajami. Za nimi čnie masívny profil veže vodojemu. V pozadí sa mieša hluk prechádzajúcich vlakov so zvukmi električiek, a tak si pripomíname dôvod, prečo sme sa rozhodli žiť práve tu. Je to prekvapivá zmes chaosu a úžasu, ktoré sú esenciou Ríma,“ hovorí architekt Matteo Soddu.

Dídžeji aj doma

Nenápadnou, ale nevyhnutnou súčasťou loftu je konzola s mixážnym pultom, platňami a CDJ, vyrobená z čerešne maľovanej práškovou farbou. Nad ňou visí baroková nástenná lampa Chalk z bieleho ľanu.

Neutrálna farba stien zdôrazňuje tehlový klenbový strop. Kruhový difúzor vzduchu s výduchmi sa ako niť tiahne celým bytom. V predsieni ho osviežuje neónové svetlo na mieru, ktoré zobrazuje úsmev, symbol acid housu – ďalšia pocta vášni k hudbe, ktorá spája majiteľov.

Obývačka

Obývacia časť dennej zóny vzdáva hold „remeslu“ domácich – ich dídžejingu a zbierke vinylových platní. Všimnite si otvorené kovové police, ktoré lemujú reproduktory z orechového dreva. Pod oknami stojí konzola s mixážnym pultom, vyrobená z čerešne. Oddychový priestor dizajnéri doplnili konferenčným stolíkom a starožitnými kancelárskymi kreslami, ktoré objavili na blšom trhu v Berlíne.

Štúdio

Prvou miestnosťou v byte je štúdio, ktoré sa môže ľahko premeniť na hosťovskú izbu. Keď sú dvere otvorené, štúdio pôsobí ako rozšírenie chodby, po ich zatvorení ponúka súkromie. Všimnite si valcový difúzor vzduchu, ktorý sa tiahne celým bytom – od chodby až po kuchynskú časť. Obrazy na stenách aj tie položené pri nich naznačujú, že majitelia majú vzťah nielen k hudbe, ale aj k výtvarnému umeniu.

Modrá nika

Celá pracovňa je ladená do výraznej modrej farby, napriek tomu nepôsobí chladne, ale skôr hravo a vďaka detailom aj útulne. Okrem pohovky z matracov a vankúšov, uložených v modrej nike, má pracovňa aj vlastnú toaletu. Je ukrytá za dvierkami výklenku. 

Denná zóna

Dominantou obývacieho priestoru je čierny kožený gauč, za ktorým stojí jedálenský stôl s bielo-modrou doskou so šachovnicovým vzorom. Odráža eklektický charakter celého bytu. O to jednoduchšia je kuchynská linka na konci miestnosti. Kombinuje svetlé drevo a nehrdzavejúcu oceľ, z ktorej sú spodné skrinky. Atmosféru bytu umocňuje pôvodný klenbový tehlový strop.

Spálňa

Spálňa s hlavnou kúpeľňou je oddelená od obývačky a má výhľad na tichší súkromný vnútorný dvor. Je navrhnutá v podobnom duchu ako štúdio: je to horčicovo sfarbený box, ktorý nabáda na odpočinok. Stena za posteľou je tvarovaná tak, aby vznikla polica na knihy a svietidlá Nemo Lampe de Marseille. Vzorovo pestrý dizajn spálne dotvára veľká skriňa so závesmi s motívom toile de jouy.

Kúpeľňa

Kúpeľňa pri spálni je charakteristická veľkým oblúkom, pod ktorým je umývadlo. Jej steny pokrývajú malé obkladačky v troch odtieňoch – žltom, ružovom a amarantovom. Tieto farby nie sú samoúčelné – slúžia na rozlíšenie rôznych funkčných zón. V zrkadle vidno dva priezory, ktoré privádzajú do kúpeľne prirodzené svetlo zo spálne.

Obrazy a dekorácie

Originálne detaily, vintage zariadenie a odvážna paleta farieb vytvárajú loft, ktorý dokonale odráža eklektickú a tvorivú osobnosť majiteľov a je v úplnej harmónii so štvrťou, kde sa nachádza – byt je fascinujúci a plný kontrastov. Uhádnete, ktorý z majiteľov sa objavuje na obrázkoch v rôznych podobách?

Majitelia apartmánu

Keď architekt Matteo Soddu spolu s partnerom Sergiom tento priestor videli prvýkrát, bol v dosť žalostnom stave. Keď však objavili výhľady na travertínové steny stanice Termini s riadiacou vežou, ktorú navrhol architekt Angiolo Mazzoni začiatkom 40. rokov, táto prekvapivá zmes „chaosu a úžasu“ ich presvedčila, aby zostali.

„Po rokoch spoločného bývania sa chute, predstavivosť a potreby zbližujú, takže sme vychádzali zo širokej spoločnej základne. Nezhody sa väčšinou obmedzili na detaily. Stačí sa pozrieť na neónový smajlík nad vstupnou halou a hneď viete, že ide o šťastnú, kreatívnu a harmonickú domácnosť,“ zdôrazňuje architekt a jeden z majiteľov Matteo Soddu. Pripomíname, že obaja kedysi pôsobili ako dídžeji (acid house). 

Text: Sabína Zavarská
Foto: Seven H. Zhang
Zdroj: Časops Môj dom