Výnimočné chaty pri jazere
Akoby tam ostali po dávnej potope liptovského sveta, na ktorú sa z nevysvetliteľných príčin zabudlo. Zjavili sa z hlbín času, ukolísané vodou, vyplavené starou legendou, tíšené blízkosťou tatranských velikánov. Napokon bez bázne zaborili svoje bruchá do severného brehu Mary. Spočinuli na jej kamenistom brehu – trochu ako spomienka na dediny, ktoré spia pod jej hladinou.
Zamyslené, s provami povznesenými nad vodnou hladinou, ktorá sa pred polstoročím rozprestrela v priehlbine času a miesta, medzi chrbtami Západných a úpätím Nízkych Tatier. Nevyvyšujú sa, a aj tak sa majestátnosťou vyrovnajú krajine, ktorá ich so samozrejmosťou pojala do svojho obrazu.
Liptovská kotlina, Liptovský Trnovec, cesta druhej triedy, potom kúsok po poľnej, parkovanie v hustej zeleni, elegantný výstup z auta priamo do žihľavy. Búrkové oblaky nad Tatrami, stojíme po členky v blate, komáre nám nôtia takú liptovskú. Niekoľko záberov smerom k strmému brehu na druhej strane úzkej zelenej zátoky a fotograf balí vercajg, aby sme stihli pred záplavou z oblohy niekoľko fotogenických záberov priamo na mieste architektonického počinu.
Nad úroveň palúb prečnievajú dve poschodia – najvrchnejšie pod korytom strechy s podkrovnou galériou a „palubné“ podlažie presvetlené celozasklenými stenami.
Pôda obťažkaná kamením sa odovzdane dáva omývať nebývalo zdvihnutými vodami, ktoré po májovej dažďovej spúšti vylepšili skóre hĺbky nádrže a výšky brehu v prospech Liptovskej Mary. Malá slovenská Atlantída sa na mnohých miestach ponorila viac ako štyridsať metrov pod hladinou vodného diela. Rozľahlej vodnej ploche prischlo meno jedného z osídlení, ktoré nádrž pochovala na svojom dne, vtedy ešte plnom spomienok a obrazov spätých s ľudskými osudmi obyvateľov trinástich dedín. Navždy ich odlúčili od zeme, ktorá im bola kolískou, obživou i miestom odpočinku ich blízkych. Priehlbiny starej krajiny, zvyšky ľudských obydlí, nánosy všeličoho, čo súčasníci už roky hádžu do jej tmavých vôd, sa od sedemdesiatych rokov minulého storočia snažia zahladiť nevypočítateľné vodné prúdy Mary.
V tučných bruchách ukrývajú príjemný interiér, ich provy smerujú k vodnej hladine – pietne, dôstojne, prekvapujúco, trochu ako z iného sveta…
Tú vybudovali s predsavzatím vlastným obdobiu krotenia prírodných živlov tak, aby chránila krajinu pred povodňami a jej štyri turbíny s výkonom 198 megawattov vyrábali elektrickú energiu. Aby sa s 27 štvorcovými kilometrami vodnej plochy zmierili miestni a pristavili sa aj cezpoľní, začalo sa znovu stavať čo najbližšie k brehu, k vode, k lodiam kotviacim v zátokách, k výhľadu na hladinu, v ktorej sa za pokojného počasia zrkadlia masívy hôr. Výstavba to bola a stále aj je snaživá a zdobená, napodobujúca tesárske a niekedy aj murárske umenie našich predkov, neraz však pre veľkú snahu skôr gýčová ako dôstojne reprezentujúca tradície Liptova…
| Developer ich pôvodne mienil predávať individuálnym záujemcom o netradičné rekreačné objekty celkom dokončené. Okolnosti sa zmenili, a tak v rôznom štádiu rozostavnosti si budúci majitelia kupovali a adaptovali pôvodný archtektonický projekt podľa svojich možností. | Pohľad na ne stojí za malé dobrodružstvo. Pietne, dôstojné a verné svojmu predobrazu prvej archy, sa opreli o severný breh Liptovskej Mary. | |
Tri z ôsmich
V tučných bruchách ukrývajú príjemný interiér, ich provy smerujú k vodnej hladine – pietne, dôstojne, prekvapujúco, trochu ako z iného sveta, ktorý tu však bol stále prítomný, len nikto nemal odvahu priznať jeho existenciu, nájsť opodstatnenosť väzby na staré pravidlá a zhora dané zákonitosti. Vo chvíli pravdy sa uvoľnila membrána medzi nadčasovým a prítomným a cez ňu postupne prepláva na severný breh „jazera“ flotila ôsmich plavidiel s obrysmi, ktoré našli svoj predobraz v prvej arche najstaršieho príbehu. Tri z nich sa už celkom zhmotnili na kamenistom brehu vodnej nádrže, ktorú pred polstoročím opovážlivo stvorili ľudia. Chalupy-archy sú vyznaním a zmierením s krajinou, návratom k príbehom, ktoré môže rozprávať aj súčasná architektúra.
Rekreačné chatolode architekta Peter Abonyi akoby oddávna patrili na breh zátoky.
Na osnove ôsmich železobetónových základov zapustených do nesúrodej pôdy vyrastajú železobetónové jadrá konštrukcie stien, ktoré sú oporou hlavnému schodisku a dreveným trámovým stropom v podpalubí. Pobrežná flotila drevených chát sa pomaly formuje pre tých, ktorým je blízky nielen odpočinok pri vode a v dosahu hôr, ale vedia oceniť aj pocity, emócie a zážitky z „výletov“ na palube svojho chatoplavidla. Rekreačné chaty vzhľadom príbuzné s trupmi archaických lodí sa stali príjemným architektonickým prekvapením vďaka invencii architekta Petra Abonyiho a počiatočnému entuziazmu developera. Každé z postavených i rozostavaných plavidiel môže štýlovo ubytovať osemčlennú posádku.
