Praktický rodinný dom pre život rodiny s malými deťmi
Pri plánovaní domu treba myslieť dopredu – aby vám vyhovoval nielen čerstvo dokončený, ale aj po rokoch bývania.
{R1}
Architekt Guniš býva v dome, ktorý pre svoju rodinu sám navrhol aj postavil, niečo vyše štyroch rokov. Premýšľať však o ňom začal asi pred ôsmimi – dva roky ho potom projektoval a dva roky staval. „V tom čase to bol pomerne vizionársky projekt,“ spomína. Aj vďaka tomu spĺňa dom aj po rokoch predstavy o pohodlnom a úspornom bývaní, hoci sa vývoj v tomto smere posunul u nás výrazne dopredu. Architekt však už premýšľa o zmenách: „Chceme pristavať – keď sme so stavbou začali, mali sme totiž len dve deti, dnes máme štyri a radi by sme ďalšie. Našťastie je tu dosť miesta aj možností na rozširovanie domu,“ smeje sa.
Na obklad z termodreva použili lazúru, aby zjednotili farebnosť fasády a dosiahli želaný odtieň. „Inak by drevo časom zosivelo,“ upozorňuje Tomáš Guniš. „Manželke taký surový štýl veľmi nevyhovoval, navyše, starnutie dreva nebolo rovnomerné, takže lazúra bola dobrým riešením.“
Experiment s tienením
„Dom je navrhnutý tak, aby v ňom boli maximálne solárne zisky, a keďže prvý rok sme nemali žiadne tienenie, v lete tu bolo na nevydržanie. Ďalší rok sme namontovali vonkajšie tienenie na strešné okná a vnútorné žalúzie do ostatných okien. To už bolo výrazne lepšie. O rok som namontoval vonkajší slnolam a to bola citeľná zmena. Takže sme si na vlastnej koži odskúšali, že vonkajšie tienenie je podstatne účinnejšie. Nie je to jedno, či sa lúč zastaví pred oknom alebo za oknom.“
Tomáš Guniš, architekt
Keď investujete viac do stavby, aby mala lepšie tepelnoizolačné parametre, netreba toľko investovat do kúrenia. To je základná myšlienka nízkoenergetických a pasívnych domov.
Do ulice sú obrátené len pásové okná, ktoré graficky dotvárajú kompozíciu minimalistickej architektúry.
Termodrevo nenapadnú škodcovia
Vysokou teplotou sa totiž v dreve zničia nielen všetky zárodky a mikroorganizmy, ale aj tá zložka drevnej hmoty, ktorá je potravou pre drevokazný hmyz.
Architekt sám sebe
S manželkou si vyhliadli úžasný pozemok na mieste bývalej tehelne – svah, ktorý tu ostal po ťažbe hliny, ohraničuje parcelu za domom ako amfiteáter a chráni dom pred vetrom, ktorý je pre túto oblasť typický. „Vždy som sníval o svahovitom pozemku, ibaže som si ho predstavoval presne naopak, s výhľadom na krajinu,“ hovorí architekt. „Aj tento však má svoje čaro – v krajine človek veľmi neovplyvní, čo sa odohrá na horizonte, tu si viem výhľad aranžovať sám. Chcel by som tu urobiť peknú záhradu, v ktorej bude úžitková spojená s okrasnou, nebudú striktne oddelené,“ zamyslí sa.
Pri stavbe preliezačiek pomáhali aj deti: „Bol to pre ne veľký zážitok,“ spomína architekt.
Pri kúpe pozemku neváhali ani chvíľu, potom však nasledovala o čosi menej hladká fáza. „Ľudia si myslia, že keď architekt stavia pre seba, môže postaviť presne taký dom, aký si vysníval. Ale nie je to tak – napríklad moja manželka je pomerne náročný investor, takže toto bol jeden z najkomplikovanejších projektov v mojom živote,“ priznáva Tomáš Guniš. Dôležité pritom bolo hľadať rozumné kompromisy. „Ja som napríklad chcel energeticky čo najúspornejší dom, manželka zase trvala na prízemnom, ktorý je však z energetického hľadiska dosť nevýhodný,“ hovorí architekt. „Nakoniec som si povedal, že keď už má byť náš dom prízemný, tak by sa z každej izby malo dať vyjsť cez francúzske okno do záhrady.“ Navrhol teda stavbu v tvare L, ktorej ramená obopínajú terasu obrátenú do záhrady. Denná a nočná zóna sú tu odlíšené stavebne a ukážkovo oddelené prevádzkovo aj dispozične – v krídle s plochou strechou a povrchom upraveným omietkou sú spálne a kúpeľne, v časti obloženej drevom je veľký denný priestor otvorený až po vrchol pultovej strechy. „Dnes som rád, že ma manželka presvedčila. Aj keď z energetického hľadiska nie je náš dom ideálnym riešením, na život rodiny s malými deťmi je naozaj praktický,“ uznáva architekt.
