Nažívanie so zašlými časmi

21. 04. 2009
Zdieľať

V Remuere, jednom z predmestí najväčšieho novozélandského mesta Auckland, veľmi dbajú o to, aby sa z neho nevytratila atmosféra, ktorú má vďaka viktoriánskej architektúre – rýchlo sa tu presadila, keď svahy na úzkej šiji obrátené k zálivu odkúpili od domorodých kmeňov novousadlíci. Úlohou Daniel Marshall Architects bolo vytvoriť tu nový dom s pozitívnym vzťahom k historickému okoliu. Neuspokojili sa pritom s jednoduchým mimikry. Zvolili si dialóg.


Nažívanie so zašlými časmi

190872

Dom na nároží hlavnej ulice, navyše na vrchole kopca, je pomerne na očiach. To však nie je jediný dôvod, pre ktorý okolo neho neprejdete bez povšimnutia. Jeho ďalej neredukovateľná silueta ľudského príbytku vyniká o to viac, že na ulici ,kde stojí, iné moderné budovy veľmi nevidno – jedna vilka sa krčí za trojmetrovým plotom, štvorpodlažný činžiak je maskovaný zeleňou a odstrčený ďaleko od uličnej čiary. Treba tiež povedať, že máloktorá novostavba v tejto štvrti nerešpektuje kánon bielej farby; raritou je aj vyše storočný karmínový dom v susedstve. Kolorit tmavých latových obkladov, klasických a nepreložiteľných weatherboards, sa však dá obhájiť historickými príkladmi, nájdu sa aj čierne.


Nažívanie so zašlými časmi

190873

Na jednoduché bungalovy a poschodové viktoriánske domy v okolí nadväzuje náš dom strmou strechou a vystupujúcou plochou cez obe poschodia – evokuje takzvané chicagské okno, ktoré priniesol eklekticizmus 19. storočia, a poznať v ňom aj tvary tradičného britského panoramatického okna. Taktiež nádych drevenej stavby je na Novom Zélande veľmi silným tradičným znakom – po skúsenostiach z dvoch ničivých zemetrasení tu prevažovali až do 60. rokov minulého storočia.

Podstatným rozdielom oproti starým stavbám však je, že obklady domu od Daniel Marshall Architects nie sú z cyprusového, gaštanového či duglaskového dreva, ale zo žiaruvzdorných cementovláknitých dosiek.
 

Kroky k prekvapeniam


Nažívanie so zašlými časmi

190876

Remuera je jednou z dvoch najexkluzívnejších lokalít miliónového mesta. „Ľudia zo severných svahov“ sa stali v krajine obdobným okrídleným spojením ako naše „horných desaťtisíc“, sú to ich „Strmé vŕšky“. (Mimochodom, vzhľadom na to, že sme na južnej pologuli, sú severné svahy na slnečnej strane.) Dom stojí na okraji štvrte, najvýstavnejšie rezidencie aj známe exkluzívne obchodné centrum sú viac na východ, aj tu je však akýkoľvek stavebný pozemok nesmierne vzácny – aj tento, až „amsterdamsky“ úzky, kde sa býva tesne „pri plote“.

Po prekročení prahu prekvapí na prvý pohľad malý dom priestrannosťou a vzdušnosťou: predovšetkým preto, lebo zvonka sa ako celý objekt javí iba predné poschodové krídlo. Aby vynikol jeho jednoduchý tvar a aby väčšie a zložitejšie objemy nerušili v hustej zástavbe, je zvyšok domu prízemný, s plochou strechou a svetlou fasádou, ktorú možno pokladať za múr záhrady.


Nažívanie so zašlými časmi

190877

Tajomstvo priestranne pôsobiaceho interiéru je v nadväznosti priestorov – vďaka skleným stenám nie je ani jedna miestnosť striktne ohraničená, dôležité je aj otvorenie obývacej časti veľkej prednej miestnosti nahor do prvého poschodia, kam sa galériou obracia spálňa. Je to inak prvok typický pre loftové byty, podobne ako riešenie a úprava schodiska.


Nažívanie so zašlými časmi

190875

Z obývacieho priestoru sa dom po druhý raz zdá menším, než je v skutočnosti. Vidieť z neho dláždený dvor, ktorý sa dá využívať po celý rok, keďže mesto leží v najteplejšej a najslnečnejšej časti novozélandských ostrovov. Sneh je tu raritou, na ktorú si spomenú len seniori. Z opačnej strany sa do dvora obracia spálňa, prístupná cez spojovacie krídlo. Odtiaľto dom pôsobí ako átriový. Stačí však prejsť na koniec chodby, otvoriť dvere – a prekvapí vás ďalší, ešte väčší dvor za pracovňou, venovaný záhrade s povestným novozélandským trávnikom.

Prekvapujúce nachádzanie podobného, a predsa trocha iného vyzerá ako náhoda daná okolnosťami. Iste, ani dvorová fasáda s variantom vysokého okna nemusela vzniknúť s jednoznačným zámerom obohatiť architektúru o pointu či nachádzanie súvislostí.


Nažívanie so zašlými časmi

190874

Opakovanie variantov však nájdeme aj v detailoch – betónové dosky pred vstupom sa zopakujú hneď za ním v podobe schodišťových stupňov a na obdobu predzáhradky s okruhliakmi natrafíme na dvoch ďalších miestach: Nemožno si ju nevšimnúť na prvom dvore, ďalšia sa objaví po odsunutí priečky priamo naproti cez chodbu a vidieť ju aj cez sklenú stenu v malej kúpeľni. Tentoraz však kameň oživujú miniatúrne fontánky. Aj z charakteru záhrad je zrejmé, že ide o pointu zušľachťujúcu interiér.
 

Veľký malý dom

Ladenie interiéru dobiela spolu s prvkami loftových bytov, tvarovanými kríkmi v keramických nádobách a zdanlivo ázijskými záhradami by mohli naznačovať, že dizajn smeruje k estetike minimalizmu. Cieľom istej striedmosti tu pritom bolo najmä navodiť dojem vzdušného a priestranného interiéru. Jednotlivé farebne a tvarovo kontrastné starožitnosti potom aj vnútri domu dotvárajú väzbu na viktoriánske prostredie.


Nažívanie so zašlými časmi

190870

Miniatúrne záhrady tu určite nie sú ázijskou symbolickou krajinou. Podobné kamenné záhrady si zriaďujú mnohí Novozélanďania, ktorí nehľadajú časovo náročné hoby. Burina tu totiž rastie nepomerne rýchlejšie než u nás. V ázijskej záhrade bývajú kamene alternatívou vody a pri ich kombinovaní s vodou je v riešeniach určitá nepravidelnosť. Tri fontánky tu síce zodpovedajú klasickým trom komponentom – nebu, zemi a človeku, ale napríklad v japonskej kompozícii nemôžu byť rovnako veľké. V ázijskej symbolickej krajine by navyše namiesto tmavých kameňov, aké sú tu, boli skôr svetlé, predstavujúce šíry priestor. Aj tu sa podarilo vytvoriť priestrannosť v stiesnených pomeroch, v úzkej uličke a na malej ploche, nie však v predstave, ako báseň či symbolický obraz, ale ako skutočný priestor pre každodenný život.

Článok bol uverejnený v časopise Môj dom

Kategória: Bývanie Návšteva
Tagy: architektúra návšteva nový zéland rodinný dom
Zdieľať článok

Diskusia