Nočný byt

Možno je to tým, že tentoraz to nebola pre Jasnu obyčajná zákazka. „Robila som to pre dobrú kamarátku, s ktorou si rozumieme, a to je celkom iné,“ hovorí Jasna. „Bola to taká moja srdcová záležitosť. Tak dva- až trikrát do týždňa sme sa stretli, vymýšľali, kombinovali, behali po obchodoch a hľadali tie pravé farby a materiály. Jednoducho super. Aj keď som sa zároveň trochu bála, pretože som veľmi chcela, aby interiér vypovedal o jeho obyvateľke. Ale Jutka má jednu fantastickú vlastnosť – vie sa tešiť.“

Sama doma

„Je to vlastne moje prvé bývanie. Keď som byt kupovala, tak som si tých 32 m² vôbec nevedela predstaviť. Vedela som, že sa chcem odsťahovať od rodičov a postaviť sa na vlastné nohy, páčila sa mi lokalita a páčilo sa mi, že je to novostavba. Keď som si prišla byt obzrieť, nebolo tu nič, len podlažie, sem-tam trčali nejaké trámy. Myslela som si, že 32 m² bude ktovieaká veľká miestnosť. Fakt je, že nie je. Ale sama by som viac ani finančne neutiahla. Tak som si povedala, že to bude fajn. Prvý byt je prvý byt. Veľmi som sa na to tešila a chcela som, aby sa mi tu dobre bývalo. Tak som zavolala Jasnu, že dáme hlavy dokopy a niečo skvelé vymyslíme. Chcela som taký anglickovidiecky štýl v mestskom byte. Aby to tu malo atmosféru.“

68337
Dominik Vlaheko

Kurník šopa!

V mikrobytíku sa nedalo veľa špekulovať – pri dverách kuchyňa, pod oknom obývačka. „Pôvodne som plánovala spávať na „palande“ nad kuchynskou časťou. Mali ju v takom malom dvojizbovom byte moji priatelia a spávali na nej ich deti. Veľmi sa mi páčila, a tak keď sa sťahovali do domu, darovali mi ju. Ale je tam naozaj málo miesta, takže ju využívam len ako spanie pre návštevy a odkladací priestor. Spávam na Kláre (svoju sedačku oslovuje Judith zásadne menom), ktorá je našťastie rozťahovacia.“

„Všetci sme Jutku od tej palandy odhovárali,“ vysvetľuje Jasna. „Vedela som, že miestnosť je prinízka na to, aby sa ešte nad dverami dalo spať. Ale teraz som rada, že tam ten kurník je, pretože skvele rozčlenil priestor. Dodal mu takú hĺbku, iný rozmer.“

Palanda, dôverne nazývaná „kurník“, mátala Jasnu aj z iného dôvodu – tmavo namorená konštrukcia so sústruženým zábradlím pripomínajúcim balustrádu jej k štýlu bytu vôbec nesedela. „Bola som z toho dosť nešťastná. Ale inšpiráciu som raz našla v Hornbachu. Boli sme tam kupovať kuchynskú dosku a ja som uvidela tieto plotové latky. To ma úplne nadchlo – urobíme z toho perníkovú chalúpku. Alebo kurník! Celú konštrukciu sme obili smrekovým drevom a namorili nazeleno.“ Judith, ktorá okrem iného robí aj dekupáž, vybrala na dózy na kuchynských policiach „slepačie motívy“, aby všetko spolu ladilo, ako so smiechom vysvetľuje. „Z kurníka mi pri varení visia nad hlavou sušené bylinky a feferóny, a keď varím, tak si z toho odtrhnem, čo potrebujem,“ dodáva.

