Kvety, ktoré nemajú korene v zemi

09.03.2010  |     

Hydropónia. Pojem teoreticky známy, prakticky už menej. Prvá polovica slova môže zvádzať k mylnému názoru, že ide o pestovanie rastlín vo vode, ale nie je to celkom pravda. Čo sa teda skrýva za týmto slovom?

 

 

Keď sa verejnosti predstavuje niečo nové, ľudia sa automaticky pýtajú na výhody a nevýhody. Pri porovnaní hydropónie s klasickým pestovaním rastlín v črepníkoch so zeminou to nebude iné. Reč príde aj na staré známe za a proti, ale aby som nezdržiavala a ani nepredbiehala, začnem pekne po poriadku.

 

 

Čo je hydropónia?

Väčšina záhradníkov bez záhradky, resp. tých, pre ktorých jediným priestorom na vyšantenie je balkón a zopár hrantíkov s hlinou, a občas ani to nie, vie, že nie vždy je jednoduché vypestovať kvety – či už tie balkónové, alebo izbové. A niekedy ani pri dodržaní prísnych pestovateľských pravidiel, ktoré si vyžadujú jednotlivé rastliny, nie je výsledok taký, o akom snívate. Hneď na začiatok: pestovať rastliny hydroponicky neznamená, že ich stačí zaliať, a o ostatné sa postará zázračný črepník. Ani tu sa nevyhnete takým faktorom, ako sú svetlo, teplota a vlhkosť vzduchu, prihnojovanie či polievanie. Jediný rozdiel bude pri presádzaní rastlín – za nechtami vám nezostane čierna hlina. Hydropónia znamená teda pestovanie rastlín v špeciálnej granulovanej hmote zvanej keramzit a vo vode, ktorá je obohatená o potrebné živiny a stopové prvky. Princíp je prostý – keď zalejete rastlinu, keramzit nasiakne vodu a postupne ju bude uvoľňovať priamo do koreňov rastlín.

Ako spoznáte hydropóniu?

Celkom jednoducho. Namiesto hliny je rastlina zasadená v malých hnedých keramických granulách, ktoré môžu niekomu pripomínať aj psiu pochúťku. Psy by si na nej sotva pochutili. Rastliny však vďaka keramzitu získavajú potrebnú vlahu a živiny. Ide o prírodný materiál, a keď prestane plniť svoju funkciu, možno ho použiť napríklad v komposte ako biologický odpad. Podľa zrnitosti sa delí na jemný (do hrúbky štyroch milimetrov), ktorý je vhodný pri výseve, a hrubší (od štyroch do ôsmich milimetrov), ktorý je určený na dlhodobé pestovanie. Ďalším znakom hydropónie, viditeľným na prvý pohľad, je aj tzv. vodoznak alebo inými slovami merač stavu vody. Jeho funkcia, ako napovedá názov, je jasná – ukazuje a informuje, kedy treba kvety zalievať.

Čo budete potrebovať

Ak sa rozhodnete pre hydropóniu, budete potrebovať zopár drobností, bez ktorých to jednoducho nepôjde. Zostavu na hydroponické pestovanie tvorí vnútorná a vonkajšia nádoba, vodoznak, keramzit a, samozrejme, rastlina. Vnútorná nádoba sa vyrába z plastu, do ktorého sa nasype potrebné množstvo keramzitu, kde rastlina zapúšťa svoje korene. Na boku je čestné miesto pre vodoznak. Vonkajšia nádoba, teda obal, sa vyrába v rozličných veľkostiach a tvaroch. Môže byť keramická, plastová, kameninová alebo sklená. Môžete však použiť aj klasický črepník, ktorý nepreteká. Dôležité je, aby sa doň zmestil vnútorný kôš a aby medzi ním a obalom bola medzera, kam môžu prípadne prerastať korene rastliny. Našťastie v súčasnosti už aj u nás možno v bežných kvetinárstvach dostať kompletnú rastlinu, teda výpestok s celou zostavou.
 

