Drak za dedinou
Že funkcionalizmus nanovo ožil pod rukami pána architekta Sládečka, vedia už mnohí znalci a záujemcovia o súčasnú architektúru – predovšetkým vďaka oceneniu za vilu v Kroměříži. Že však s rovnakým rešpektom pristupuje k tvorbe menej okázalej, to vedia najmä jeho spokojní klienti v mestách i na vidieku. Kto spozná jeden zo svojských sládečkovských „domčekov“ pre takú normálnu rodinku, ten bez váhania získa vzťah aj k tým ostatným. Jeden taký s nami navštívte.
Samozrejme, že prvú odbočku na konci hlavnej tepny Uherským Hradišťom sme prepásli. Stačilo desať minút, aby sme pochopili, že v tejto zvlnenej krajine asi nebude to šíre pole a malá stavba konča dediny, ktorá rozpútala medzi domácimi dlhodobú výmenu názorov o tom, čo sa má na vidieku stavať a čo nie. Kontrolný telefonát a fičíme kľukatou cestou medzi poliami a lánmi opačným smerom. Vľavo na obzore, medzi poľom a nebom, sa zhmotňuje svojrázny objekt. Teda najmä rázny, vďaka rukopisu architekta.
Rodinný dom oblečený do zemitej červenej napriek vzdialenosti priťahuje pohľady okolouháňajúcich. Posledný v dedine, ale prvý svojím netradičným výrazom. Priame línie a premyslený každučký kúsok hmoty domu. To by spokojne obstálo aj odliate z betónu alebo vymurované z tvárnic na ktoromkoľvek predmestí. A predsa pôsobí vo vidieckej atmosfére dôveryhodne.
Stačila maličkosť – poctivá drevená konštrukcia a odhodlaný manželský pár. On chcel vždy bývať v dreve. Vedel, že je to vec osobnej cti a životného postoja. Človek, ktorý vyštudoval dizajn nábytku a rozumie drevu, má v hlave jasno. Nemohol inak. Netvrdí, že drevo je jedinečný a bezkonkurenčný materiál. Tvrdí, že to tak chcel a to je pre neho najdôležitejšie. Priznáva, že vôbec nebolo jednoduché dotiahnuť stavbu do konca; najmä keď všetku prácu s drevom odrobil vo vlastnej réžii. Ona verila jeho presvedčeniu, hoci si na začiatku podľa architektonického návrhu nevedela predstaviť, že dom môže poskytnúť taký zaujímavý priestor.
Adopcia
Je to dom, ktorý obídete zľava aj sprava aspoň dvakrát, aby sa vám zmestil do predstavy o priestore. Možno trochu pokrútite hlavou a rozmýšľate, kde má pätu a kde hlavu. Komu sa ako páči. Možno ich má toľko ako dvojhlavý drak – jedna hlava odpočíva s pohľadom upreným k poliam a druhá sa nad ňou rozhliada, aby lepšie dovidela na vzdialenú cestu. Na slnečnej strane si dom-drak uložil chvost. Možno to drakovi nik neprezradil, ale oči si môže vyočiť len vďaka tomu, že kombinované okná pôvodne vyrobené pre miestnu faru sa nakoniec stali vlastníctvom mladej rodiny. Po takej adopcii si povedali, že okná nenechajú len tak, ale prirobia k nim dom, v ktorom budú žiť tato a mama aj s malými princeznami.
Pekná úloha pre pána architekta! Tak im navrhol toho draka na mieru – na mieru ich vzťahu k drevu, finančných možností, remeselnej zručnosti odvážneho otca rodiny i trpezlivej maminy a, samozrejme, veľkosti pozemku. Vznikol návrh kompozície dvoch hranolov v úrovni terénu, ktoré ohraničujú terasu v tvare trojuholníka. Pri nízkonákladových projektoch rodinných domov je to ojedinelý architektonický úkaz, ktorý zatienil inak bežný uzavretý tvar. Rozdelenie objemu domu na hranoly vychádzalo pôvodne z myšlienky, že stavať sa bude na dve etapy – najprv dračie hlavy a telo, potom, až budú ďalšie financie, pribudne aj druhý hranol s detskými izbami. Našťastie sa ukázalo, že vďaka svojej remeselnej zručnosti budúci majiteľ ušetrí na nákladoch za prácu: všetko sa teda postavilo naraz.
Z vôle majiteľa,
s požehnaním architekta
„Systém stavania je podobný ako americký two by four. Po obvode základovej dosky je pomúrnica ukotvená chemickou kotvou a skrutkami. Statik a architekt rozhodli, že obvodovú konštrukciu zo stĺpikov 10/10 treba obložiť z oboch strán drevenými roštmi s piatimi centimetrami minerálnej vlny, vnútro vyplniť ďalšou vrstvou minerálnej vlny (spolu 20 cm) a pod fasádnou palubovkou vynechať vzduchovú vrstvu na odvetrávanie. Prečo?
Životnosť dreva, ktoré nedýcha, sa skracuje. Myslím si, že toto je najlepší spôsob, ako zachovať drevu najprijateľnejšie podmienky. Všetku prácu s drevom v našom dome si pamätám a presne viem, kde sme čo pridali, kde ubrali. Zatiaľ to funguje, obaja sme spokojní: ja s rodinou aj architekt. Mám skončenú brniansku školu umeleckých remesiel a živím sa výrobou dizajnového nábytku. K dreveným konštrukciám mám teda blízko. Vlastný dom bola moja prvá realizácia. Dobrá skúsenosť, pri ktorej sme sa vedeli rozprávať s architektom aj s partnerskou stavebnou firmou.
Po dokončení nášho domu v Kostelanoch prišli aj ďalšie zákazky. Teší nás to. Zvyčajne staviame pre ľudí, ktorí sú presvedčení, že spôsob bývania v drevenej konštrukcii najviac vyhovuje ich naturelu. Ja sám smerujem k minimalizovaniu spotreby fólií – veď chceme bývanie z prírodných materiálov. Prax ukázala, že pri vetre a náporovom daždi môže do plášťa počas výstavby zatiecť. Myslím si, že ak je v plášti parotesná fólia, povrch stien je ukončený a stavba uzatvorená oknami a dverami, v dome nemá prečo pretekať voda napriek rozdielu tlaku v interiéri a exteriéri. Zatiaľ to funguje,“ pochvaľuje si majiteľ a samododávateľ dračieho domu.
Čomu sa potešil architekt |
Čo sa na dom použilo a kto to má na svedomí |