Popínavé rastliny v interiéri
Nič nevyvoláva taký pocit idyly ako dom obrastený popínavými rastlinami. Je v tom kúzlo, romantika, starobylosť, pohoda... Čo však, keď nijaký dom nevlastníme? Nevadí, rovnaký účinok môžete dosiahnuť aj v malom byte.
Popínavé rastliny sa dajú s úspechom pestovať aj v interiéri. Napríklad, taký brečtan sa môže rovnako dobre ako po múre domu alebo po balkóne vinúť aj po stene obývacej izby alebo po špagáte, na ktorom je zavesený v ozdobnom košíku.
Nenáročný brečtan
Brečtan (Hedera) patrí k nenáročným izbovým rastlinám, ktoré majú veľmi univerzálne použitie. Dá sa pestovať ako popínavá alebo plazivá rastlina alebo zasadiť spoločne s ďalšími rastlinami, aby zakryl hrany kvetináča. Brečtan popínavý (Hedera helix) je u nás domácim druhom – pochádza totiž z Európy. Na trh sa dostávajú stále nové odrody, ktoré sa líšia veľkosťou listov, tvarom i farbou.
Brečtan neznáša horúčavy a uprednostňuje chladnejšie podmienky. Najlepšie sa mu darí na svetlom stanovisku, nie však na priamom svetle. Rastliny so žltým alebo bielym panašovaním strácajú v nesprávnych svetelných podmienkach sfarbenie. Vo vegetačnom období je potrebné udržovať zeminu vlhkú, v zime treba polievanie obmedziť, ale úplne vyschnúť by pôda nemala.
Nádherná mučenka
Ďalšou rastlinou, ktorej šľahúne obrastú akýkoľvek tvar, je mučenka belasá (Passiflora caerulea). Existuje mnoho druhov mučeniek, všetky pochádzajú z Južnej Ameriky. Tam ju začiatkom 18. storočia objavili a pomenovali misionári, ktorým jej vzhľad pripomínal stredoveké mučiace nástroje. Mučenka belasá je jediným druhom, ktorý sa bežne pestuje v interiéri. Má nádherné modrobiele kvety, ktoré majú v priemere 10 cm a jemne voňajú. Krásne kvitne aj v bytových podmienkach a pri trochu chladnejšom prezimovaní poteší svojimi nádhernými kvetmi už začiatkom leta. Existujú aj ružové a červené druhy.
Kvety mučenky vydržia len krátko, každý asi len 24 hodín. Dospelé rastliny vytvárajú uprostred leta malé žlté plody. Mučenka vyzerá veľmi dobre, keď sa pestuje priviazaná na drôtenom obluku. Pre svoj pôvod vyžaduje vysokú vlhkosť vzduchu, veľmi dobre sa jej darí napríklad v skleníku. Musí mať dostatok svetla a vody. V lete ju treba polievať každý druhý deň, v zime stačí raz za 7 až 10 dní. V období vegetácie sa odporúča hnojenie raz 14 dní, ale len polovicou odporúčanej dávky. Mučenka kvitne najlepšie, keď má obmedzený rast koreňov. Prvý rok-dva ju na jar presaďte a neskôr už len vymeňte vrchnú vrstvu zeminy. Začiatkom jari sa musia výhonky zrezať o jednu tretinu dĺžky. Mučenka môže byť od jari do jesene vonku, kde obľubuje slnečné stanovisko. V interiéri však dáva prednosť trochu chladnejším podmienkam.
