Romantická letná usadlosť
V malej dedinke za Prahou, neďaleko posvätnej hory Říp, za oblúkovými drevenými vrátami je ukrytá malebná romantická usadlosť, ktorá vám na prvý pohľad vyrazí dych. Je to určite pre jej netypickosť v tomto klasickom dedinskom prostredí.
Rozľahlý udržiavaný trávnik, kde-tu popretkávaný trsmi vysokých ozdobných tráv, košatý orech, stará višňa, kry popínavých ruží …Na pravo dlhý úzky, typický dedinský dom, ktorého zadné maštale sú poľudštené, naľavo stará sušiareň chmeľu, dnes slúžiaca ako príjemné letné posedenie pri veľkom otvorenom ohnisku, vzadu v strede otvorená hospodárska budova, ktorá sa využíva aj ako garáž. Za ňou rákosím obkľúčený rybníček a mladý orech v strede veľkého trávnika, ktorý je svieži aj napriek tomu, že ho absolútne netypicky využívajú návštevy ako parkovisko.
Z minulosti
Začiatkom minulého storočia žilo jedno dievčatko, ako najmladšia a jediná dcéra gazdovskej rodiny. Traja starší bratia študovali na vysokej škole, a na tie časy nezvyčajne študovalo aj dievčatko na gymnáziu. Bolo však potrebné postarať sa o statok, a keďže bratia boli intelektuáli, takmer vyštudovaní, neostávalo nič iné… Rodina sa rozhodla, že dievča nemusí doštudovať. Zobrali ju zo školy, aby zvládla celý statok, vydali ju, a tým rozhodli o jej osude. Z jej manžela sa stal starosta dediny, ktorého si ľudia vážili, a o rodinné gazdovstvo bolo dobre postarané.
Všetko vyzeralo ideálne. Dievča vyrástlo v ženu. Prišli deti, neskôr aj vnúčatá. Ibaže manželstvo bolo bez pravej lásky a dievča malo pocit zničeného života. Aby za socializmu neprišli o hospodárstvo a priľahlé majetky, teraz už babička rozdelila majetok medzi vnúčatá. Časť z neho dostala jej osemnásťročná vnučka, dnes známa česká scénografka a kostýmová výtvarníčka Dagmar Březinová. Je pravda, že v čase, keď zdedila majetok, ktorý potreboval údržbu, jej boli bližšie diskotéky. Postupne, určite aj z úcty k babičke, ktorá vynaložila všetko úsilie na to, aby zachovala a zveľadila hospodárstvo, napriek tomu, že jej prevrátilo život naruby, nadobudla k nemu vzťah aj vnučka, a začala sa oň starať.
Rekonštrukcia a dispozičné riešenie
Prestavba bola zdĺhavá, neľahká a nákladná. Pôdorys domu sa zachoval. Typický „slížik“ – miestnosti v rade za sebou. Vchádzalo sa (aj vchádza) z boku domu do vtedy pitvora, dnes zádveria. Naľavo je menšia miestnosť, vtedy aj dnes pracovňa – v minulosti deda-starostu, v súčasnosti majiteľkina. Ďalej nasleduje väčšia miestnosť, kedysi jediná spálňa v dome, dnes je spálňou majiteľky. Napravo je kuchyňa. Za kuchyňou bola kedysi komora, dnes prestavaná na kúpeľňu. Za ňou nasledoval taký menší sklad krmiva a za ním už rozsiahle maštale. Zo skladu je dnes toaleta a z maštalí priestranná jedáleň, oblúkovou klenbou opticky rozdelená na tri časti, tak ako pôvodné maštale.
V prvej najmenšej časti, ktorá bola kedysi príbytkom pre kozy, je príborník, menší drevený stôl a chladnička. V druhej časti, ktorú obývali kravy, je hlavná jedálenská časť s dobovým stolom a čalúnenými stoličkami. Po obvode ľavej strany miestnosti, na mieste bývalých žľabov, z ktorých sa kŕmili zvieratá, je postavený kamenný múrik s oblúkovými drevenými dvierkami, ktorý slúži ako odkladací pultík a úložný priestor na riad.