S elektrinou za stovku
Hoci je dom rozložitý, má veľký ochladzovaný povrch a zlý index tvaru, navyše sa tu kúri pomerne drahou elektrinou, nie sú podľa majiteľa náklady na vykurovanie nijako dramatické. „Kúrime najmä v detskej izbe, občas v spálni, radiátory v obývačke takmer nezapíname,“ hovorí. „Je to vďaka tepelnej izolácii, ktorá bola v čase, keď sme stavali, nezvyčajne masívna – 34 cm v stenách a v streche, 20 cm v podlahe. Samozrejme, dnes sa do nízkoenergetických a pasívnych domov navrhujú ešte hrubšie izolačné vrstvy,“ konštatuje architekt. V dome sa kúri kozubom a elektrinou – v izbách sú elektrické radiátory, v kúpeľniach podlahové vykurovanie. Hlavným dôvodom na voľbu elektrického vykurovania bola jednoduchá realizácia s naozaj nízkou vstupnou investíciou. Vzhľadom na nízku potrebu tepla architekta vysoká cena elektrickej energie až tak netrápila: „To je základná myšlienka nízkoenergetickej výstavby – keď investujete do stavby, aby mala dobré tepelnoizolačné parametre, netreba toľko investovať do kúrenia,“ vysvetľuje tomáš Guniš. „Priemerné mesačné náklady na elektrinu sú asi 90 €, na drevo 10 €. Kvôli deťom pritom na kúrení vôbec nešetríme,“ dodáva.
Obývačka, jedáleň a kuchyňa sú v duchu aktuálneho trendu radené za sebou v dlhom otvorenom priestore.
Mám rád čisté interiéry a býval som zarytý minimalista. Možno s pribúdajúcim vekom alebo pribúdajúcimi detmi sa snažím zladiť kvalitný dizajnový priestor s fungovaním rodiny, čo rozhodne nie je jednoduché.
Kontakt s exteriérom. Z každej miestnosti sa dá francúzskym oknom vyjsť do záhrady.
Niet nad vlastnú skúsenosť
Drevostavby boli pre architekta Guniša srdcovou záležitosťou asi odjakživa. V tomto smere bola preto uňho voľba jasná. Vlastný dom sa navyše rozhodol postaviť svojpomocne. „Chcel som vysokú kvalitu za rozumnú cenu,“ zdôvodňuje. „Lenže keď som dom plánoval, neboli u nás s drevostavbami veľké skúsenosti. Vtedy som pracoval v rakúskej firme a tam som sa naučil veľa o systémoch, ktoré sa vtedy používali na západ od našich hraníc, a na stavbe svojho domu som si chcel overiť teóriu v praxi aj sa niečo naučiť. Okrem toho som v tom čase nevedel nájsť na Slovensku firmu, ktorá by dom postavila v takej kvalite, ako som si predstavoval. Rakúske firmy mali zas pre mňa nereálne ceny.“
Rad bielych skriniek tvorí decentnú horizontálu, ktorá dotvára minimalistickú kompozíciu miestnosti. Na vytvorenie zaujímavého interiérového prvku nie je nevyhnutný drahý nábytok.
Keďže všetko na stavbe robil sám, s kamarátmi a s rodinou, cez dovolenky a po práci, dokončenie domu trvalo na drevostavbu nezvyčajne dlho – takmer dva roky. „Samotnú konštrukciu – steny a strechu – sme pritom postavili asi za šesť dní,“ hovorí architekt. Výhodou však bolo, že si na stavbe cielene vyskúšal rôzne typy konštrukcií – difúzne otvorenú aj uzavretú, odvetrávaný obklad aj omietku. Na vlastnoručne montovanej stĺpikovej konštrukcii si overil kvalitu tzv. KVH hranolov, ktoré boli vtedy u nás nevídanou novinkou, a vlastnú skúsenosť má aj s prednosťami kefovaného termodreva.