Najvhodnejšie na hydroponické pestovanie sú nekvitnúce rastliny s dekoratívnymi listami, napríklad brečtan, figovník úzkolistý, monstera, voskovka, dracéna, fikus či filodendron. Z kvitnúcich rastlín sú vhodné orchidea, netýkava, antúrium či begónia. Sukulentom a kaktusom sa bude dariť v keramzite veľmi dobre, navyše ich netreba často zalievať, v zime dokonca možno zálievku obmedziť.

Mýty a legendy

Ak som na začiatku napísala, že jediný rozdiel medzi klasicky a hydroponicky pestovanou kvetinou spočíva v miere zababraných rúk, bola to len časť pravdy. Tieto dva spôsoby pestovania majú medzi sebou viac odlišností.

Ako často meníte zeminu v kvetináči? Keď rastlinu presádzate? Keď vidíte, že začína vädnúť, a to aj napriek tomu, že ju pravidelne polievate? Hydroponicky pestované rastliny nemusíte presádzať (samozrejme, ak rastlinku nemnožíte alebo ak si to nevyžaduje jej bujný rast), lebo keramzit náhle príde o výživné látky. To sa stať nemôže – nijaké totiž nemá. Je to v podstate pálená hlina, okrem toho, že je čistý a bez zápachu a možno ho ľahko vymývať pod tečúcou vodou, je aj stály a porézny, čo v praxi znamená, že nasáva vzduch a vodu so živinami a tie potom postupne uvoľňuje. Korene rastlín si zoberú toľko, koľko potrebujú. Výhodou je, že sa na granulách nevytvárajú plesne, ktoré môžu byť zdrojom problémov u alergikov. Keramzit (ak nie je permanentne premokrený) vydrží aj niekoľko rokov. Ak rastlina nemá v črepníku dostatok miesta na rast koreňov a rozhodnete sa ju presadiť, môžete pokojne použiť pôvodné granule spolu s novými (ak rastlina nie je chorá). Hydropónia vďaka poréznosti keramzitu a schopnosti udržiavať vodu aj niekoľko dní a postupne ju uvoľňovať, prispieva k vyššej vlhkosti vzduchu. Navyše takto pestované rastliny majú živšie farby.

Rastlinu s vnútorným košom a odmerkou môžete ľubovoľne presúvať do črepníkov. V podstate sa starostlivosť o rastliny pestované klasickým spôsobom až tak nelíši – aj pri hydropónii musíte dávať pozor, aby nedochádzalo k extrémom, treba rastliny chrániť pred prievanom a ostrým slnkom, ale tak, aby mali dostatok svetla, treba ich pravidelne prihnojovať a, samozrejme, zalievať, ale všetko s mierou.
 

Zalievať, nie prelievať

Výhodou hydropónie je menej častá zálievka. Tá sa musí prispôsobiť danej rastline (napríklad sukulenty vyžadujú menej vody, preto sú intervaly dlhšie). Podľa toho, aké sú podmienky v byte, aká je vlhkosť vzduchu a kde je rastlina umiestnená, sa zalieva zvyčajne raz za dva týždne. Odmerka na vodoznaku má dve hranice – minimum a maximum. Keď idete na dovolenku, nehrozí, že kvety budú smädné, ak vodu nalejete po maximum, predĺžite interval zalievania o ďalšie dva týždne, teda rastlina bude mať zásobu vody takmer na mesiac.  
Ľudia sa práve pri zálievke dopúšťajú pestovateľských chýb. Odporúča sa nechať klesnúť guličku na vodoznaku na minimum, aby sa spotrebovala voda a aby korene nezačali hniť. Keramzit občas treba nechať preschnúť, vydrží dlhšie. Voda by mala byť odstáta. Počas vegetačného obdobia pridajte do zálievkovej vody krátkodobé tekuté hnojivo (napríklad Blusana) alebo dlhodobé (Blusana Lewatit HD50), ktoré stačí nasypať na dno nádoby alebo priamo na granulát. Také hnojivo zásobuje rastlinu až tri mesiace.


Foto: Dominik Vlaheko, Leni
Zdroj: Martina Deríková

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Foto dňa

Rodinný dom v Nitre: Interiér vo vidieckom štýle a veľká zimná záhrada

Najnovšie knihy a časopisy

Môj dom špeciál 3/2019


Veľký sprievodca novými bytmi




kúpiť v eshope

Najnovšie príspevky