Vyzerá nenápadne, kým si nevšimnete, že to sú dva domy. Napriek úzkej ploche vzniklo vnútri moderné rodinné bývanie

Architekti teda stáli pred neľahkou úlohou navrhnúť dvojdom tak, aby si obe strany zachovali pocit samostatného bývania. Ale zároveň nemali prísť možnosť využívať energetické výhody spoločnej stavby. Klienti taktiež nechceli, aby ich bývanie pôsobilo objemne, ale požadovali aj výhľady a preslnenie bez obmedzovania. Náročné požiadavky sa odhodlali splniť architekti Eva Eisenreichová a Ondřej Žák zo štúdia GINGER ARCHITECTURE.

Dvojdom, ktorý nepôsobí ako dvojdom

Dom už na prvý pohľad pracuje s jednoduchými tvarmi, svetlou fasádou a prirodzenými materiálmi. Vďaka tomu pôsobí decentne nielen vzhľadom, ale aj veľkosťou. Na druhej strane však ponúka komfort a vnútri ukrýva pomerne veľkorysý priestor pre mladú rodinu.

Veľkou témou projektu bolo preslnenie a orientácia domu. Strechy preto nie sú klasicky symetrické, ale vzájomne sa prelínajú a posúvajú, aby mala každá strana slnko aj súkromie. Medzi oboma časťami sa nachádza stredové drevené jadro s technickými miestnosťami, ktoré ich spája a zároveň aj oddeľuje. Domácnosti vďaka nemu nezdieľajú spoločnú stenu, takže si môžu užívať pokojnejšie bývanie bez cudzích rušivých vplyvov.

Najväčším pokladom je však kontakt so záhradou. Tá plynulo prechádza až k chránenému parku, od ktorého ju oddeľuje iba potok a vzrastlá zeleň. Práve sem smerujú hlavné výhľady z obytných miestností. Záhrada tak aj napriek mestskej lokalite vytvára pocit bývania blízko prírody.

Betón, drevo a svetlo

Architekti zo štúdia GINGER ARCHITECTURE sa okrem navrhovania dvojdomu venovali aj interiéru jednej jej polovice (z uličného pohľadu vpravo). Dom Jana, ako ho nazvali, má moderného ducha, ktorý pracuje s priznanými materiálmi. Nepôsobí však chladne ani surovo, práve naopak. Z bývania zariadeného v škandinávskom dizajne už od vchodu sála útulná rodinná atmosféra.

Hneď po vstupe zaujme otvorený denný priestor, ktorý asymetrickým tvarom kopíruje terén pozemku. Veľkoformátovým presklením na jeho konci dosiahli architekti väčšie presvetlenie, ale aj prepojenie interiéru s terasou aj záhradou. Dominantou priestoru je priznaný betónový strop a výrazná maľba na betónovej stierke. Tiahne sa cez dve podlažia a bývaniu dodáva osobitosť.

Denná časť na prízemí zahŕňa aj zádverie so šatňou, kúpeľňu, technickú miestnosť a samostatnú izbu, ktorá môže fungovať ako pracovňa, hosťovská izba či detská herňa. Dispozícia je jednoduchá, no veľmi praktická.

Priestor, ktorý žije s rodinou

Do druhého podlažia vedie oceľovo-drevené schodisko, ktoré patrí medzi najvýraznejšie prvky interiéru. Poschodie prepája s obývacou izbou galéria s pobytovou sieťou. Nachádzajú sa tu dve izby, kúpeľňa a samostatná toaleta. Nad hygienickým zázemím vznikol ešte praktický priestor na spanie alebo odkladanie vecí, ktorý efektívne využíva výšku strechy.

Technológie, ktoré zostávajú v úzadí

Dom však nie je len o atmosfére. Realizovaný bol vo vyššom technickom štandarde z vápenopieskových tehál, a to vrátane podkrovia. Vďaka tomu lepšie akumuluje teplo a vytvára stabilnejšiu vnútornú klímu počas celého roka. Samozrejmosťou je tepelné čerpadlo, podlahové vykurovanie či príprava na skryté exteriérové žalúzie. Dažďová voda sa zachytáva do retenčnej nádrže a ďalej využíva na zavlažovanie záhrady.

Aj keď dom pracuje s modernými technológiami a čistými líniami, stále pôsobí veľmi prirodzene. Nesnaží sa dominovať okoliu ani upozorňovať sám na seba. Skôr vytvára pokojné miesto pre každodenný život. A práve v tom je jeho najväčšie čaro.

Zdroj: Interiér roku