12. 01. 2007
Zdieľať

Sú voňavé, dokážu vyliečiť mnohé neduhy, ktoré trápia človeka, a v kuchyni ich ocení každý správny gurmán... Podaktorým sa dokonca pripisuje čarovná moc, iné zasa dokážu okrášliť telo...

Bazalka pravá (Ocinum basilicum)

Táto jednoročná bylinka sa využíva ako korenina aj liek. Dokonca pre jej údajnú moc zachovať lásku ju kedysi vydajachtivé dievky posielali mládencom. Ale zanechajme tradície a venujme sa radšej praktickej stránke. Bazalku vysievame v marci do teplého pareniska a priesady vysádzame v druhej polovici mája na slnečné stanovište chránené pred vetrom a mrazmi. Pôdu treba kypriť a pravidelne polievať.


Voňavé kráľovstvo byliniek

75298
Jana Ardanová

Táto bylinka kvitne od júla do októbra. Zberáme ju priebežne (podľa vzrastu) od jari do jesene za suchého počasia, aby vňať nezostala čierna. Možno ju pestovať aj v interiéri.

Bazalka zlepšuje chuť do jedla, podporuje činnosť žalúdka a obličiek a upokojuje nervy. Čerstvé lístky sú ideálne do zeleninových šalátov a omáčok, nemala by chýbať v pizzi a cestovinách. Sušenú možno pridať do dusenej ryby, pečených a dusených hríbov, syrových šalátov, do zeleninových polievok a do jedál z fazule i zo zveriny. V kombinácii s vybratými bylinkami slúži na prípravu bylinkového masla.

Tip: Najvhodnejšia na pestovanie v byte je bazalka trpasličia.


Voňavé kráľovstvo byliniek

75296
Jana Ardanová

Levanduľa lekárska
(Lavandula officinalis)

Už starí Gréci a Rimania poznali jej upokojujúce účinky, preto si ju pridávali do kúpeľov. Babky bylinkárky ju zasa odporúčali proti bolestiam hlavy a pri nervozite. Tento vždyzelený poloker so sivozelenými listami a vzpriamenými súkvetiami fialovomodrej farby, vysoký 60 cm, sa aj u nás pestuje odnepamäti. Levanduli sa darí na slnku v mierne vápenatých a ľahších humusových pôdach, ale dobre rastie aj na skalkách, prípadne v nádobách na balkóne. Rozmnožujeme ju na jar semenom alebo v lete odrezkami polovyzretých výhonkov. V drsnejších polohách ju treba chrániť pred mrazom. Kvety a vňať zbierame počas kvitnutia – od júla do augusta za teplého a suchého počasia. Jej využitie je všestranné. S obľubou ju používajú vo francúzskej, španielskej a talianskej kuchyni.

Tip: Na prevoňanie a aj ako ochranu pred moľami zaveste do šatníka vrecúško so sušenou levanduľou.

Pamajorán obyčajný – oregano
(Origanum vulgare)


Voňavé kráľovstvo byliniek

75299
Jana Ardanová

Naši predkovia verili, že pamajorán nazbieraný na Jána o polnoci má čarovnú moc, preto ho využívali aj pri magických obradoch. Počas búrky gazdovia kládli pamajorán na vedrá s mliekom – verili, že potom sa nezrazí. Táto okrasná trvalka dorastá do výšky 60 cm. Darí sa jej na slnečných stanovištiach, a pretože je nenáročná, rastie vo všetkých substrátoch. Pred zimou ju treba zrezať na tretinovú výšku. Pamajorán možno pestovať aj v interiéri. Množíme ho na jar vysievaním alebo delením koreňov na jar či jeseň. Keď rastlina zakvitne, možno od júla do septembra zbierať listy na sušenie. Čaj z pamajoránu je účinným prostriedkom proti zápalom a kašľu, pomáha pri ľahkých žalúdočných a žlčníkových ťažkostiach, bolestiach hlavy a celkovej vyčerpanosti. V kuchyni sa využíva pri príprave cestovín, pizze, na ochutenie zemiakových a mäsitých jedál. Tip: Pamajorán so šalviou, levanduľou, ľubovníkom a rumančekom sú vhodnou kombináciou na bylinkový záhon s piesčitou pôdou.


