Vila hore nohami: Výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo

Vila hore nohami: Výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo

09. 02. 2011
Zdieľať

Zabudnite na poučky o klasických dispozíciách, ktorými vás zásobujú architekti aj časopisy, ako je ten náš. Prijmite pozvanie na návštevu do domu, ktorý prevracia všetky architektonické zásady naruby a jeho autori aj nájomníci sa tým ešte chvália!

Taký odvážny dom sme však nenašli v našich krajoch, kde projekty vyrastajú v obkľúčení prísnej armády DIN-ov a IS-ov, ktorým velí konvencia a radí zlý vkus, ale v slobodomyseľnom Dánsku. Presnejšie v Jutsku neďaleko Silkeborgu, na pozemku s rozlohou 850 m2, v blízkosti malebného jazera, ktoré sa – ako sa neskôr ukázalo – stalo hlavným vinníkom netradičného usporiadania.
 

Dom, ktorému jeho autori nepovedia inak než Hore nohami (Upside Down), je dôkazom, že aj keď sa niečo postaví na hlavu, nemusí to vždy dopadnúť tak ako budova Slovenského rozhlasu v Bratislave. Architekti z dánskeho ateliéru CEBRA totiž prevrátili iba koncept, dom ako taký zostal stáť pevne na nohách. Takže nemusíte mať strach, pri vstupe vás nevítajú domáci v špeciálnych kozmických gravitačných papučiach a údajne vám nehrozí ani závrat ako na horskej dráhe. Avšak pri pohľade na rozohratú mnohobokú fasádu, ktorá sa všetkými silami bráni jednoduchému opisu, sa predsa len pred vstupom poisťujeme dvojitou dávkou kinedrylu. Človek nikdy nevie…
 

Drevená tvár, plechová čapica

Apropo, fasáda. Môže sa zdať, akoby sa dom nedokázal rozhodnúť, či chce byť skôr víkendovou chalúpkou pri jazere, alebo rodinnou vilou na každodenné použitie. Napriek zložitejšiemu tvarovaniu sa dá už na prvý, maximálne na druhý pohľad určiť funkcia jednotlivých traktov mnohotvárnej budovy. Cédrový obklad domu prezradí, či sa pozeráte na hlavnú budovu, alebo na prístavbu – obklad na hlavnej budove je orientovaný vodorovne, zatiaľ čo fasádu prístavieb tvoria zvisle priložené dosky rôznej šírky. Malé okná sa stávajú veľkými, široké dosky obkladu úzkymi a zvislo orientovaný obklad sa mení na vodorovný.
 

Komplikovaný pôdorys s rozlohou skromných 40 m2 však nie je výsledkom túžby architektov po zviditeľnení v odborných časopisoch, práve naopak. To, čo sa môže z diaľky javiť ako zhluk budov nerovnakého tvaru, je v skutočnosti starostlivo premysleným konceptom rodinného domu, ktorého hlavným cieľom je citlivé osadenie do okolitej prírody. Podľa architekta Kolju Nielsena, spolumajiteľa ateliéru CEBRA, si zložený dom mnohouholníkového tvaru s okolitými stromami porozumie omnoho lepšie než klasická štvorcová stavba obklopená záhradou. Preto zvolili aj cédrový obklad fasády a pozinkovanú strechu – boli by radi, keby sa časom dom zmenil na sivý monument v zelenej krajine.
 

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste

 

Dispozičné kúzla

Až dosiaľ sa však dom javí ako normálny. Nebudeme vás už ďalej napínať a vstúpime dovnútra, aby sme odhalili prapríčinu čudného názvu. Projekt vily Hore nohami architekti vypracovali úplne proti bežným zvyklostiam: spálňu nájdeme na prízemí, zatiaľ čo hlavné miestnosti a kuchyňa sa nachádzajú na prvom poschodí. „Riadime sa zásadou, že jediná veta alebo jediný výkres musí vysvetliť, prečo dom vyzerá tak, ako vyzerá,“ hovorí architekt Kolja Nielsen. „Preto keď sa spýtate, prečo sú hlavné miestnosti a kuchyňa na hornom poschodí, dáme vám krátku odpoveď: Pretože práve odtiaľ je najlepší výhľad na jazero.“ Vila Upside Down je teda jednogeneračný rodinný dom s obytnou plochou 200 m2.
 

Priestor, jednoduchosť, originalita, účelnosť – tieto slová charakterizujú nielen samotnú stavbu, ale predovšetkým jej interiér. Vnútorný priestor je maximálne otvorený a voľný, nenarúšajú ho nijaké priečky ani nadbytočné kusy nábytku alebo nadbytok dekorácie. Všetko má svoj konkrétny účel. Vila pozostáva z hlavnej časti, ktorá obsahuje spoločné priestory, t. j. hlavné izby, kúpeľne a kuchyňu. K nej ako ku korálovému útesu prirastá celý rad drobných prístavieb so spálňami, terasou a prístreškom, vďaka ktorému si možno dopriať posedenie v záhrade aj v miernom daždi.
 

Svetlo do problematických priestorov privádzajú drevené strešné okná VELUX, s povrchovou úpravou z polyuretánu, osadené nad sebou. Dánsky Silkeborg síce neleží v extrémnych polohách bičovaných severskými víchricami, ale takáto povrchová úprava má vyššiu odolnosť vo vlhkom prostredí a umožňuje veľmi ľahkú údržbu. Dennému svetlu teda nestoja v ceste nijaké prekážky a môže sa rozliať do všetkých kútov domu. Výhľad do okolia ohraničujú ďalšie veľké okná, ktoré siahajú od podlahy až po strop – práve tu objavíme dôvod prevráteného usporiadania.
Pri posedení v obývačke s výhľadom na prekrásne jazero sme radi, že majitelia domu dali prednosť konceptu hore nohami, neskryli to najkrajšie do spálne a nesebecky sa o výhľad podelia s každým návštevníkom. Navyše malé okno v najmenšej miestnosti umožňuje zazrieť záhradu z nezvyčajného uhla, vďaka ktorému pohľad do bujnej zelenej prírody pripomína umeleckú galériu s obrazmi z 19. storočia. A to videnú zvrchu.

To sa už však dostávame k ďalším antigravitačným kúzlam projektu Hore nohami. Preto nádherné miesto radšej opustíme. Pristátie na brehu jazera sa skončilo dobre, rovnako tak návrat z ďalekého Silkeborgu. Zostali len spomienky a nepatrné šteklenie v bruchu vždy, keď sa pozriem na fotografie. Asi by som týmto časopisom nemal listovať hore nohami.

Kategória: Bývanie Návšteva
Tagy: dom návšteva vila
Zdieľať článok

Diskusia