Keď okná a dvere prestanú slúžiť

10.09.2008  |     

Skôr než na chalupe pristúpime k oprave alebo výmene okien či dverí, je potrebné zistiť skutočný stav a kvalitu konštrukcie a rozsah zníženia funkčnosti okien a dverí, a to napríklad celkovú pevnosť okna a dverí, ovisnutie a odieranie spodnou časťou, stav pripevnenia závesov a iných kovaní, ľahkosť a úplnosť otvárania a zatvárania, poškodenie drevených prvkov hubami, zlomené alebo prasknuté prvky, únik tepla prúdiacim vzduchom, prenikanie hluku, zatekanie vody z dažďa a pod.


Oprava poškodeného náteru

Ak sa vyskytne poškodenie povrchovej úpravy na nových oknách, je najlepšie obrátiť sa na ich výrobcu s reklamáciou, pretože v súčasnosti sa na povrchovú úpravu používajú špeciálne nátery, ktoré sa nanášajú v troch vrstvách a každá vrstva má svoju špecifickú úlohu. Častejšie sa poškodenie povrchovej úpravy týka starších okien. Tu si môžeme poradiť aj sami. Pri oprave poškodeného náteru by sme sa predovšetkým mali držať rád, ktoré odporúča výrobca náterovej látky. Pri oprave sa zameriame na dve základné činnosti:
  • odstránenie pôvodného poškodeného náteru,
  • nanesenie nového.
Pred samotnou obnovou náteru musíme demontovať všetky kovania, aby pri aplikovaní nového náteru nedošlo k jeho zaneseniu do funkčných škár a tým k obmedzeniu alebo k znefunkčneniu kovania. Pri odstraňovaní starého náteru môžeme v závislosti od druhu náterovej látky postupovať rozličnými spôsobmi. Najprv brúsnym papierom na hrubo odstránime porušený náter a potom vlhkou handrou zmyjeme prach a nečistoty. Následne môžeme použiť odstraňovač starých náterov, ktorý nanesieme v hrubej vrstve na požadovanú časť a necháme zreagovať (asi 15 až 20 min).

Po zreagovaní pomocou škrabky odstránime zrazeninu náterovej látky a potom povrch zneutralizujeme, aby pri nanášaní novej povrchovej úpravy nedošlo k nežiaducim chemickým reakciám. Na odstránenie náteru môžeme použiť aj teplovzdušnú pištoľ, ktorá teplom zmäkčí náter a pomocou škrabky ho potom odstránime. Potom môžeme pristúpiť k natieraniu. Po prvom očistení a prebrúsení môžeme drevo jemne navlhčiť a znovu prebrúsiť. Navlhčením sa postavia jemné drevné vlákna a opätovným prebrúsením získame hladší povrch. Pred nanášaním novej povrchovej úpravy je najlepšie chrániť sklenú výplň pred znečistením, a to buď papierovou lepiacou páskou alebo iným vhodným spôsobom.

Pri nanášaní náteru sa riadime odporúčaniami výrobcu (od spôsobu riedenia, nanášania, až po typ základného aj krycieho náteru). Na trhu je množstvo rôznych typov náterových látok, ktoré ponúkajú rozmanité ochranné zložky proti poveternostným vplyvom, ako aj proti UV žiareniu. Pri ich výbere je dobre poradiť sa s predajcom, ktorá náterová látka je najvhodnejšia do prostredia, v ktorom sa okno či dvere nachádzajú.

Oprava a výmena poškodeného tesnenia

Nekvalitné alebo poškodené tesnenie môže spôsobovať veľa starostí, od zatekania dažďovej vody, prefukovania, až po prepúšťanie hluku z vonkajšieho prostredia a môže spôsobiť aj rosenie sklených tabúľ pri zdvojených oknách. V minulosti sa používalo hliníkové tesnenie, ktoré bolo kvalitné, ale súčasným požiadavkám už nevyhovuje. Často dochádza k jeho mechanickému poškodeniu, deformácii a uvoľneniu. Poškodené hliníkové tesnenie môže porušiť pri otváraní a zatváraní okna náter, ako aj samotný drevený rám. Ako jeho náhrada sa dajú použiť gumené tesniace profily.

