Prvý nulový dom na Slovensku

16.04.2013  |     

I keď to pôvodne mladí manželia nemali v pláne, nakoniec sa stali majiteľmi prvého nulového domu u nás. Asi pred rokom a pol začali uvažovať o stavbe rodinného domu – podmienkou pritom boli čo najnižšie náklady na prevádzku. A tak sa postupne prepracovali od nízkoenergetického až k bývaniu s nulovou spotrebou energie. I keď tá nula je, samozrejme, len matematická.

Prvý slovenský nulový

Keď sa mladí manželia rozhodli stavať, o inom ako montovanom drevenom dome ani neuvažovali. „Bola to u nás vždy jasná voľba,“ hovoria svorne. Okrem toho, že majú obaja k drevu blízko už od štúdií, dôležitým dôvodom bol aj čas: „Keďže v drevostavbe je minimum mokrých procesov, rýchlosť výstavby je tu bezkonkurenčná,“ dopĺňa on. „Za pol až trištvrte roka tak môžete bývať. U nás to trvalo od stavebného povolenia necelých deväť mesiacov. Keď sme sa sťahovali, dom bol už hotový a zariadený, bolo treba doriešiť len zopár detailov.“

Prvoradá bola spotreba

Ďalšou jasnou voľbou bol spočiatku nízkoenergetický dom. „Takáto stavba je síce o niečo drahšia než štandardná, ale ktovie, ako sa budú vyvíjať ceny energie?“ zdôvodňuje mladý muž. „Preto sme chceli dom, ktorého prevádzka bude stáť čo najmenej. Jednoducho postavíte a už sa nemusíte trápiť nad stúpajúcimi výdavkami na kúrenie a energiu. Aj preto sme už od začiatku uvažovali aj o rekuperácii a tepelnom čerpadle, ktoré prinášajú naozaj podstatné úspory.“ Od pasívneho domu, pre ktorý sú tieto technológie typické, ich však odrádzala cena. Vybrali si teda nízkoenergetický, s pomerne konzervatívnym vzhľadom, od firmy z neďalekého Zvolena, o ktorej mali dobré referencie. Postupne ale začali uvažovať o väčšej hrúbke izolácie a pridaní niektorých technológií, aby sa ich budúce prevádzkové náklady čo najviac znížili. „Nakoniec sme sa dostali na vyššiu sumu, než aká bola pri typovom pasívnom dome od tej istej firmy,“ spomína majiteľ. Ten je totiž už navrhnutý tak, aby spĺňal požiadavky pasívneho štandardu (mal teda minimálne náklady na vykurovanie) vrátane všetkej techniky, ktorú chceli manželia vo svojom dome mať. 
„Páčilo sa nám aj jeho dispozičné riešenie, len na moderný tvar sme si museli chvíľu zvykať – je to taká jednoduchá kocka, my sme si pôvodne predstavovali skôr klasický dom,“ dopĺňa ho manželka. Spotreba energie však bola prvoradá, a tak bolo rozhodnuté – zvíťazil dom s najlepším pomerom ceny a prevádzkových nákladov. Za výhodný považovali aj typový projekt. Nielen pre nižšiu cenu, ale najmä pre to, že v ňom boli všetky detaily dôkladne premyslené a overené niekoľkými realizáciami. „Ušetrili sme si tak možné komplikácie pri stavbe či používaní domu,“ uzatvára on.

Kľúčová technika

Popri jednoduchom tvare, južnej orientácii a kvalitnom zateplení aj utesnení je pri pasívnom dome podstatná aj technika, najmä vetranie s rekuperáciou. Tu ho zabezpečuje vetracia jednotka umiestnená v technickej miestnosti. Čerstvý vzduch sa do nej privádza cez soľankový výmenník, ktorý ho v lete ochladzuje a v zime predhrieva ešte pred rekuperačnou jednotkou, v ktorej sa intenzívne ohreje od odvádzaného vzduchu. V tomto prípade zásobuje objekt teplom aj teplou vodou malé tepelné čerpadlo s výkonom 3 kW, ktoré odoberá teplo zo zeme pomocou zemného kolektora. 
 
