Psychológ: Diagnostika podľa príbehu iného človeka na internete je slepá ulica. Môžete potom opravovať to, čo nie je rozbité

Pandémia mohla odštartovať úzkosť

Posledné roky sú napríklad aj vplyvom pandémie pre mnoho ľudí psychicky náročné. Zaznamenali ste vy ako odborník nejaký nárast psychických ťažkostí?

Áno, ten nárast je citeľný. Konkrétne pandémia má na tom leví podiel, otriasla piliermi reality každého z nás. Zrazu sme neboli pánmi toho, čo sa s nami deje. Izolácia počas pandémie akcentovala úzkostné prežívanie, ktoré má vo väčšej či menšej miere každý.

S čím sa na vás v poslednom čase ľudia najčastejšie obracajú?

Sú to práve panické a úzkostné stavy, ktoré vznikli v období pandémie. Mnoho ľudí vyšlo z cviku v živote s ľuďmi. Práca z domu nám dala priestor na premietanie a vymýšľanie scenárov o budúcnosti, keď nevieme, čo sa s nami bude diať, a to je základ tých úzkostí.

Veľa ľudí pociťuje napríklad úzkosti alebo im po psychickej stránke nie je dobre, zároveň si však stále hovoria, že to zvládnu prekonať sami. Kde je podľa vás hranica, keď by mal človek spozornieť a vyhľadať odborníka?

Väčšina z nás to zvládne sama, otázka znie, či to zvládneme dobre, alebo si len zvykneme na diskomfort života s úzkosťou. Okamih, kedy sme mali vyhľadať odbornú pomoc, je stav, keď nám úzkosť bráni dobre pracovať, žiť naplno voľný čas a vzťahy či prežívať radosť.

Bez hanby požiadať o pomoc

Čo by ste poradili človeku, ktorý sa z nejakého dôvodu bojí alebo hanbí vyhľadať odbornú pomoc?

Keď máme chrípku, ideme k obvodnému lekárovi. Keď pociťujeme úzkosť, mali by sme ísť k terapeutovi. Nie je to zlyhanie, naopak, je to zodpovedné voči sebe aj tým, ktorých milujeme. Iba ak sme v duševnej pohode, môžeme tu byť pre seba a pre svoje okolie.

Často sa ľudia obávajú, čo povie okolie na to, že navštevujú napríklad psychológa. Ako by takíto ľudia mali so svojimi blízkymi v tomto smere komunikovať?

Pokiaľ už napríklad chodíte na terapiu alebo k psychológovi a chcete o tom povedať svojmu okoliu, je dobré to nedémonizovať a jednoducho priznať, že chodíte na terapiu, a to je všetko, čo by ste mohli povedať. Vaše okolie váš život nežije. Váš život žijete vy a ani jedinú sekundu, keď sa cítite zle, vám už nikdy nikto nevráti.

Niektorí ľudia, ktorí sa necítia dobre, využívajú na diagnostiku svojich psychických problémov internet. Čo si o tom myslíte? A prípadne ako to môže človeku ublížiť?

Internetové vyhľadávače ponúkajú dobré aj zlé rady a opisy. Viac či menej všeobecné. Každý z nás je však iný a potrebuje individuálny prístup. Myslím si, že spoliehať sa na príbeh niekoho iného je slepá ulica. Človek si môže potom ublížiť tým, že sa zle ohodnotí a opravuje to, čo nie je rozbité.

Úzkosť v pozadí

Ľudia, ktorí trpia úzkosťami, majú často pocit, že ich problém nemá riešenie. Aká je vaša skúsenosť s liečbou a prognózou úzkostí či panických atakov?

Spravidla sa do šiesteho sedenia klientom uľaví. Klient dostane do ruky nástroje, ktoré mu pomôžu úzkosť či paniku zvládnuť. Je to veľmi individuálne. Je dôležité, aby si klient uvedomil, že o svojich pocitoch a stavoch rozhoduje sám.

Niekedy počas svojho života prežijú úzkosť aj ľudia, ktorí týmito problémami obvykle netrpia. Čo by ste im poradili v takej chvíli?

Ja osobne by som nečakal, že to zmizne samo. Pokiaľ sa úzkosť alebo panika neriešia čo najskôr, môžu nad nami prevziať moc. Využil by som v tomto prípade službu „Chcem sa len s niekým porozprávať“, kde človek dostane základné informácie – čo robiť a či potrebuje terapiu, alebo farmakoterapiu. Je tiež dôležité vylúčiť organickú podstatu stavu. Teda či je panika alebo úzkosť daná chémiou, alebo je spôsobená exogénnymi vplyvmi, napríklad zložitou alebo smutnou životnou situáciou.

Môžete nám prezradiť zopár tipov na duševnú hygienu, ktoré človek môže zaradiť do bežného života, aby sa cítil lepšie?

V prvom rade s úzkosťou alebo panikou nebojovať, ale akceptovať ju. Keď totiž bojujem, môžem prehrať. Úzkosť je strach z budúcnosti. Čo so mnou bude? Čo sa stane? Druhým krokom je plánovanie dňa na dennej báze. Keď totiž viem, čo sa so mnou bude diať, tak sa úzkosť rozpúšťa. Tretím krokom je rozpomenúť sa na obdobie, keď úzkosť nebola prítomná, a robiť všetko ako vtedy a úzkosť nechať v pozadí bežať.

Získanie kontroly je základ

Okrem iného ste aj zakladateľom rešpektovanej kliniky Psychoterapie Vacek. S akými problémami sa na vás a vašich terapeutov môže človek obrátiť?

Sú to úzkostné a panické stavy, depresie, ADHD dospelých a detí, závislosti od alkoholu a iných látok, vzťahy a životná nespokojnosť. Pracujeme s dospelými aj deťmi.

Môžete aspoň načrtnúť, akým spôsobom s klientmi u vás na klinike pracujete?

Základom nášho prístupu je klientovo získanie kontroly nad jeho životom. Nasleduje zvládnutie internej aj externej komunikácie. Teda ako hovoriť s okolím aj ako hovoriť k sebe. Ďalším krokom je zvládnutie depresívnych, úzkostných a panických impulzov. Potom nasledujú ďalšie kroky, napríklad zvedomenie toho, čo vlastne chce klient „žiť“. Samozrejme, pracujeme s ďalšími témami, ktoré si klient prinesie. Všetka naša starostlivosť je anonymná.

Na čom si vo vašej klinike vy a vaši terapeuti zakladáte a čím si myslíte, že sa odlišujete od ostatných kliník?

Cieľom našej terapie je život bez terapie. Terapia má klientovi v čo najkratšom čase pomôcť. Zakladáme si na tom, že do šiesteho sedenia klientovi pomôžeme a klient bude mať v ruke všetky nástroje na zvládnutie svojho života. S nami náš klient už na svoj problém nikdy nebude sám. Z terapie nerobíme veľkú vedu, jednoducho pomáhame.

Text: Michaela Míčová
Foto: Shutterstock