S čím treba počítať, ak chcete mať biozáhradu

{R1}

Nevyhnutným predpokladom dobre založenej biozáhrady je úrodná a zdravá pôda. Postarajú sa o ňu pôdne mikoorganizmy, ktoré rozkladajú rastlinné a živočíšne zvyšky a vytvárajú z nich hodnotný humus. Hneď na začiatku si treba uvedomiť, že v biozáhrade nie je prípustné používať žiadne chemické látky, hnojivá ani postreky. Zhoršujú totiž štruktúru pôdy a eliminujú biologickú činnosť v nej. V neposlednom rade teda plánovaný zámer postupne likvidujú.

Vplyvom chemikálií je pôda menej úrodná, vysadené rastliny častejšie napádajú choroby a škodce, neskôr hynú, čo vyvoláva neustálu potrebu sadenia a dosádzania (a teda vyhadzovania peňazí). Hnojiť v biozáhrade je možné kompostom, dokonca ako hnojivo sa ponúkajú rôzne rastlinné zákvasy. Ak je to čo i len trochu možné, treba využiť tzv. zelené hnojenie. 

1307705
Daniel Košťál

Sila koreňov

Zelené hnojenie sa hodí pre malé aj väčšie záhrady, zabezpečí živiny, humus a výrazne zlepší pôdnu štruktúru. Jemné korienky rastlín, určených na tento účel, prerastajú pôdu, prevzdušňujú ju a čo je prínosné, dezinfikujú ju – hubia mnohé choroboplodné zárodky a obmedzujú rozvoj škodcov. Tento spôsob hnojenia výrazne podporuje biologické procesy, čo v konečnom dôsledku znamená jedno – zvýšenie úrodnosti rastlín a ich bohaté kvitnutie. Zelené hnojenie sa využíva aj na zúrodnenie napr. piesočnatých pôd. 

Na tento typ hnojenia možno využiť známe letničky – nechtík, aksamietnice, cínie, borák alebo kapucínku, teda rastliny, ktoré dezinfikujú pôdu. Rozhodne najlepšie sú však bôbovité rastliny – hrachor, vlčí bôb, šošovica, vika, ďatelina…, ktoré obohatia pôdu o dusík. Vhodné sú aj ďalšie druhy rastlín napr. horčica, pohánka, facélia, prípadne si v špecializovanej predajni možno zakúpiť zmes osiva určenú na zelené hnojenie.

Postup, ako tieto rastliny využiť v prospech úrodnosti pôdy, je jednoduchý. V prípade aksamietnic či nechtíkov ich treba na jeseň – po odkvitnutí zapracovať do pôdy, kde sa budú postupne rozkladať a skvalitňovať ju. To isté platí aj pri ostatných druhoch. Vysievať rastliny na zelené hnojenie možno od jari do jesene, pričom užitočné začínajú byť už vtedy, ak rastú na záhone. Keď vytvoria pekný súvislý porast (po asi 2 – 3 týždňoch), je dobré plochu pokosiť, všetku zelenú hmotu zapracovať hlbšie do pôdy a povrch pôdy vyrovnať.

Následne možno vysádzať priesady rastlín alebo vysievať osivá. Takéto zelené hnojenie si môžete pokojne naplánovať napr. po zbere úrody a nechať plochu osiatu rastlinami bez zásahu až do jari. Na jar sa potom posekaná vňať zapracuje do pôdy, záhony sa vyrovnajú a pripravia na výsadbu či výsev. Ak si všetko dobre naplánujete, môžete vo svojej záhrade vždy počas sezóny zúrodniť niektorý záhon, a tak nemusí zostať ležať len tak bez využitia.

Vyvýšené záhony zeleniny alebo kvetov sú momentálne trendové. Starostlivosť o ne je jednoduchá a výborne šetria priestor. Vyplniť ich môžete kompostovanou zeminou.
Daniel Košťál

Intenzívne kompostovanie

Kompost, vďaka ktorému bude biozáhrada tým, čím má byť, je najlepšie vyrobiť si svojpomocne. Ten, kto obľubuje pestrofarebné letničkové a trvalkové záhony, pestuje cibuľoviny, hľuznaté rastliny a zeleninu, prípadne aj stromy, má o množstvo prírodného odpadu a zároveň materiálu na vytvorenie kompostu, postarané. Odpad sa však v záhrade nenakopí naraz, ale priebežne a priebežne ho treba aj likvidovať. Ideálnou možnosťou, ako si s ním poradiť, je umiestniť ho na jedno miesto a skompostovať ho.

Huby, rôzne baktérie a niektoré živočíchy zhruba za rok vytvoria z nahromadených rastlinných zvyškov hodnotné a hlavne prirodzené hnojivo, ktoré sa dá pri pestovaní rastlín využiť. Netreba však zabúdať, že nie všetko sa na kompostovanie hodí. Dokonca aj to, čo sa hodí, musí byť v spracovanej podobe. Teda stonky s odkvitnutými kvetmi, zožltnuté trsy trvaliek či steblá tráv, vňate zeleniny nastrihané na menšie časti. Ak sa na kompost položia vcelku, budete na kvalitný kompost čakať oveľa dlhšie. 

zelené hnojenie
thinkstock.com

Ako na to?