Potreba primárnej energie domu je podľa výpočtového programu PHPP 56,14 kWh/m2 za rok, a mala by byť v plnej miere pokrytá elektrickou energiou, ktorú vyrobí FVE na jeho streche.
Aj keď označenie nulový prislúcha pasívnemu domu vďaka fotovoltike, elektráreň na jeho streche zabezpečila špecializovaná firma nwt energo (www.nwt.cz) v podstate oddelene od stavby domu. „Dodávateľ stavby dostal len informácie o tom, aké bude zaťaženie strechy, aby ju mohol nadimenzovať, a kde a aká príprava je potrebná na rozvody a technológiu,“ hovorí majiteľ domu.
Na rozdiel od typového riešenia si manželia dali do obývačky nainštalovať aj elektrický kozub: „Je tu najmä kvôli atmosfére,“ vysvetľuje on. „I keď jeho tepelný výkon – 2 kW – by postačil aj na vykúrenie domu v prechodných obdobiach.“ Ďalším spríjemnením, ktorému odpustili aj zvýšenú spotrebu energie, sú elektrické vykurovacie rohože pod dlažbou v kúpeľniach a predsieni, praktický je aj elektrický rebríkový radiátor: „Keď prídu deti v zime domov premočené, je kde vysušiť veci,“ hovorí starostlivá mama dvoch malých chlapcov.

Teoretická nula

Idea nulového domu prišla pri úvahách o stavbe s čo najnižšou spotrebou energie akosi prirodzene. „Zaujala ma myšlienka fotovoltickej elektrárne na streche – to, čo spotrebujeme, by sme tak dokázali aj vyrobiť a energiu by sme mohli mať v podstate zadarmo,“ zdôvodňuje mladý muž. Samozrejme, z produkcie malej fotovoltickej elektrárne (FVE), aká sa dá zrealizovať na dome, možno pokryť len veľmi nízku spotrebu energie, čomu nakoniec vybraný energeticky pasívny dom (EPD) vyhovoval. A teoreticky vypočítaná nulová bilancia sa zatiaľ potvrdila aj v praxi: „Zatiaľ sme spotrebovali približne štyri megawatty a vyrobili päť. Samozrejme, do tohto obdobia spadá aj istý čas výstavby, keď sa v dome používali zariadenia s veľkou spotrebou energie, a tiež zima, keď je spotreba elektriny podstatne vyššia než v lete, na čom sa podieľa najmä tepelné čerpadlo. Časom, keď sa bude dom naplno využívať, by energetická bilancia mala byť vyrovnaná – koľko elektrickej energie sa počas celého roka spotrebuje, toľko jej fotovoltické panely na streche za rok vyrobia.“ Pri dnešných cenách energie je síce návratnosť vyššej investície do technológií pasívneho domu podľa jeho majiteľa otázna, preňho však bola dôležitá najmä čo najlacnejšia prevádzka. „Takto sa nemusím zaoberať vývojom cien energie – aj vďaka nízkym nárokom na vykurovanie, aj vďaka fotovoltike. Tepla a svetla môžeme spotrebovať, koľko treba, a nič nás to nestojí. Počiatočná investícia bola síce vyššia, ale keď splatíme hypotéku, budeme bez starostí. Okrem toho sa ťažko vyčísľuje aj komfort bývania v EPD,“ dodáva.

EcoCube Max

Typový pasívny dom EcoCube Max je vyvinutý tak, aby bol cenovo prijateľný – vrátane všetkých špičkových technológií stojí len asi o 10 % viac než rovnako veľký nízkoenergetický. Koncept typového pasívneho domu EcoCube je spoločným dielom ateliéru Createrra, ktorý vedie architekt Björn Kierulf, a zvolenskej firmy ForDom: architekt Kierulf je otcom myšlienky, podielom ForDomu je odladenie a optimalizácia výroby panelov, ich typovosti a sériovosti. Keďže rozmery panelov vychádzajú z rozmerov vstupných surovín, odpad pri výrobe je minimálny, vďaka čomu sa dosiahla priaznivá cena hrubej stavby. 
Dom je montovaný zo sendvičových panelov na báze dreva: medzi drevovláknitou doskou na vonkajšej a doskou OSB na vnútornej strane je asi 36 cm tepelnej izolácie (minerálnej vlny), ďalšia vrstva tepelnej izolácie hrubá 6 cm sa pridáva na vnútornú stranu panelov v rámci takzvanej inštalačnej roviny. Nosnú a stužujúcu funkciu plnia boxové nosníky (takisto vyplnené minerálnou izoláciou). Panely sú priebežné, s výškou cez dve podlažia (strop sa robí dodatočne – až po zmontovaní obvodových stien). Je to praktické riešenie z hľadiska zabezpečenia vzduchotesnosti a eliminácie tepelných mostov, čo je pri pasívnych domoch mimoriadne dôležité.
 