Hlavná paluba prechádza do tvaru lodnej provy s drevenou palubou a kovovým zábradlím, ktoré vytvárajú spolu s vodnou hladinou dokonalú ilúziu plavby.
Rebrá lodných trupov troch árch už pokrylo drevo presne tak, ako by sa tvorili škrupiny skutočných lodí. Nad úroveň palúb prečnievajú dve poschodia – najvrchnejšie pod korytom strechy s podkrovnou galériou a „palubné“ podlažie, presvetlené celozasklenými stenami s juhozápadným výhľadom na Maru, ale aj na susednú chatovú oblasť. Tá sa rozrastá na východ od najjužnejšej chatolode. Z jej kormy dovidieť na tatranské končiare a z pravoboku plavidiel zas do zátoky a na susedné archy.
Rebrá lodných trupov troch árch už pokrylo drevo presne tak, ako by sa tvorili škrupiny skutočných lodí.
Jedna za všetky
Jedna v prírodnom odtieni dreva, iná v červenom a ďalšia v čiernom vyhotovení. Esteticky a aj v stavebných detailoch sa pôvodnému návrhu architekta najviac priblížila chata, ktorá si ponechala prírodný vzhľad. Hlavná paluba prechádza do tvaru lodnej provy s drevenou palubou a kovovým zábradlím, za sklenenou stenou kokpitu – tam, kde sa zvyčajne nachádza kormidlo, si majitelia vystavali kozub. Otvorený denný priestor pocitovo spojený s vodnou hladinou sa pri pohľade cez provu lode spája s ilúziou plavby. Interiér na ľavoboku prechádza do lodnej kuchyne, dverami do kúpeľne a toalety. Zadnú časť kormy tvorí terasa chránená presahom strechy. Pôvodný návrh predpokladal, že do chaty sa bude vstupovať práve na tomto mieste priamo z príjazdovej cesty. Majitelia sa však rozhodli pre hlavný vstup priamo do druhého podlažia – inak prvého podpalubia.
| Pohľad na Maru spod strechy z galérie ponad spoločenský priestor na hlavnej palube. | |
| Hlavnou osou od spodného podpalubia cez podpalubie so spálňami a ďalej stredom hlavnej paluby až na galériu pod „korytom“ strechy sa dvíha schodisko v štýle lodnej estetiky a logiky usporiadania priestoru lodí. | Prvé podpalubie ukrýva kajuty so spálňami a kúpeľne. |
Tu architekt umiestnil kajuty so spálňami, kúpeľne a menší spoločenský priestor. Schodisko tvorí stredovú a hlavnú komunikačnú os plavidla. Spája všetky podlažia od prízemia, v ktorom na ploche 50 štvorcových metrov majú domáci technickú časť a aj dostatok miesta na garážovanie menšieho plavidla. To sa môže vylodiť smerom k vode cez dvere zakomponované do pravoboku chaty.
Kuchyňa na ľavoboku plynule prechádza do obývačky.
V útrobách podpalubia sú priznané konštrukčné prvky, ktoré nesú konštrukciu vonkajších stien. Metaforu plavby loďou navodzuje kombinácia dreva a kovových detailov, dispozičné členenie priestoru, štýl lodnej estetiky… Pocitovú líniu vyvolanú vonkajším vzhľadom chatolodí by malo nasledovať aj zariadenie interiéru. Výber nábytku a materiálov je otázkou improvizácie majiteľov jednotlivých lodí.
Chalupy-archy sú vyznaním a zmierením s krajinou, návratom k príbehom, ktoré môže rozprávať aj súčasná architektúra.
|
Autor architektonického návrhu: Ing. arch. Peter C. Abonyi, absolvent FA SVŠT Bratislava 1983–1988. Miesta pôsobiska, zahraničné stáže a zahraničná prax: PÚOCR Bratislava, pobočka Ružomberok, 1988–1990, Projekting Ružomberok, 1990–1992, združenie s Ing. arch. Martinom Bišťanom, 1992–1994, od 1994 samostatne pôsobí ako autorizovaný architekt SKA Súťaže, ocenenia: Cena D. Jurkoviča 1997 za kostol v Lomnej spolu s Ing. arch.Martinm Bišťanom Filozofia tvorby: Od konca osemdesiatych rokov minulého storočia sa filozofia tvorby architekta Abonyiho zamerala na organické koncepty, nie však na formálnu, ale skôr na obsahovú stránku organického svetonázoru v rámci postmodernej plurality. Je to filozofia charakteristická holistickým prehodnocovaním osvietenských konceptov pod vplyvom dejinných zlyhaní aj nových poznatkov z oblasti kvantovej fyziky a biológie. Vtelením tejto filozofie alebo skôr teológie tvorby sa stal kostol v Liptovských Sliačoch, v ktorom je rozvinutá kresťanská symbolika do uceleného obrazu. V ňom by sa dala architektúra definovať ako „skamenelé slovo“. Profesionálne sa orientuje na koncepčnú autorskú architektonickú tvorbu najmä v oblasti sakrálnych a kultúrnych stavieb, stavieb v oblasti cestovného ruchu a administratív, vytvoril niekoľko originálnych rodinných domov. |
ZDROJ: časopis môj dom JAGA GROUP, s.r.o.