Podľa spôsobu aplikácie rozoznávame nalepovacie a zasúvacie gumové tesnenia. Nalepovacie sa lepia na krídlo v mieste styku s rámom. Zasúvacie sa vkladajú do vyfrézovanej drážky po obvode krídla, resp. rámu. Na svojpomocnú montáž je vhodnejšie použitie nalepovacieho tesnenia, pretože odpadá problém s dodatočným vytváraním drážky na umiestenie zasúvacieho tesnenia. Ak je drážka vytvorená na okennej (dverovej) konštrukcii a tesnenie je nevyhovujúce – zdeformované, prerušené alebo inak znehodnotené – je vhodnejšie použiť zasúvacie tesnenie. Pri tomto type nehrozí riziko neskoršieho odlepenia.

Pri zdvojených oknách sa často stáva, že jednotlivé krídla k sebe nedoliehajú v dostatočnej miere, a preto môže dochádzať k nadmernému roseniu medzi sklami. Zvýšená vlhkosť môže viesť až k poškodeniu okenných krídel (napríklad hnilobou). Tu môže pomôcť umiestnenie nalepovacieho tesnenia medzi krídla, treba však mať na pamäti, že vo vrchnej časti by mala byť vytvorená medzera v tesnení, aby vlhkosť mala kade unikať.

Výmena sklenej výplne

Pri výmene jednoduchého skla si môžeme pomôcť sami. Začneme s odstránením zvyškov skla. Môžeme sa stretnúť s dvoma spôsobmi zasklievania, a to pomocou sklenárskeho tmelu a sklenárskych klincov alebo pomocou drevenej zasklievacej lišty. Pri odstraňovaní sklenárskeho tmelu je potrebné ho najprv nahriať, aby zmäkol a dal sa ľahšie odstrániť. Po jeho odstránení opatrne vytiahneme sklenárske klince a očistíme zasklievaciu polodrážku od zvyškov tmelu. Odmeriame si veľkosť vnútorných strán krídla. Sklo odrežeme minimálne o 3 mm menšie, aby sa do krídla vkladalo ľahko. Pred vložením sklenej tabule vytvoríme z tmelu lôžko, aby bolo sklo z oboch strán tesne osadené a aby nedochádzalo k prieniku vody do vnútorného priestoru okenného krídla. Potom opatrne pribijeme sklenárske klince (vo vzdialenosti asi 15 až 20 cm), čím zafixujeme sklenú výplň v ráme. Potom nanesieme tmel, ktorý musí byť dobre vypracovaný. Vyhladíme ho a necháme vytvrdnúť. Natierať by sme ho mali až po úplnom vytvrdnutí, keď na ňom náterové látky už držia.

Ak je sklo prichytené zasklievacou lištou, opatrne pomocou širšieho dláta nadvihneme lištu, aby sa uvoľnili klince. Keď sú klince uvoľnené, povyťahujeme ich kliešťami a postupne vyberieme lišty. Pri osadzovaní sklenej výplne postupujeme podobne ako v predchádzajúcom prípade. Takisto môžeme vytvoriť lôžko zo sklenárskeho tmelu alebo môžeme použiť silikónový tmel, ktorý v tenkom pásiku nanesieme po celom obvode zasklievacej polodrážky. Pritlačením skla sa silikón dostatočne roztlačí, čím vytvorí požadované lôžko. Po osadení skla pristúpime k prichyteniu zasklievacích líšt pomocou oceľových klinčekov bez hlavičiek, resp. s malými hlavičkami. Najvhodnejšie je použiť nové zasklievacie lišty, pretože ak sú umiestnené z exteriérovej strany, sú najviac namáhané poveternostnými vplyvmi a odolávajú najväčšiemu pôsobeniu dažďovej vody, ktorá steká po sklenej tabuli.

Ak nemáme k dispozícii nové lišty, použijeme aspoň nové klinčeky a pribíjame ich na iných miestach ako pred výmenou, aby sme zabezpečili dostatočné prichytenie. Otvory po predchádzajúcich klinčekoch vytmelíme tak na ráme, ako aj na zasklievacej lište. Ak sme použili silikónový tmel, môžeme ho naniesť aj na styk sklenej tabule a zasklievacej lišty alebo rámu krídla, podľa toho, ktorá strana je umiestnená do exteriéru. Nanesením silikónového tmelu zabránime vtekaniu vody do detailu zasklenia.