Ďalšie zníženie prevádzkových nákladov dosiahli investori vďaka vlastnej studni – opäť v duchu hlavnej myšlienky bývať s maximálnym komfortom za minimálne náklady. „Ak chceme mať peknú záhradu, treba výdatne polievať. Voda zo studne to umožňuje bez toho, aby sme riešili, koľko kubíkov sa spotrebovalo,“ podotkne mladý muž. „Vodu zo studne používame nielen na polievanie záhrady, ale aj na splachovanie a pranie. Na pitie a umývanie je privedená voda z obecného vodovodu. Po úprave a odstránení železa by sa však voda zo studne mohla používať bez obmedzení.“

Poučte sa zo skúseností iných

S bývaním v pasívnom dome sú mladí manželia v podstate spokojní, chvália najmä výhody núteného vetrania: „Je príjemné mať v dome stále čerstvý vzduch aj bez otvárania okien – oceňujeme to najmä teraz v zime, ale praktické je to aj v letných horúčavách. A je to naozaj veľmi komfortné bývanie.“ K fungovaniu domu, ktoré sa trochu líši od toho, na čo sme väčšinou zvyknutí, však majú aj výhrady. „Nevyhovuje nám napríklad to, že sa nastavuje rovnaká teplota pre celý dom. Nemôžeme mať trebárs v spálni chladnejšie a v obývačke teplejšie,“ hovorí ona. Také riešenie síce nie je technickým problémom, je však finančne náročnejšie, preto ho dodávateľ neponúka v základnej výbave typového domu. Pri tom sa totiž snažil dosiahnuť požadované parametre za čo najnižšiu cenu.
Ďalšia vec, ktorú považujú manželia za dôležitú, je zvlhčovanie vzduchu. „Je na to špeciálny, takzvaný entalpický výmenník, ktorým možno doplniť rekuperáciu. Teraz už vieme, že nám suchý vzduch v dome prekáža a bežnou prevádzkou našej domácnosti sa dostatočne nezvlhčí.“ 
Dnes by majiteľ domu riešil inak aj niektoré detaily fotovoltickej elektrárne. „Výhodnejšie by bolo trojfázové zapojenie, jednofázové má totiž isté obmedzenia, preto vzhľadom na spotrebu domu a riešenie elektrických rozvodov dodávame do siete priveľa. Výhodnejšie by pritom bolo z vyrobenej energie spotrebovať čo najviac. Tieto praktické veci som ale predtým nevedel,“ vysvetľuje. „Okrem toho, že by ste si ešte pred začiatkom stavby mali zistiť čo najviac informácií, dôležité je aj všetko si dopredu dobre premyslieť a zapracovať do projektu,“ upozorňuje mladý muž. „Napríklad my sme mali šťastie so studňou – len tak-tak sa nám podarilo vyvŕtať ju skôr, než sa robila základová doska. Práce na dome tak mohli normálne pokračovať. Studňa totiž nebola v pôvodnom projekte. Na isté veci treba jednoducho pamätať včas, inak si môžete spôsobiť komplikácie.“
Poschodový dom má obytnú plochu približne 160 m2. Oproti štandardnej dispozícii EcoCube Max (na obr.) tu oželeli na prízemí komoru pri kuchyni a vedľa obývačky vytvorili pracovňu. „Aj keď sa tým obývačka o niečo skrátila, ešte stále je denný priestor dostatočne veľký,“ hovorí domáci pán. V šatníku pri schodoch zas museli vyhradiť miesto aj na technické zázemie fotovoltickej elektrárne.
Pôdorys prízemia
1 – šatník/technická miestnosť 2 – 4,79 m2
2 – predsieň a schodisko – 11,53 m2
3 – kúpeľňa – 5,74 m2
4 – technická miestnosť 1 – 4,64 m2 
5 – obývačka 23,97 m2 + pracovňa 10,42 m2  
6 – jedáleň  
7 – kuchyňa – spolu 21,27 m2 
8 – terasa
Pôdorys poschodia
1 – izba – 8,42 m2
2 – chodba a schodisko – 6,76 m2
3 – práčovňa – 1,81 m2
4 – WC – 1,42 m2 
5 – kúpeľňa – 7,6 m2
6 – detská izba – herňa – 18,39 m2
7 – detská izba – spálňa – 15,09 m2
8 – spálňa rodičov – 17,27 m2

 


Zdroj: časopis Môj dom JAGA GROUP

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Foto dňa

Na Kysuciach stojí mobilný obytný modul, ktorý prináša viaceré originálne riešenia

Najnovšie knihy a časopisy

Najnovšie príspevky