Austrálsky zelený nápad

Dom stojí na úzkom pozemku v husto obývanej časti Clovelly austrálskeho Sydney. Napriek malej rozlohe parcely – iba 234 m² – na nej architekti dokázali navrhnúť funkčný aj esteticky kvalitný objekt. Možno práve všetky obmedzenia, ktoré zadanie skrývalo, pomohli vytvoriť pozoruhodnú architektúru, o ktorej písali časopisy po celom svete.

Neexistujú malé úlohy

Dom má tri spálne, obývaciu izbu, malý bazén a je navrhnutý pre potreby telesne postihnutého obyvateľa. Jeho tvorcovia, architekti z kancelárie Kennedy Associates Architects, dispozične vychádzali z logiky pozemku a zadania. Objekt je odsadený od uličnej čiary tak, aby nadväzoval na existujúcu zástavbu. Na prízemí sa vedľa vstupu nachádzajú dve spálne s malou kúpeľňou a toaletou. V zadnej časti traktu je umiestnený hlavný obývací priestor, ktorý je otvorený do záhradky s bazénom. Na druhom poschodí, ktoré je s obývacou izbou prepojené schodiskom a galériou, nájdeme tretiu spálňu a ďalšiu kúpeľňu. Väčšina činností sa, ako vyplynulo z povahy zadania, odohráva v bezbariérovom prízemí.

Architekti sa v dispozícii pohrali s trojmetrovým modulom, ktorý vychádza zo šesťmetrovej šírky pozemku. Obývacia izba je dlhá 12 metrov, dvorček o polovicu kratší, obytný priestor s galériou má výšku šesť metrov… Toto prísne rozmeranie však vo výsledku nepôsobí násilne, naopak, kto o mágii čísiel nevie, pocíti iba súlad. Pre zaujímavosť možno dodať, že rovnaký rozmerový modul – trojmetrová kocka – je použitý i v geograficky bližšej a aj slovenským čitateľom známej netradičnej vile z ateliéru HŠH architekti, ktorá stojí v Beroune.

Domček je síce pekným príkladom čistej modernej architektúry, na prvý pohľad však na ňom nie je nič zložité či nezvyčajné, ani usporiadanie miestností nie je vôbec revolučné – na takom malom pozemku by sa totiž revolúcia v bývaní robila veľmi ťažko. Čím je teda tento malý dom taký výnimočný? V spôsobe, akým pristupuje k využívaným zdrojom. Tí, ktorí nestavali či nekupovali vlastné bývanie, sú už možno unavení „udržateľným rozvojom“ a „ekologickým prístupom“, ale pri pohľade na pravidelné mesačné účty za plyn, vodu a elektrinu si asi každý z nás položí otázku, ako nerezignovať na pohodlné a pekné bývanie, a pritom nezruinovať rodinný rozpočet. Austrálski architekti sa rozhodli nad touto základnou otázkou dôkladne zamyslieť, a tak vznikol dom, ktorý môže byť pre mnohých z nás inšpiráciou.

124848 Bart Maiorana

124849 Bart Maiorana

Čo je doma, to sa počíta

V zadnej časti záhradky sú umiestnené tri nádrže, ktoré sú schopné zadržať 9-tisíc litrov dažďovej vody. Oproti nim je inštalovaná takzvaná zelená stena, ktorej prevádzka súvisí s celým systémom spracovania vody. Zhromaždená dažďová voda sa používa na sprchovanie či kúpanie a pre malý bazén umiestnený v záhradke. Aj všetka použitá voda, okrem vody z toaliet, sa znova využije priamo na mieste – práve tým je tento dom unikátny. Voda prechádza zelenou stenou, kde sa filtruje a čistí, a následne sa využíva ako úžitková voda napríklad na splachovanie toaliet.

Obyvatelia domu takto ušetria až 80 percent spotreby vody z mestského vodovodu – použijú jej denne maximálne sto litrov. Zelená stena tohto typu je podľa architektov z kancelárie Kennedy Associates Architects, ktorí sa spolu so špecialistami podieľali na jej návrhu, jediná na svete. Je to, zjednodušene povedané, veľký filter zložený z troch poschodí kontajnerov s rôznymi druhmi materiálov, ktorými preteká voda. Po vyčistení voda nie je pitná, môže sa používať len ako úžitková.

Čo za to?

Cena tejto steny je pomerne vysoká – 10-tisíc dolárov –, ide však o prototyp. Je teda otázkou, nakoľko sú Austrálčania ekologicky uvedomelí a či sa používanie tohto systému rozšíri. Pri podobne šetriacich zariadeniach býva dôležité aj to, aké ďalšie skryté výdavky sú s nimi spojené. V tomto prípade bolo napríklad potrebné pripočítať špeciálne inštalatérske práce. Trochu komická je skúsenosť architektov s robotníkmi: počas prác museli vymeniť inštalatéra za iného, „ekologicky uvedomelejšieho“, pretože projekt potreboval trochu iný prístup a viac kreatívneho myslenia, než je zvyčajné. Zdá sa, že problémy sú všade rovnaké.

124852

Nielen voda

Architekti však mysleli nielen na spotrebu vody, ale aj na úsporu tepla. Je pravda, že v Sydney nie je táto otázka taká pálčivá ako v našich klimatických podmienkach – minimálna priemerná teplota počas roka je tu len o čosi menej než 14 °C, aj napriek tomu sa však tvorcovia snažili využiť takmer každú voľnú plochu strechy na inštaláciu solárnych panelov. Tie ohrievajú vodu v bazéne a v domácnosti. Svetlíky zasa pomáhajú pri získavaní pasívnej solárnej energie, podobne ako žalúzie chránia pred ňou (a pred nepríjemným prehrievaním, ktoré je s tým spojené). Ďalšími detailmi, ktoré berú ohľad na životné prostredie, je použitie polypropylénových rúrok namiesto medených, ďalej prírodných olejov na drevené podlahy, LED diód na svietenie a podobne.

Domček z architektonickej kancelárie Kennedy Associates Architects je skvelým príkladom spojenia jednoduchej, kvalitnej architektúry a šetrného prístupu k životnému prostrediu. U nás ešte stále vyrastá viac stavieb, ktoré sa prikláňajú len k jednému z týchto dvoch prístupov, ako keby nebolo možné skĺbiť oboje v jednom dome. Príklady zo zahraničia nás však ubezpečujú, že to možné je – či už ide o pasívne, alebo nízkoenergetické domy, alebo o podobne premyslené systémy ako v tomto prípade. Je teda len na nás, investoroch, aby sme spolu s pekným domom vyžadovali aj ekologický prístup.