Voňavé kráľovstvo byliniek

75300
Jana Ardanová

Šalvia lekárska (Salvia officinalis)

Patrí medzi vyššie byliny, dorastá až do výšky 70 cm. Ide o trváci poloker – na jednom mieste ho možno pestovať päť až desať rokov. Aby na ňom vyrástlo čo najviac listov, treba na jar zrezať staré stonky. Šalvii sa darí na suchých, priepustných a vápenatých pôdach v teplých oblastiach. Pred zimou ju treba chrániť prikrývkou. Rozmnožuje sa semenom na jar alebo delením trsov koncom apríla. Má sivé plstnaté aromatické listy, ktoré obsahujú silice, triesloviny a horčiny. V júni až júli kvitne modrými, ružovými alebo fialovými kvetmi. Sú aj odrody s farebnými žltomramorovými či purpurovými listami. Najkorenistejšie sú mladé listy. Podľa stredovekej legendy je poslaním šalvie urobiť človeka nesmrteľným. A podľa ďalšej vraj tento ker poskytol svätej rodine úkryt pri úteku pred prenasledovateľmi, preto ho Mária z vďačnosti obdarovala mocou uzdravovať chorých. Arabi zasa o nej hovoria, že pomáha lampe života jasnejšie svietiť. Nakoľko sú pravdivé tieto slová, to nevieme, ale faktom zostáva, že táto rastlina našla široké uplatnenie v medicíne – tlmí bolesti v krku, zmierňuje aj nepríjemné ťažkosti v klimaktériu. Šalvia má antiseptické účinky a zvyšuje obranyschopnosť organizmu. Pomáha pri liečbe močových ciest a zažívacieho ústrojenstva. Ak si listami potierame zuby, budú belšie. V kuchyni južnej Európy je šalvia najpoužívanejšou koreninou.

Tip: Pri dochucovaní jedál šalviou pre jej intenzívnu arómu platí: menej je viac.

Mäta prieporná (Mentha piperita)


Voňavé kráľovstvo byliniek

75301
Jana Ardanová

Ľudia kedysi mätu sypali na miesta odpočinku a pokoja. Hedonistickí Rimania ju zasa miešali s medom, aby im osviežovala dych a maskovala zápach alkoholu. Možnosti jej využitia sú však oveľa širšie.

Táto trvalka vyžaduje vlhké, dobre priepustné alkalické pôdy, ktoré sú bohaté na živiny. Možno ju pestovať aj v interiéri. Rozmnožuje sa na jar semenom alebo delením trsov na jeseň. Staršie stonky po dvoch-troch rokoch drevnatejú a hynú. Mäta kvitne od júla do septembra drobnými ružovými až ružovofialovými kvetmi. V tomto období možno zberať vňať, ktorú treba sušiť v tenkých vrstvách na tienistom mieste. Listy majú silne aromatickú vôňu, pretože obsahujú mentol.

V súčasnosti je známych viac ako 600 druhov mäty. Obľúbený je najmä mätový čaj, ale mnohí ju poznajú aj ako nevyhnutnú prísadu lahodného nápoja s názvom mojito. Mätové listy možno pridať aj do osviežujúcich kúpeľov. Ako korenina sa používa v čerstvom i sušenom stave. Kandizované lístky slúžia na zdobenie múčnikov. Kombinuje sa so šalviou, yzopom, saturejkou a estragónom. Nesmie sa skladovať dlhšie ako rok.

Tip: Mäta je overený účinný prostriedok proti voškám, preto sa vysádza do blízkosti ruží.


Voňavé kráľovstvo byliniek

75302
Jana Ardanová

Medovka lekárska
(Melissa officinalis)

V mnohých krajinách bolo zvykom na sv. Jána zavesiť halúzku medovky nad domovú bránu, aby chránila ľudí pred zlými duchmi. Kedysi duševne chorým podávali medovkový čaj, preto rastlina získala označenie ako „zaháňajúca démonov“.

Táto aromatická trvalka dorastá do výšky 50 až 100 cm. Pre jej nenáročné pestovanie by mala mať v záhradke stále miesto. Vyhovuje jej vlhká, ľahká pôda, slnko i polotieň. Môže sa pestovať aj v kvetináči. Rozmnožujeme ju na jar semenom alebo delením starších trsov v jarnom a jesennom období. Na jednom mieste ju môžeme ponechať osem až desať rokov. V zime porast chránime pred vymrznutím nástielkou. Celá rastlina vonia citrónom, pretože obsahuje silicu (citral, geraniol). Listy zberáme postupne, prípadne olistenú vňať dvakrát do roka zrežeme päť až desať centimetrov nad zemou a dáme usušiť. Medovka kvitne v júli až v auguste malými bielymi kvetmi.