Vosková kráska
Rastlinou, ktorá je ideálna na pestovanie v závesnom košíku, na zazelenenie okna či okrasnej mreže, je voskovka (Hoya carnosa). Voskový povrch listov predurčil názov tejto rastliny. Kožovité listy voskovky majú schopnosť zadržovať vodu. Skôr ju teda zahubíte prílišným polievaním ako nedostatkom vody. Najčastejšie sa pestujú dva druhy: Hoya carnosa a Hoya bella. Hoya carnosa je rozšírenejšia a ľahšie sa pestuje. Jej mäsité listy sú približne 2,5 cm široké a 5 cm dlhé. Hviezdicovité kvety sú sústredené vo zväzkoch asi po dvanástich až pätnástich kusoch. Kvitne na jar a v lete, jej kvety krásne voňajú. Voskové súkvetia vylučujú množstvo sladkého nektáru, ktorý láka hmyz. Dôležité je neodstraňovať stopky odumretých kvetov, pretože sa na nich vytvárajú ďalšie. S rastlinou by sa nemalo hýbať, aby púčiky neopadali.
V lete ju možno rosiť, ale pozor na kvety, tým by sa voda mala vyhnúť. V dospelosti voskovka často vytvára bezlisté šľahúne, ktoré neskôr obrastajú listami. Teplota, v ktorej sa jej darí, sa pohybuje od 10 do 21 °C. Má rada veľa slnečného svetla, ak má kvitnúť, potrebuje priame slnko. Najvhodnejšie je umiestnenie na okne, ktoré je orientované na východ alebo na západ, poludňajší úpal na južnom okne je pre ňu príliš silný. Vo vegetačnom období vyžaduje bohatú zálievku. V zime sa odporúča obmedzenie zálievky, stačí ju zalievať raz za 14 dní. Od jari do jesene môžete voskovku raz za dva mesiace prihnojiť. Druhým druhom, ktorý sa u nás pestuje, je H. bella. Je drobnejšia, listy má menšie a previsnuté. Tento druh je však náročnější na pestovanie. Veľmi dobre sa hodí do závesného košíka.
Pre začiatočníkov i pokročilých
K určite najjednoduchšie pestovateľným izbovým rastlinám patria filodendrony. Vzhľadom na to, že tieto rastliny sú odolné proti chybným pestovateľským zásahom, starostlivosť o ne možno zveriť aj úplným začiatočníkom, trebárs aj deťom. Existuje asi 120 druhov filodendronov, a navyše v poslednom čase sa vyšľachtilo mnoho nových hybridov. Ich názov vznikol z gréckeho slova phileo (milovať) a dendron (strom). Väčšina druhov pochádza zo Strednej Ameriky. Existujú dva typy filodendronov: kríčkovité a popínavé. Obom typom sa najlepšie darí na svetlom mieste, nie však na priamom slnku, ale znášajú aj tienisté miesta.
Aby mohli filodendrony dobre rásť, potrebujú priestor. Čím viac ho majú, tým dorastajú do väčších rozmerov. Čo však určite potrebujú k životu, je dostatok tepla a vyššia vlhkosť vzduchu. Najmä v bytoch s ústredným kúrením, kde je vzduch dosť suchý, sa pravidelné rosenie ich listov vyplatí. Teplota by nikdy nemala klesnúť pod 18 °C, to platí nielen o vzduchu, ale aj o pôde. Preto je nevhodné situovať rastliny k severne orientovanému oknu alebo tam, kde je prievan. Dobre im robí pravidelná zalievka, v období rastu dvakrát týždenne, v zime stačí polievať raz za týždeň. Počas vegetácie sa odporúča raz za štrnásť dní prihnojovanie tekutým hnojivom.
Filodendrony se zalievajú zvrchu a pôda by se mala udržovať stále vlhká. Pri splnení týchto podmienok sa odvďačia zeleňou, ktorá pripomína prales. Dobre znášajú aj zlé európske ovzdušie. Filodendron sa vďaka svojej mohutnosti zaobíde bez „spoločnosti” iných rastlin, ale znáša sa veľmi dobre so všetkými izbovými. Popínavých filodendronov je oveľa viac ako kríčkovitých druhov a sú tiež ako izbové rastliny oveľa viac obľúbené. Potrebujú oporu napríklad machových tyčí, aby sa mohli dobre popínať a aby sa na nich mohli zachytiť vzdušné korene.
