Bol to beh na dlhú trať, ale po 10-tich rokoch od kúpy domu sa im rekonštrukcia podarila
Trvalo takmer desať rokov, kým Helen a Daniel zrenovovali svoje bývanie do finálnej podoby. Dnes je ich dom dôkazom, že na dobré veci sa oplatí čakať.
Kým si Helen a Daniel v roku 2006 nekúpili dom, bývali s vtedy ročnými dvojčatami Maxom a Fraserom v dvojizbovom byte.
„Po narodení dvojčiat som nepracovala, takže rozpočet bol pre nás problém. Zároveň sme však vedeli, že potrebujeme viac miesta,“ spomína Helen.
„Nikdy by sme si nemohli dovoliť takýto veľký dom, keby bol v skvelom stave. Preto sme sa rozhodli, že je pre nás dôležitejší práve všetok ten priestor než to, ako dom aktuálne vyzerá.“
Top tip
Chcete, aby vystavené predmety čo najviac vynikli? Natrite policu rovnakým odtieňom, aký má stena.
Dom, ktorý si vyhliadli, bol konštrukčne v dobrom stave, takže nepotreboval žiadne väčšie stavebné zásahy, navyše k nemu patril pomerne veľký pozemok. S interiérom, ktorý pamätal 80. roky minulého storočia, to však už bolo horšie.
„Steny boli obložené drevotrieskou a namaľované zvláštnymi odtieňmi, k tomu tu boli viditeľné nekvalitne zrealizované opravy,“ hovorí Helen, „no celkovo mal dom veľký potenciál, preto sme sa rozhodli investovať doň čas a postupne ho renovovať tak, ako nám to dovolí rozpočet.“
Hneď po nasťahovaní sa dvojica pustila do rekonštrukcie kúpeľne a samostatnej toalety, ktoré pochádzali ešte z 50. rokov.
„Zbúrali sme priečku medzi nimi, vďaka čomu vznikla väčšia kúpeľňa,“ vysvetľuje Helen, „ako ďalší krok sme vymenili veľmi nepekné sklenené vstupné dvere, ktoré tu boli od 70. rokov.
Top tip
Jednoduchý a lacný spôsob, ako zaručene zútulníte akúkoľvek miestnosť, je pridať textílie a doplnky s prírodnými motívmi.
Nahradili sme ich repasovanými, ktoré sme našli v zbernom dvore. Dali sme si urobiť aj umeleckú repliku sklenenej vitráže, akú majú na dverách v susedstve. Bolo to finančne pomerne náročné, no podstatne to zmenilo vzhľad domu.“
Helen a Daniel robili väčšinu prác prakticky sami – postupne, ako im to umožňovali rodinné financie, prerábali a zariaďovali jednotlivé miestnosti. Veľkou motiváciou, aby s renováciou pokročili, bolo najmä narodenie ich dcérky Heidi v roku 2010.
Vtedy sa dvojica pustila nielen do prerábky kuchyne, no zmenili aj dispozíciu celého spodného podlažia.
„Túžila som po väčšom prepojení prízemia so záhradou a veľmi by sa nám páčilo, keby sme mohli otvoriť kuchyňu do exteriéru pomocou veľkých posuvných dverí,“ hovorí Helen. „Bohužiaľ, bolo to pre nás pridrahé. Tak sme sa teda snažili čo najviac pracovať s priestorom, ktorý sme mali k dispozícii. Oslovili sme miestnu firmu, ktorú nám odporúčali susedia a ktorá nám s rekonštrukciou veľmi pomohla. Boli pre nás skutočne darom z nebies, a to nielen pre profesionálne odvedenú prácu, ale prišli aj niekoľkými skvelými konštrukčnými nápadmi. Mali sme veľkú výhodu v tom, že som interiérová dizajnérka, takže som si vedela presne predstaviť, ako by mal priestor vyzerať, no nápady a odporúčania od majstrov mi pomohli premeniť moje návrhy na realitu.“
Ďalšie na našom zozname je vylepšenie rodinnej kúpeľne, takže sme sa dostali znova tam, kde sme pred 12 rokmi začali
Helen a Daniel prepojili kuchyňu s detskou herňou, aby sa oba priestory dali lepšie využívať, pričom zmenili aj usporiadanie kuchyne – tým, že premiestnili drez, získali miesto na osadenie veľkoformátového okna.
„Bola to skvelá alternatíva k pôvodne zamýšľaným dverám. Získali sme tak prepojenie so záhradou, ktoré sme si želali, a teraz máme výhľad od vstupných dverí až na koniec pozemku,“ pochvaľuje si Helen, „minuli sme síce viac na nové spotrebiče a pracovnú dosku, no ušetrili sme na lacnejších kuchynských skrinkách. Vybrali sme si vysoké skrinky, aby sa do nich vošlo čo najviac vecí, no zároveň sa tým zlepšili aj proporcie miestnosti. Na podlahe som chcela použiť recyklované drevo a po mesiacoch pátrania som na ebay narazila na dosky z bývalého squashového ihriska. S Danielom sme z nich takmer dva týždne odstraňovali klince a lepidlo, no zároveň sme sa snažili zachovať známky opotrebovania, ktoré podlahe dodávajú originalitu. Pracovali sme na tom s láskou a s výsledkom sme veľmi spokojní.“
Máme množstvo vintage zariadenia a kúskov z druhej ruky, som úplný expert na ich hľadanie. Je to skvelý spôsob, ako ušetriť, najmä za nábytok.
Keď deti trochu vyrástli, ich herňa sa zmenila na miestnosť, ktorú využíva celá rodina na odpočinok a sledovanie televízie. Vďaka prepojeniu s kuchyňou sa do nej dostáva omnoho viac prirodzeného svetla, no je zvláštna aj tým, že celú jednu stenu zaberá svetloružová knižnica, v ktorej má Helen knihy a rôzne kuriózne predmety. „Dlho som sa snažila nájsť dokonalú farbu, no nakoniec som si ju namiešala sama,“ hovorí.
Zatiaľ posledným projektom páru bola premena horného podlažia, pri ktorej získali Fraser a Max vlastnú kúpeľňu. Má síce len 2 m2, no vďaka precíznemu plánovaniu sa do nej podarilo dostať veľký sprchový kút, umývadlo aj WC.
„Možno nám trvalo trochu dlhšie, kým sme sa dostali tam, kde sme dnes, no vďaka tomuto procesu renovácie sme skutočne premýšľali o priestore, v ktorom bývame, a o tom, ako by sa v ňom dalo žiť čo najlepšie,“ hovorí Helen, „teraz máme dôkladne premyslený dom, kvôli ktorému sme nemuseli robiť rozsiahlu prestavbu ani minúť všetky úspory. Ďalší bod na našom zozname je vylepšenie rodinnej kúpeľne, takže sme sa dostali tam, kde sme pred 12 rokmi začali!“
Profil
MAJITELIA
Helen Wallace, interiérová dizajnérka (@made_up_design_), jej manžel Daniel, manažér, a ich tri deti – dvojičky, chlapci Max a Fraser (15), a dcéra Heidi (9).
NEHNUTEĽNOSŤ
Polovica dvojdomu s piatimi spálňami v Edwardovskom štýle v britskom Nottinghame.
Text: Marisha Taylor
Preklad a úprava: Lucia Blažiová
Foto: James French
Zdroj: časopis Môj dom