Pre svoje liečivé účinky bola známa už v staroveku a benediktíni ju pestovali vo svojich kláštorných záhradách. Zelinkárky odporúčali medovku ako prostriedok proti melanchólii a podnes sa používa v aromaterapii proti depresiám. Okrem toho uvoľňuje kŕče a zaháňa nespavosť. Čerstvé listy sa pridávajú do šalátov, jedál z rýb, húb a hydiny.

Tip: Medovkový čaj má upokojujúce účinky na podráždený žalúdok.

Rozmarín lekársky
(Rosmarinus officinalis)


Voňavé kráľovstvo byliniek

75305
Jana Ardanová

Bol a stále je symbolom vernosti, lásky a šťastia, preto býva súčasťou svadobnej výzdoby. Rozmarín je vždyzelený, husto rozkonárený poloker, ktorý dorastá do výšky 150 cm. Darí sa mu na slnku v pôde bohatej na vápnik. V našich podmienkach vonku neprezimuje, preto ho pestujeme v nádobách, ktoré na jeseň presunieme do bytu alebo do pivnice (vyhovuje mu teplota okolo 10 °C). Táto rastlina sa rozmnožuje semenom a vegetatívne vyzretými odrezkami v jarnom a letnom období. Staršie rastliny a slabo vyháňajúce výhonky treba na jar zmladiť hlbokým rezom, čím sa podporí bujnejší rast. Listy sú silno aromatické. Drobné kvietky svetlomodrej, fialovoružovej alebo bielej farby sa objavujú v júni až v auguste.

V liečiteľstve sa používa čaj i rozmarínové víno. Rozmarín podporuje trávenie, povzbudzuje krvný obeh, pomáha pri nízkom krvnom tlaku a reume. Korení sa čerstvým i suchým listom, ktorý má jemný gáfrovitý pach a horko aromatickú chuť. V malých dávkach sa pridáva do polievok, varených zemiakov, zeleniny, šalátov, štiav, mäsa i do cesta. Čerstvé vetvičky sa používajú na osvieženie vzduchu v izbe.

Tip: Rozmarín neznáša prievan, preto ho umiestnite na chránené miesto.


Voňavé kráľovstvo byliniek

75306
Jana Ardanová

Ruta voňavá (Ruta graveolens)

Tento poloker so sivozelenými listami a zelenožltými kvetmi je ideálny na dekorovanie okrajov záhonov, ale možno ho pestovať aj v interiéri. Aby sa rute darilo, treba ju zasadiť do stredne ťažkej vápenatej pôdy na slnečné stanovište, kde sa bude môcť vyhrievať (napokon ako väčšina byliniek) aj 20 rokov. Na zimu ju treba prikryť slamou a na jar zrezať staré stonky. Množíme ju odrezkami koncom leta alebo na jar rozsadením alebo semenom. Listy zberáme podľa potreby tesne pred použitím. Na sušenie je určená vňať (najlepšie pred kvitnutím).

V medicíne sa využíva ako súčasť čajovín a liečivých prípravkov. Aplikuje sa pri cievnych, žalúdočných a žlčníkových poruchách, zmierňuje kŕče, znižuje krvný tlak, zabraňuje lámavosti kapilár tým, že zosilňuje steny vlásočníc, osoží pri vápenatení tepien. Ruta sa nesmie užívať bez odporúčania lekára (a najmä nie v tehotenstve)! Z drogy sa priemyselne extrahuje rutín, destiluje silica, ktorá sa využíva pri výrobe alkoholických nápojov (koňaky, likéry). Mladé posekané listy sa začerstva používajú do šalátov, omáčok a bylinkového masla; sušené a zomleté na prášok spolu so šalviou sa pridávajú do mäsitých jedál (baranina).

V dávnych časoch ľudia verili, že táto rastlina je účinným protijedom proti každej otrave. Vetvičky ruty namáčali do svätenej vody a kropili ňou zástupy ľudí, aby ich uchránila pred všetkým zlým.