V zrekonštruovanom podkroví sú zariadené spálne. V prvej polovici tri menšie, z nich jedna samostatne prístupná dreveným schodiskom zvonka domčeka. Nad maštaľami jedna veľká, v ktorej sa vyspí desať ľudí. Každá spálňa má svoje meno. Prvé dve sú pomenované po babičkinych deťoch, tretia samostatne prístupná je „zelená izba“, štvrtá najväčšia je „ateliér“, podľa pôvodného zámeru majiteľky. Ani hore nechýba kúpeľňa a WC.
Zachovali a opravili sa obvodové kamenné múry. Podlaha sa vymenila, zaviedlo sa podlahové kúrenie a prikryla sa kamennou dlažbou. Biele steny sú nahrubo omietnuté. Nové sú drevené okenné rámy, zárubne a dvere. Zateplila a vymenila sa aj škridlová strecha.
Obnova neobišla ani „sušiareň“. Na nej sa prestavala hlavne strecha. Na radu odborníkov tu majiteľka použila plechovú strešnú krytinu firmy Rannila. Na prvý dojem možno nevhodný materiál pre typicky vidiecku usadlosť. Opak je však pravdou. Kvalita krytiny a veľmi citlivo zvolený sivý odtieň z nej robí strechu, ktorá dokonale zapadá do daného prostredia. A navyše, keďže strecha je „navždy“, je to veľmi výhodná investícia.
Zariadenie
Pri zariaďovaní celého interiéru sa naplno prejavila majiteľkina romantická duša. Hoci už ako scénografka „ušila“ desiatky interiérov, tento je prvý presne podľa jej cítenia a predstáv.Tu po prvý krát nemusela svoje nápady pred nikým obhajovať, nemusela dokazovať vhodnosť použitých materiálov, doplnkov alebo zariadenia. V spálňach použila repliky dobového nábytku, často v bidermayerovskom štýle. Mnohé kusy sú pôvodné, prečalúnené. Stoly, postele a kresielka zdobia čipky a háčkované dečky, porcelánové vázy, dózy, čajové súpravy, staré bábiky… Dopĺňajú ich dekorácie zo štýlovo podobného farebného skla v kombinácii so strieborným príborom. V kuchyni a jedálni sa objavujú keramické nádoby s prútenými košíkmi. Celkový dojem umocňujú všadeprítomné kvety – hlavne ruže.
Pozornosť púta kúpeľňa na prízemí. Vaňa umiestnená diagonálne v priestore je obložená drevom. Okolo nej visia v starých drevených rámoch tri zrkadlá. Umývadlo a WC sú oddelené zástenou z bielej plátennej záclony. Toaletné a hygienické potreby skrýva vo svojich útrobách maľovaná skriňa. Toaletný stolík tvorí rám starej „singerky“ so zrkadlom. Pred vaňou stojaca drevená stolička s bočnými operadielkami a bielym koženým čalúnením, slúži na odkladanie uterákov. Romantickú atmosféru dotvárajú plamienky sviečok v dvoch trojramenných drevených svietnikoch a naaranžované ruže.
Aj ako penzión
Každému je asi jasné, že prevádzka takejto veľkej usadlosti musí zrejme aj niečo stáť. Aby majiteľka zvládala náklady na jeho údržbu, využíva ho nielen ako vidiecky dom pre seba a svojich priateľov, ale aj ako penzión (čo už možno naznačil počet spální).V tejto súvislosti určite stojí za zmienku kamenná rotunda s drevenou šindľovou strechou, susediaca so sušiarňou. Šikovný stolár zhotovil otvorený trámový strop siahajúci až po „špičku“ strechy. Zariadenie celej miestnosti tvorí veľká posteľ s baldachýnom. Nad spánkom v nej bdejú maľovaní strážni anjeli, na bielych stenách. Rotundu najradšej využívajú mladomanželské páry na svoju svadobnú noc.
Časť „sušiarne“ s otvoreným ohniskom, barovým pultom, s vodou a elektrinou pani Březinová spočiatku prevádzkovala ako „krčmičku“. Bohužiaľ, nie všetci v obci boli tejto myšlienke naklonení, a tak od svojho zámeru nakoniec upustila. V súčasnosti je to skvelé miesto na rodinné či firemné večierky počas vlahých letných večerov. Divokosť kamenných stavieb dodáva celej usadlosti provensalský nádych, množstvo ruží zase romantickosť staroanglických záhrad.