68342
Dominik Vlaheko

Vrstvenie

Judith s hypotékou na krku, pochopiteľne, nehodlala do kuchyne veľa investovať. Našťastie má šikovného otca a švagra, a tak Jasna navrhla kuchyňu, ktorú zvládnu urobiť dvaja chlapi za pár korún. „Najskôr sme kúpili koše a minikuchynku, potom sa na ne z pórobetónu vymurovali diery a všetko sa obložilo obkladovými pásikmi pripomínajúcimi lícové tehly. Navrch prišla obyčajná pracovná doska z Hornbachu, zopár políc a hotovo.“

Celý interiér opäť vznikal obľúbenou Jasninou metódou vrstvenia. „Podlaha už tu bola, takže smer bol jasný. Ona určila celú farebnosť. Podľa farby dlažby som vybrala farbu na steny, potom pribudla Klára aj s látkami na poťah. Judith chcela „múrik“, takže sme behali po obchodoch s kúskom dlažby a hľadali „tehličkový obklad“ vhodnej farby. Podľa neho sa namiešala farba na protiľahlú stenu. A nakoniec zelená ako kontrast k všetkým tým tehlovým a lososovým odtieňom.“

„Občas som mala trochu rešpekt, pretože nie vždy som si vedela predstaviť celok,“ rozpráva Judith. „Jasna bola omnoho odvážnejšia. Napríklad keď skombinovala zelenú s tehlovou, tak som trochu zaváhala. Ale dopadlo to pekne.“

Zmysel pre detail

„Ja viac cítim celok a Judith má skôr zmysel pre detail. Má takú neobyčajnú schopnosť – navláči sem tisíc vecí a všetko to spolu sedí. Dokáže množstvo drobností zladiť a usporiadať tak, aby to bolo príjemné. Ja som tu pomohla s farbami, nábytkom a celkovým zariadením, ale to, čo dalo bytu dušu, to je Jutka. Vyrába si všelijaké drobnosti a venuje sa rozličným výtvarným technikám, takže všetky detaily a doplnky dotvorila alebo vyrobila sama – mydlá v tvare mušličiek a hviezdic, škatule oblepené zvyškami látok zo závesov, namorené košíky a škatuľky, policu, ktorú našla u rodičov na povale, obrúsila a natrela… Samozrejme, vždy sme sa dohodli, čo a ako môže byť. Jutka má síce zmysel pre detail, ale má tendenciu preháňať, takže občas ju musím brzdiť.“

68352 Dominik Vlaheko	68353 Dominik Vlaheko
68338 Dominik Vlaheko	Záves, ktorý netreba žehliť Záves, ktorý netreba žehliť, si aj menej zručná krajčírka ľahko „ušije“ z niekoľkých kíl citrusov. Asi pol centimetra hrubé krúžky citrusov (striedali sme pomaranče, grepy a citróny, dajú sa použiť aj limetky) sú navlečené na úzkych farebných šnúrkach a zavesené na háčiky priskrutkované k hornej časti dverného otvoru. Krúžky sme navliekali a zavesili ešte čerstvé – v teplom a suchom byte sa pekne vysušia. Suché krúžky sa časom začnú šmýkať dolu po šnúrkach, vtedy ich treba prichytiť kvapkou sekundového lepidla.
Záves môže ostať vo dverách asi pol roka, potom ho treba zahodiť a urobiť nový.

68344 Jasna Opavská	68345 Jasna Opavská
68346 Jasna Opavská	68347 Jasna Opavská
68348 Jasna Opavská	68349 Jasna Opavská
68350 Jasna Opavská	68351 Jasna Opavská
Realizáciu kuchyne si zobrali na starosť chlapi. Juditkin otec so švagrom a kamarátom Vladom ju zvládli asi za dva dni. Na začiatku bola základná konštrukcia „kurníka“. Potom z pórobetónu vymurovali stienky a police kuchynskej linky, otec elektrikár si vzal na starosť osvetlenie. Tmavý „kurník“ obložili smrekovým drevom a namorili nazeleno. Steny kuchyne obložili a nakoniec namontovali pracovnú dosku a police.