Tip: Pri zbere listov ruty za slnečného počasia môže u príliš citlivých ľudí dôjsť k alergickej reakcii, preto treba ruky chrániť gumenými rukavicami.

Žerucha siata (Lepidium sativum)


Voňavé kráľovstvo byliniek

75308
Jana Ardanová

Patrí medzi drobnú šalátovú zeleninu, ktorá sa pestuje najmä v zimnom a jarnom období. V zime semená husto vysievame do debničiek s trojcentimetrovou vrstvou ľahkej zeminy, ale rovnako dobre sa jej bude dariť aj v miske s vatou (podmienkou je, aby bola stále vlhká), ktorú umiestnime na svetlé miesto. O 10 až 15 dní, keď mladé rastlinky dosahujú výšku šesť až desať centimetrov, možno začať so zberom. Do záhona žeruchu vysievame od konca marca v 14-dňových intervaloch (kým nedosiahne výšku 45 cm). Jedlou časťou sú mladé rastlinky so špecifickou vôňou a jemnou pikantnou chuťou, ktoré však majú vysokú biologickú hodnotu – obsahujú vitamín C, B1, K, karotín, glykozidy, horčičnú silicu, síru, železo, vápnik a horčík. Žerucha priaznivo vplýva na látkovú výmenu, preto je súčasťou jarných bylinných kúr.

Tip: Žeruchu môžete použiť aj ako dekoráciu na stôl.


Voňavé kráľovstvo byliniek

75310
Jana Ardanová

Valeriána lekárska
(Valeriana officinalis)

Názov tejto byliny je odvodený od latinského slova valare, čo v preklade znamená byť zdravý. V Indii ju užívali ako upokojujúci liek proti hystérii a zúrivosti. Valeriána patrí medzi trvalky. Dorastá do výšky 50 až 150 cm. Vyhovuje jej ľahká, humusovitá, piesočnato-hlinitá pôda. Obľubuje slnko aj polotieň. Valeriána sa rozmnožuje výsevom semien alebo sadenicami. Vynikne ako solitér, ale aj v skupinke s inými bylinami. Jej bledoružové kvety (kvitnú druhým rokom od júna do septembra) svojou výraznou vôňou lákajú hmyz aj mačky, preto sa jej hovorí „mačací koreň“. Zbiera sa podzemok s koreňmi v auguste až v októbri, prípadne skoro na jar. Pre túto drogu sú charakteristické silný pach, sladkastá a horká korenistá chuť.

Valeriána upokojuje centrálnu nervovú sústavu, zmierňuje a odstraňuje pocity strachu a úzkosti. Napriek upokojujúcim účinkom nevyvoláva únavu, naopak, podporuje koncentráciu. Okrem medicíny našla svoje uplatnenie aj v parfumérii.

Tip: Na zvýšenie úrody koreňov sa odporúča prihnojovanie fosforom.

Ľubovník bodkovaný
(Hypericum perforatum)


Voňavé kráľovstvo byliniek

75312
Jana Ardanová

Je známy aj ako bylina sv. Jána, čarodejník či svätojánska bylina. Jeho spojitosť s 24. júnom siaha do dávnych čias, keď dievčatá z neho vili vence a ten, kto tancoval okolo jánskeho ohňa, musel mať na hlave túto tzv. jánsku korunu. Ľubovník je trváca bylina, ktorá dorastá do výšky 30 až 70 cm. Vyhovuje mu slnečná poloha aj polotieň. Rozmnožuje sa semenom alebo na jeseň bočnými výhonkami. Zberá sa nadzemná kvitnúca časť. Kvitne od mája do augusta zlatožltými kvetmi, ktoré sú posiate čiernymi žľaznatými bodkami s červeným farbivom. Keď sa kvety rozmliaždia, získame z nich krvavočervenú šťavu, na základe čoho vznikali povery o ľubovníku ako o zázračnom lieku, ktorý hojí rany (tzv. jánsky olej). Okrem kvetov sú čiernymi bodkami posiate aj okraje oválnych listov, ktoré obsahujú éterický olej. Ľubovník sa osvedčil ako sedatívum pri nervových poruchách, nervovej vyčerpanosti, pri vysokom krvnom tlaku a pri žalúdočných aj žlčníkových ťažkostiach. Urýchľuje hojenie rán a je vhodný aj na popáleniny.

