Zrekonštruovaný podkrovný byt v centre Brna

{R1}

Kúpiť nadstavbu na staršom dome bez možnosti priebežného dohliadania na postup prác alebo dôverovať poctivosti vyhotovenia podkrovných prestavieb? Ani jedno a ani druhé nie je architektovi Jiřímu Plachetovi vlastné: „Je veľa prípadov, keď sa u nás rekonštrukcia podkrovia robí len ako biznis. Ak napríklad staviame len z ľahkých materiálov, ako sú sadrokatón a porobetónové tvárnice, tak neskôr nastane problém s vysokou priezvučnosťou muriva. Už si akosi nechceme pripustiť ani skutočnosť, že klasická konštrukcia domu fungovala. Dole murované, hore povala pod šikmou strechou. Raz za polroka sa tam idete pozrieť, skontrolujete, a keď tečie, len vymeníte škridlu. V obytnom podkroví sa ku krytine len tak nedostanete, a keď je nekvalitná, máte o starosť navyše.

Priečky medzi miestnosťami sa nevytiahli až pod šikminy strechy. Tak sa na každom mieste podkrovného bytu zachovala hĺbka priestoru.
Ota Nepilý

Okrem toho extrémne výkyvy teplôt si voľakedy prirodzene prevetrávané podkrovie vyriešilo samo. Teraz sa trámy vypĺňajú izolačnou vatou, dá sa tam fólia a potom nech sa deje vôľa a dielo stavbárovo! Ak sa parozábrana poriadne nezalepí, najmä v detailoch okolo komína, trámov, štítu alebo vikierov, každou medzierkou uniká vyhriaty vzduch z miestnosti do konštrukcie strechy, kde z neho kondenzuje voda. Skryté časti krovu hnijú a domáci to zistia, až keď je strecha na spadnutie.“ Architekt Placheta získal skúsenosti na nemeckých stavbách, zakladá si na precíznosti.

Viac fotiek nájdete v albume

Návod na kvalitu

Z financií zarobených po rokoch prác a neskôr podnikateľských aktivít v Nemecku si doma v Brne výhodne kúpil storočný nájomný dom v starom meste: „Že to až tak výhodné nie je, som postupne zistil až počas rekonštrukcie.“ Po skúsenostiach zo zahraničia architekt dbal na dôslednosť v konštrukčných detailoch, dôkladné zateplenie aj v blízkosti konštrukčných priestupov cez strešný plášť a čo najvyššiu nepriezvučnosť stien medzi susednými bytmi: „V Nemecku neprichádza do úvahy, aby stavbári v spoločnej stene medzi bytmi viedli potrubie alebo rozvody. Deliaci múr je obyčajne dvadsaťpäť centimetrov hrubý a z tých najťažších materiálov. Dokonca sú schopní röntgenovať, či je murivo vyškárované do posledného detailu cementovou maltou.

Kto vyjde až do podkrovia, toho za kovovými dverami povaly privítajú obnažené steny tehlového muriva menšej štvorcovej chodby. Je spoločná so susedným bytom. Stačí otvoriť dvere bytu a otvorí sa aj jeho voľný priestor s kuchyňou a obývačko-jedálňou. Ota Nepilý

Zo schodiska storočného zrekonštruovaného domu vstupujú obyvatelia dvoch podkrovných bytov cez pôvodné povalové dvere. Obyvatelia podkrovných bytov si cenia architektovu snahu zachovať a zdôrazniť materiály, ktoré v podkroviach odjakživa boli – murivo z plnej pálenej tehly, drevenú konštrukciu krovu a cementový či betónový povrch, ktoré k starým povalám patria. Ota Nepilý

Keď stavajú výťahovú šachtu, vybudujú monolitický tubus, obalia ho minerálnou vatou a obstavajú ďalšou vrstvou muriva z plných tehál tak, aby výťah nebolo počuť ani v noci. Aj podlahy majú viac vrstiev a kvalitnejšie odhlučnenie. V kúpeľniach sa potrubie nezasekáva do muriva, ale vedie sa po povrchu deliacej steny, pred ktorú sa potom vymuruje predstena. Inštalačné šachty priebežne cez poschodia sú u nich neprípustné: čo poschodie, to samostatná šachta. Pre ticho a súkromie sa všade v mestách montujú predokenné žalúzie, zabudované už počas hrubej stavby do nadokenného prekladu.“

Balkón z oceľového roštu opticky odľahčuje pohľad na fasádu, ale aj výhľad z interiéru. Strechu smerom do ulice pokryli keramickými škridlami, zo strany dvora ich kombinovali s modifikovanými pásmi. Nezabudli na zachytávače snehu: „Bez nich je to nebezpečné, a keď niekomu spadne sneh na hlavu, aj žalovateľné. Môžu za to vlastníci domu,“ pripomína architekt.
Ota Nepilý

Bývanie pod šikminami

Povala tvorila pred rekonštrukciou otvorený priestor, ktorý sa už v návrhu rozdelil na dva byty. Trámy väznicového krovu ostali pôvodné a na mieste. Odstránil sa však úsek väznicových trámov medzi protiľahlými drevenými stĺpmi, ktoré sú súčasťou stojatej stolice krovu: „Väzný trám, ktorý na neobývanom pôjde bežne prekračujete, sme museli nahradiť oceľovým U-profilom. Väzný trám neslobodno len tak prerezať; mohla by sa rozísť celá strecha! Najprv sa musí oceľový profil nainštalovať, upevniť a zoskrutkovať po oboch stranách krovu s plnou väzbou. Profil ostane ukrytý pod podlahou.“ Architekt medzi rečou ukazuje na časť zachovaného väzného trámu v tesnej blízkosti bielej pohovky. Otvorený spoločenský priestor bytu je vo veľkej časti dispozície členený najviac do výšky hambálku, teda vodorovného trámu v úrovni stropu.

V kúpeľňovej mozaike sa akoby pripomína farebnosť a štruktúra povrchu tehlového muriva. Toaletu distingvovane oddelili od ostatnej kúpeľne sklenenou priečkou a prekryli betónovým stropom.
Ota Nepilý

Steny, nevytiahnuté až pod strechu, ponechali interiéru hĺbku. Šatňa, kúpeľňa, toaleta. Netýčia sa až pod strechu. Sú samostatnými objektmi akoby voľne rozmiestnenými v podstreší. Architekt vyčlenil zo spoločného priestoru nezávislé kubusy na kúpeľňu, WC a odkladacie miestnosti. Pri ich vytváraní sa kombinovalo murivo, sklo a pohľadový betón. Toaleta má vlastný strop z betónovej dosky a od kúpeľne ju delí sklenená priečka. Kuchyňa pri vstupe do bytu nie je hneď opticky „na rane“. Umiestnená za rohom má svoje súkromie. Cementové povrchy a betónová podlaha natretá epoxidom, sadrokartón a obnažené tehlové murivo tvoria pôsobivú materiálovú kompozíciu: „Všetky tehlové prvky nie sú pôvodné, pôvodný je len materiál. Deliace steny z tehly sme vymurovali dodatočne, priznané murivo štítových stien a komínov je originálne.“

Hladké povrchy nábytku pekne vyniknú popri „surových“ tehlových stenách, pohľadovom betóne a cementovej šedi. Takýto štýl zbytočne nekonkuruje trámom pôvodného krovu.
Ota Nepilý

Storočný ošetrený väznicový krov so stojatou stolicou a časťou väzného trámu v strede dispozície spoločenskej zóny bytu stále plní statickú funkciu.