Svetlo nadovšetko
Svetlo preniká do interiéru doslova zo všetkých strán, čo ešte zdôrazňuje pocit priestrannosti a vzdušnosti. Francúzske okná zároveň sprostredkujú kontakt so záhradou, pásové graficky dotvárajú kompozíciu minimalistickej architektúry. Zaujímavý efekt vytvára trojica strešných okien, ktoré presvetľujú kuchyňu v hĺbke dispozície: „Nechcel som okná obrátené na sever, ešte k tomu do susedovej záhrady. Navyše, svetelný prínos strešných okien je podstatne vyšší než pri klasických oknách,“ približuje dôvody svojej voľby Tomáš Guniš. „Z energetického hľadiska sú síce istou slabinou domu, ale myslím si, že fám je v tomto smere podstatne viac než zlých skúseností. Dnes už sú v ponuke aj úsporné okná s trojsklom. Strešné okná sú pritom slabinou skôr v lete než v zime – pre prehrievanie. To sa ale dá účinne eliminovať vonkajším tienením, v našom prípade má pozitívny vplyv aj orientácia na sever,“ vysvetľuje architekt.
Energetická stránka domu je dôlezitá, ale nemôze byt jediná. Blížiť sa k nulovým nákladom je síce výborné, ale nie je to jediný faktor príjemného bývania.
Interiér
Aj zariaďovanie interiéru bolo o hľadaní kompromisov. „Mám rád také surovejšie, industriálne prvky, na dome je ich však len zopár. Manželka si už síce na minimalizmus zvykla, páči sa jej ale skôr taký jemnejší, sochársky,“ vysvetľuje architekt. Nakoniec sa zhodli na jednoduchom, čistom interiéri s vidieckymi prvkami. Svoj „vidiecky minimalizmus“ založil Tomáš Guniš na striedaní bielej farby na stenách a stropoch s plochami dubového dreva na podlahách a nábytku. Kontrast vytvárajú čierne linky okenných rámov, čierna sedačka a obklad steny za kozubom.
So svetelným prínosom strešných okien som spokojný a z tejto stránky by som tu určite nič nemenil. Možno by som dnes zvolil novší typ okien s trojsklom a lepšími tepelnotechnickými parametrami.
Tomáš Guniš, architekt
Zariadenie je kombináciou nábytku z Ikey, stolárskych kúskov vyrobených na mieru, vlastnej tvorby a niekoľkých „čerešničiek“ so zaujímavým dizajnom či históriou. „Nemusí byť všetko drahé – stačí jeden pekný dizajnový prvok. Sila je potom v kontrastoch,“ radí architekt. „Kontrastné kombinácie zároveň dávajú človeku možnosť vniesť do neutrálneho interiéru niečo osobné,“ dodáva.
V minimalistickej obývačke Gunišovcov tak nájdete 30 rokov starú debničku od ovocia, v ktorej mal domáci pán kedysi uložené LP-čka, alebo lodný kufor, ktorý zdedil po pradedovi. „Takéto konotácie dávajú človeku pocit ukotvenia v univerzálnom interiéri,“ hovorí architekt Guniš.
Ani v kúpeľniach sa architekt neodchýlil od základného farebného konceptu, kombináciu bielych plôch so svetlým drevom tu však dopĺňa sivá dlažba.
Poučenie z užívania
A čo by urobil inak, keby svoj dom staval dnes? „Do interiéru by som vyberal viac odolných materiálov, respektíve takých, ktoré dokážu dôstojne starnúť. Pri štyroch deťoch je to dôležité,“ smeje sa Tomáš Guniš. „Napríklad drevu neprekáža sem-tam nejaký bojový šrám, laminát je pekný, keď je nový. A určite je lepšie zaplatiť raz za kvalitu než investovať opakovane,“ zdôvodňuje. Druhou zmenou by bolo riadené vetranie s rekuperáciou. „Dnes už ho plánujem takmer do každého nového domu, pretože sa mi osvedčilo. Nejde pritom len o úsporu energie. Ľudia totiž nie sú zvyknutí dostatočne vetrať, čo sa najmä pri väčšej domácnosti podpisuje na kvalite vzduchu. V čase, keď som projektoval náš dom, som o rekuperácii veľa nevedel, navyše, investičné náklady boli vtedy ešte veľmi vysoké,“ pripomína architekt.
Drevo do kozuba je uložené v 30 rokov starej debničke od ovocia. „Iba som k nej prirobil hliníkovú konštrukciu a kolieska.“
V lodnom kufri z 1. svetovej vojny sú dnes uložené deky… a spomienky.
Architekt radí
„Jednoduchému interiéru pomôže, keď v ňom niečo kontrastuje – farebne, štýlom či tvarom. Kontrastné kombinácie dobre vyzerajú a zároveň dávajú človeku možnosť vniesť do neutrálneho priestoru niečo osobné.“
Energeticky úsporná drevostavba
Zastavaná plocha: 150 m2
Úžitková plocha: 125 m2
Investičné náklady: 90 000 €
Vykurovanie: elektrické radiátory + kozub
Celkové náklady na energie: 100 € mesačne