České mesto Vysoké Mýto, ležiace neďaleko Pardubíc, vyniká mnohými krásnymi domami s dlhoročnou históriou. Ich niekdajší obyvatelia, takzvaní mešťania, obvykle patrili medzi tých majetnejších a svoje bohatstvo získavali obchodom či remeslom. Medzi nich patril aj vážený podnikateľ s kávou a likérmi. Jeho bývanie so štedrou rozlohou asi 100 m²  sa nachádzalo v meštianskom dome z prelomu 20. storočia. O vyše sto rokov neskôr ho do dedičstva dostal jeho pravnuk. Byt sa rozhodol zrekonštruovať, no zároveň mu zachovať jeho historického ducha.

Nové prvky v súlade s históriou

Obnova starého bytu si však vyžiadala viac než len drobné zmeny. Stavebné zásahy zahŕňali nové rozvody, renováciu aj dokladanie parkiet či strhanie znížených stropov. Zmenená bola aj pôvodná dispozícia a vybudovaná nová kúpeľňa aj toaleta.

No aj napriek tomuto rozsahu neboli stavebné práce tou najnákladnejšou položkou rekonštrukcie. Tou sa stalo kvalitné reštaurovanie pôvodných kusov nábytku, ktorých zachovanie zadal majiteľ bytu ako prioritu.

Poklady z pôjdu

Historické zariadenie bytu, ktoré si majiteľ želal obnoviť, sa netýkalo len kúskov, ktoré sa nachádzal priamo v byte. Počas dôkladného prieskumu domu objavil spolu s architektkou na povale hotový poklad. Bývanie tak mohlo byť doplnené o niekoľko ďalších kusov nábytku po predkoch, ktorým čalúnnici a reštaurátori vdýchli nový život.

„Šikovným rukám pána Tobiáša neušiel gauč so stolíkom (svadobný dar prarodičov klienta), leňoška, kreslo i sánky (poklad z pôjdu). Reštaurátori mali na starosti skrine, písací stôl a kreslo, kde spisoval účtovnú knihu prapredok klienta. Tiež debny na kávu a čaj, z ktorých sa stali nočné stolíky, a obrazy, ktoré pod nánosom prachu už dlho nevideli svetlo sveta,“ približuje rozsah reštauračných prác architektka Eliška Nekolová.

Odkazy na mešťana

Byt je už na prvý pohľad pomerne netradičný. Dominantou jeho hlavných obytných miestností, teda dvoch spální a spojenej kuchyne, jedálne a obývačky, je zreštaurovaný historický nábytok. Architektka však do bývania ukryla aj nenápadné odkazy na jeho pôvodného majiteľa a na obchod, ktorý viedol. Tapeta v malej spálni je tvorená precízne skladanými vrecúškami na žitnú kávu, ktorú podľa nápisov vyrábala firma Jan Mergl a syn. Fľašky od likéru so skratkou J. M. S., zaliate do živice, zas tvoria jednu zo stien sprchovacieho kúta.

Aby v byte všetko spolu ladilo, bolo nutné občas siahnuť aj po externých zdrojoch. Sklenené svietidlá na chodbe pochádzajú napríklad z bazárových portálov, šitie záclon a závesov koordinovala architektka s babičkou investora.

S ohľadom na ekológiu

Nemalú úlohu zohrali pri rekonštrukcii bytu aj ekologické hodnoty. Aby sa materiálom a nábytkom neplytvalo, architektka použila zbytok kamennej dosky na ostrovček z iného projektu. V byte našiel svoje miesto aj konferenčný stolík pôvodne dodaný v zlej veľkosti, ktorý výrobca plánoval vyhodiť.

Bývanie v meštiackom dome vo Vysokom Mýte dokazuje, že zachraňovať historický nábytok má svoje opodstatnenie a dá sa ním vytvoriť príťažlivý interiér. Projekt rekonštrukcie bol zaradený aj do súťaže Interiér roku v kategórii súkromný interiér – nízkonákladové bývanie.

Text: Eliška Nekolová
Redakčne upravila: Daniela Marcinová
Foto: Antonín Zerzán