Veronika túžila mať v byte retro nábytok po starých rodičoch. Ako našla balans medzi moderným a minulým?
Balans medzi moderným a dávno minulým. Tak by sa dal opísať byt manažérky Veroniky. Podarilo sa jej zariadiť byt, v ktorom staré a nové funguje vedľa seba pekne v harmónii. Všetko spolu následne tvorí niečo úplne nové, originálne a zároveň zodpovedá i požiadavkám moderného bývania.
Veronika, majiteľka tohto bytu, sa v oblasti interiérového dizajnu pohybuje ako ryba vo vode. Pracuje totiž ako manažérka v známom e-shope s nábytkom a doplnkami – Bonami. Napriek tomu, keď si s priateľom pred niekoľkými mesiacmi zariaďovali nové bývanie, prizvala si na pomoc dizajnérku Emu Traplovovú, vďaka ktorej celý proces trval pomerne krátko a mladá dvojica tak dokázala zosúladiť rekonštrukciu bytu s pracovnými povinnosťami.
Miesto na nábytok po starých rodičoch
Majiteľka od začiatku kládla dôraz najmä na estetiku priestoru a zachovanie vzdušnosti. Zároveň bolo pre ňu dôležité, aby si v modernom byte našli miesto i staré kúsky, ku ktorým má sentimentálny vzťah, ako napríklad nábytok po starých rodičoch či obrazy. Vďaka tomu sa v byte snúbi staré s novým a celý priestor získal dušu a jedinečnú atmosféru.
„Náš byt je preto plný predmetov nabitých symbolikou a spomienkami, ktoré pri kontakte s nimi opätovne prežívame. Napríklad vystavená kniha, z ktorej mi mama čítala príbeh, kus stvrdnutej lávy z našej zahraničnej expedície alebo kreslený portrét otca môjho partnera, ktorého som nemala to šťastie spoznať,“ hovorí Veronika.
Špajza sa zíde, aj keď jej obetujete priestor
Okrem toho, že byt spĺňa Veronikine požiadavky z estetickej stránky, podarilo sa jej spolu s dizajnérkou nájsť riešenia niekoľkých zásadných požiadaviek. Tým prvým, ktoré považuje za najlepšie, je špajza v kuchyni. „Hoci sme na jej vybudovanie obetovali časť priestoru, vo výsledku sme len získali. Uschovám tam všetko, čo v kuchyni bežne nepotrebujem, a vďaka tomu som si mohla dovoliť vzdušnejšiu linku bez vrchných skriniek a políc,“ vysvetľuje.
Jedálenský namiesto konferenčného
V spojenej dennej časti dominuje jedálenský priestor, nie pohovka, ako to býva zvykom. Veronike nevyhovoval koncept oddelených miestností, keď je hostiteľ pre prípravu pohostenia neustále v kuchyni, a teda mimo diania. „Keďže väčšina stretnutí sa spravidla točí okolo jedla a pitia, je oveľa pohodlnejšie usadiť sa k jedálenskému stolu než ku konferenčnému. A navyše sa do prípravy jedla môžu zapojiť aj ostatní. Rafinované, však?“ dodáva so smiechom.
Netradičné je aj umiestnenie televízora, ktorý je súčasťou nástennej galérie. Je to dané tým, že majitelia používajú televíziu skôr ako kulisu pri varení. Ak si chcú pozrieť film, využívajú premietačku a plátno v spálni
Upokojujúci výhľad z postele stojí za to
A práve v spálni, konkrétne v posteli, Veronika trávi čas najradšej. „Okrem pocitu blízkosti je to aj symbol nového začiatku každého dňa. Upokojuje ma výhľad z postele na nočnú Prahu v diaľke, prvé ranné lúče slnka dopadajúce na protiľahlú stenu – skrátka, nádhera,“ rozplýva sa. Na umiestnení postele si preto s partnerom dali záležať a poriadne ho premysleli. Keď bol byt ešte úplne prázdny, spávali tam dokonca len na karimatkách, ktoré si zakaždým uložili niekam inam, aby našli to pravé miesto pre svoju posteľ.
„Nezariaďujte hneď. Pozorujte, ako sa v byte mení svetlo,“ radí Veronika
Na záver má Veronika odporúčanie pre každého, kto sa chystá zariaďovať svoj vlastný byt. „Nesnažte sa ho zariadiť hneď. Pozorujte, ako sa v byte mení svetlo a ako sa v ňom cítite. To sú pomerne dôležité indície na následné vybavenie interiéru.“ Veronika ďalej odporúča vytvoriť si pri zariaďovaní kvalitný základ. Ona sama stavila na parkety a biele steny.
Text: KATEŘINA CHOUROVÁ, LUCIA BLAŽIOVÁ
FOTO: BONAMI (bonami.sk)
ZDROJ: časopis Môj dom