Oprava a výmena drevených prvkov

Drevené časti okien alebo dverí možno opraviť vytmelením, resp. výmenou poškodených konštrukcií či ich častí za nové. Tmel sa môže použiť pri poškodeniach, ktoré nie sú rozsiahle a vznikli mechanickým poškodením, alebo pôsobením drevokazných húb či plesní. Po odstránení zhnitých častí je však potrebné ošetriť konštrukciu pesticídnymi prostriedkami, aby sa zničili prípadné zárodky húb a plesní. Napadnutú časť je potrebné odstrániť v dostatočnej vzdialenosti od poškodenia (hniloby). Následne pripravíme zdravú časť na pripojenie náhrady. Najvhodnejšie je vytvoriť spojenie pomocou tesárskych spojov, a to buď preplátovaním alebo šikmým spojom, prípadne sa môže použiť spojenie pomocou kolíkov.

Spoje je vhodné zlepiť polyuretánovým lepidlom, ktoré sa môže používať aj na drevo s vyššou vlhkosťou. Následne sa klincami zabezpečí lisovací tlak a spoj sa zaistí, kým lepidlo dostatočne nevytvrdne. Ak by použitie klincov bolo neestetické, lisovací tlak môžeme dosiahnuť pomocou zvierok. Poškodenie iba malého rozsahu možno nahradiť plombovaním. To znamená, že sa malá časť vyvŕta alebo odfrézuje (stopkovou frézou). Do odvŕtaného (vyfrézovaného) otvoru sa vlepí zátka. Čo sa týka použitého dreva na zátku, aj tu platia rovnaké pravidlá ako pri výmene poškodených častí.

Konštrukčná ochrana drevených častí pred hnilobou

Pri dverových konštrukciách možno konštrukčnú ochranu dosiahnuť vytvorením striešky nad dverami alebo hlbším osadením dverí do konštrukcie steny a vytvorením spádovej oblasti pri prahu, aby sa tam nehromadila voda. Pri okenných konštrukciách sa najviac vody hromadí na styku okenného krídla a rámu v spodnej časti. Preto je hlavne v konštrukcii spodného vlysu rámu vytvorená drážka na zber natečenej vody, v ktorej sú odtokové otvory. Tie sa musia pravidelne čistiť, lebo sa často zanesú nečistotami, ktoré zabránia odtekaniu, čo vedie k poškodzovaniu povrchovej úpravy a aj samotného dreva. Zberná drážka sa v súčasnosti nahrádza hliníkovou odkvapnicou, ktorá má vyššiu odolnosť proti poveternostným vplyvom. Aj konštrukcia osadenia vonkajšieho parapetu, takisto ako pri dverách, musí byť v spáde, aby sa voda nehromadila na styku rámu a steny.

Keď už nepomôžu opravy

A čo s oknom alebo dverami, ktoré sú natoľko poškodené, že ich oprava by bola príliš náročná alebo nemožná? V tomto prípade nám neostáva nič iné, ako ich vymeniť za nové. Pri výmene okien je najdôležitejšie dobré ukotvenie okenného rámu do steny a jeho utesnenie. Nie je správny názor, že stačí použiť ako izolant aj ako kotvenie len napeňovaciu polyuretánovú penu. Táto pena nemá také mechanické vlastnosti, aby okno udržala v stene pri pôsobení vetra. Preto je potrebné okno pripevniť pomocou kotevných prvkov. Pre osadzovanie dverí platia obdobné požiadavky ako pri osadzovaní okien.


Článok vyšiel v publikácii Všetko o chatách a chalupách, JAGA GROUP 2007.


Foto: Ing. Roman Nôta, JAGA
Zdroj: Ing. Roman Nôta

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Foto dňa

Prízemný drevodom s peknou záhradou vo vtáčom koridore neďaleko Trnavy

Najnovšie knihy a časopisy

Najnovšie príspevky