Zo všetkých filodendronov je najznámejší Philodendron scandens. Rastie veľmi rýchlo, môžeme ho pestovať na bambusovej tyči alebo v závesnom košíku, má menšie listy v tvare srdiečka. Existujú tiež filodendrony s väčšími listami, ako napríklad Philodendron erubens odroda Red Emerald. Táto odroda má sýtozelené listy 20 až 30 cm dlhé. Ich listové stopky sú červené. Pokiaľ ho budeme pestovať pri nižšej intenzite svetla, bude červená farba na spodnej strane listov omnoho svetlejšia. Vzdušné korene by sa nemali odstraňovať, ale nasmerovať do zeminy v kvetináči.
Odolná proti prachu
Ďalšiou tropickou rastlinou, ktorá sa veľmi dobre hodí na pestovanie v akomkoľvek byte, pretože je veľmi nenáročná, je Scindapsus aureus. Scindapsus sa môže pestovať v klasickom kvetináči, pretože je to však popínavá rastlina, dobre sa vyníma v závesnom košíku. Veľmi pôsobivé je jej pestovanie na machovom stĺpiku, ktorý jej vytvorí takmer „domáce” prostredie. Jeho listy sa dajú ľahko umývať, a preto vydrží aj vo veľmi zaprášenom prostredí. V priebehu starnutia rastlina mení farbu na listoch.
Najlepšie sa jej darí na tienistom mieste, ale celkom bez svetla byť nemôže, pretože by vyháňala dlhé šľahúne iba s malými lístkami alebo úplne holé. Rozhodne však neznáša priame slnko, to znamená, že by nemala stáť na južne orientovanom okne, kde sú slnečné lúče najpálčivejšie. Mala by sa dostatočne polievať, ale zemina by nemala byť ustavične podmáčaná. Naopak, je dobré, aby medzi jednotlivými zalievkami vyschla. Ako všetky tropické rastliny, miluje teplo a vlhko, čo znamená, že by sa listy mali často rosiť. Ale pozor, najmä ak sú listy mokré, nesmú sa dostať na priame slnečné svetlo. Teploty, v ktorých sa rastline darí, sa pohybujú v rozmedzí 18 až 21 °C. Ani v zime by nemali klesnúť pod 10 °C.
Exotický cudzinec
Rovnako ako ostatné popínavé rastliny, aj Syngonium pochádza z dažďových pralesov Strednej a Južnej Ameriky. Aby mohla táto rastlina rásť aj v pomerne tmavom prostredí, doviedla k dokonalosti svoju schopnosť otáčať sa za svetlom. Umožňujú jej to dlhé stopky, na ktorých sú masívne buď tmavozelené alebo svetlozelené listy – zaleží na odrode. Odroda určuje aj potrebu svetla. Svetlejšie varianty sú na svetlo náročnejšie, tmavé vydržia aj v polotieni. Ani jedna odroda by však nemala byť trvalo v tieni. Rastlina takisto neznáša priamy slnečný úpal, a preto by nemala byť umiestnená priamo na okne, kde po väčšinu dňa svieti slnko, ani v jeho blízkosti.
Syngonium je teplomilné, najradšej má dennú teplotu 24 až 27 °C a ani v noci by teplota nemala klesnúť pod 18 °C. Najmä mladšie rastlinky si okrem tepla vyžadujú v letnom období pomerne vysokú vlhkosť vzduchu, a tak by sa mali často rosiť a kvetináč by mal stáť na podložke s vlhkým keramzitom. Dospelá rastlina už nebýva taká chúlostivá. Zálievka je podobná ako u ostatných popínavých rastlín – zemina by mala byť vlhká, nie však premokrená. Aby sa Syngonium mohlo poriadne popínať, potrebuje oporu. Na tento účel najlepšie poslúži machový stĺpik, o ktorý sa rastlina môže nielen oprieť, ale ktorý jej poskytne aj prostredie, ktoré má rada. Ak vám rastlina nevyrastie do rozmerov, aké ste si predstavovali, nezúfajte. Menšie exempláre sú veľmi pekné v zavesených košíkoch.