Tip: Ľubovník možno vysadiť i do skalky.


Voňavé kráľovstvo byliniek

75313
Jana Ardanová

Palina pravá
(Artemisia absintium)

Názov získala po sestre a manželke perzského kráľa Maussóla (v staroveku bol takýto vzťah v panovníckych rodinách povolený) Artemisii, ktorá sa vyznala v rastlinách a v liečiteľstve.

Palina je opadavý poloker, ktorý dorastá do výšky 50 až 100 cm. Na jar ho však treba zrezať na 15 cm. Darí sa jej vo vápenatej pôde na teplejšom a slnečnom mieste. Môžeme ju pestovať v záhrade aj na balkóne. Palinu pravú alebo abrotskú rozmnožujeme vysievaním semena na jar alebo vegetatívne odrezkami. Kvitne od júla do septembra malými žltými kvetmi. Má matné striebrosivé aromatické listy horkastej chuti. Zbierame z nej vrcholky vňate a mladé spodné listy v čase pred kvitnutím. Pre jej výraznú arómu ju treba sušiť a skladovať oddelene od ostatných bylín.

Palina našla svoje využitie nielen v medicíne (zlepšuje chuť do jedla, podporuje trávenie, upravuje peristaltiku a látkovú premenu), ale slúži aj na výrobu rozličných alkoholických nápojov, ako napríklad absintu, palinového vína, cinzana a pod. Tip: Palina (rovnako aj mäta) nie je tolerantná rastlina, preto ju nevysádzajte do blízkosti iných bylín (počas dažďov pôsobí ako rastový inhibítor – potláča rast ostatných rastlín).

Ako sušiť bylinky?


Voňavé kráľovstvo byliniek

75316
Jana Ardanová

No predsa tak, aby si zachovali čo najdlhšie čo najviac liečivých a aromatických látok. Na zber treba vystihnúť obdobie tesne pred kvitnutím. Bylinky zbierajte pred obedom, keď vyschne rosa. Steblá zviažte do viazaničiek a tie zaveste na teplé, vzdušné a tienisté miesto. Kvety a listy môžete sušiť aj rozprestreté na novinovom papieri alebo v sušiarni dva dni pri teplote do 35 °C. Usušené bylinky dajte do čistej, suchej a dobre utesnenej nádoby, najlepšie sklenenej. Tú potom uskladnite na tmavom mieste.
 

Zopár dobrých tipov…

1. Čerstvé bylinky krájajte na sklokeramickej podložke, ktorá nevstrebáva ich arómu (ako drevo).

2. A čo tak domáci aromatizovaný bylinkový olej? Jeho príprava je jednoduchá: čerstvé bylinky umyjete, osušíte a vložíte do čistej fľaše. Zmes zalejete napríklad slnečnicovým olejom a necháte tri týždne lúhovať na svetle. Takto pripravený olej potom precedíte do čistej fľaše.

3. Koncom augusta, prípadne začiatkom septembra je vhodný čas na úpravu bylinkového záhona. Treba zrezať odkvitnuté časti (levanduľa, šalvia), drevité stonky nechajte aspoň 10 cm od zeme. Nakoniec prihnojte pôdu.

4. Rozmarín, ruta či tymian pochádzajú z teplých oblastí, preto ich treba ochrániť pred zimou. Aby ich nepoškodil mráz, ku koreňom rastlín nasteľte lístie, ihličie, prípadne slamu.

5. Pri zakladaní bylinkovej záhrady si najprv nakreslite plán. Voňavé a kvitnúce bylinky (rumanček, nechtík, šalvia, levanduľa, materina dúška) budú zdobiť cestu od vstupnej brány. Môžete ich umiestniť aj do kúta pozemku či k plotu, ale najkrajšie vyniknú ako centrálny prvok uprostred trávnika (môžete použiť staré koleso od voza, ktoré po okraji podložíte tehlami, doplníte zeminu a bylinky budete mať v pravidelnom kruhu pohromade).

6. Ak bylinky pestujete v črepníkoch, zvoľte radšej väčší a hlbší – rastliny budú mať viac listov.

Kategória: Bývanie Zeleň v interiéri Zo života rastlín
Tagy: bylinky rastliny zeleň
Zdieľať článok

Diskusia