Alfou a omegou kompostovania je vrstvenie pripraveného biologického odpadu. V zásade platí – na spodnú časť kompostoviska patrí hrubší záhradný odpad, na ktorý sa postupne kladie jemnejší a na tretinu suchšieho materiálu by mali prísť dve tretiny materiálu vlhkého. Po asi 30 cm takto pripravenej vrstvy sa na ňu nasype kyprá zemina. Opäť potom možno ukladať ďalšiu vrstvu záhradného odpadu. Optimálna výška kompostu je 1,5 m.

Netreba však zabúdať, že aspoň raz či dvakrát za mesiac treba kompost dôkladne prehádzať. Vo vyzretom komposte nie sú vidieť nerozložené rastlinné zvyšky. Vôňou pripomenie lesnú pôdu, je tmavšej farby a kyprej konzistencie. Vždy je dobré ho pred použitím v záhrade preosiať a prípadné nerozložené zvyšky použiť do nového kompostu. Na výrobu kompostu je najlepšie využiť kompostéry – uzatvorené nádoby bez dna.

V ponuke sú rôzne druhy, veľkosti a materiály, samozrejme, za rôzne ceny. Prednosťou týchto užitočných pomocníkov je, že šetria miesto a kompost v nich dozrieva rýchlejšie. Z boku sa do nich privádza vzduch, zospodu sa doň dostávajú živočíchy. A navyše, možno ich po záhrade premiestňovať podľa potreby.

Len nie chémia

Chémia nepatrí do ekozáhrady ani vtedy, ak niektoré z pestovaných rastlín napadnú choroby a škodcovia. Na pomoc si treba zvoliť momentálne trendové biologické zbrane. Takýto spôsob ochrany je nielen ekologickejší, ale často lacnejší a hygienickejší. Má cielenejší účinok, čo značí, že neohrozuje ošetrovanú rastlinu. Potrebná je však trpezlivosť a systematickejší prístup. Niektorí škodcovia zmiznú po silnom daždi, no spoliehať sa na to nedá.

Veľmi osožné a účinné sú výluhy z niektorých rastlín (musia sa však pred použitím riediť vodou), napr. z cibule a prasličky (pôsobia proti hubovým chorobám), žihľavy a rebarbory (proti voškám), z chrenu, listov rajčín alebo z mrkvovej vňate (proti škodcom na cibuli a póre). Výluh z paliny patrí k najsilnejším ochranným prostriedkom. Spoľahlivo ničí vošky, húsenice a odháňa mravce. Okrem týchto výluhov môže pomôcť aj nasadenie niektorých dravých či parazitických organizmov (napr. dravé roztoče Phytoseiulus persimilis a pod.).

Spoľahlivá je aj mechanická ochrana – použitie výrazne farebných lepkavých pásov či ručný zber napr. pásavky zemiakovej. Škodcov rovnako odpudzuje vôňa niektorých byliniek: kapucínky, saturejky, levandule, šalvie aj paliny. Aksamietnica a nechtík zasa odoženú z pôdy háďatká. Vzácnym hosťom a výborným pomocníkom v biozáhrade je jež. Ryby v záhradných jazierkach zasa hubia larvy škodlivého hmyzu a komárov. Využiť môžete aj niektoré osvedčené kombinácie rastlín, ktoré sa navzájom chránia.

Napríklad k uhorkám, zemiakom a zeleru je vhodné nasadiť bôbovité rastliny, pretože im dodávajú dusík. Chren odpudzuje z porastu zemiakov pásavky, pór a cesnak vysadený v jahodách zase bráni rozvoju plesní. Mäta odpudzuje zo záhonov mravce a ak je vysadená pri zemiakoch, dodáva im špecifickú chuť. Vždy je dôležité poskytnúť rastlinám všetko, čo žiadajú – vegetačné podmienky aj starostlivosť. V takomto prípade budú len minimálne trpieť chorobami a škodcami. 

Dôležitou činnosťou v ekologickej záhrade je nastielanie napríklad slamou, ktoré zamedzí vyparovaniu vlahy a obmedzí rast buriny. Takto upravený záhon pôsobí navyše veľmi prirodzene. (foto: Daniel Košťál)
Daniel Košťál

Kde umiestniť kompostovisko

Kompost teda nevznikne len tak. Už miesto na umiestnenie kompostoviska treba starostlivo vybrať. Ideálne je umiestniť ho v polotieni, ďalej od domu, terasy, záhradného domčeka a ohniska. Malo by byť ľahko dostupné, ale zároveň skryté pred pohľadmi. Ideálne je, ak sa ku kompostovisku možno dostať aj počas nepriaznivého počasia. Kompostovisko by malo mať dve oddelené časti.

Prvú, kde sa bude ukladať a premiešavať rastlinný odpad vhodný na kompostovanie, a druhú, kde bude hotový kompost. Do okolia kompostoviska aj kompostéra možno vysadiť rastliny, či skôr dreviny, ktoré celý priestor zatraktívnia a vizuálne skrášlia. Od nepamäti sa k týmto miestam na vidieku vysádzali bazy, možno však využiť aj budleju, drieň, zlatovku či zastrieť nepekný pohľad na kompost stenou z malín. Pri kompostovisku sú veľmi pekné treláže s popínavými rastlinami, napríklad s paviničom.

Čo sa hodí a čo nie

Nie všetko samozrejme do kompostu patrí. Použiteľné sú zvyšky ovocia a zeleniny, rozdrvené konáre a kôra, piliny, hobliny, lístie a vňate, tráva, zemina z črepníkov, bylinné výhonky drevín, vaječné škrupiny a tiež zvieracia podstielka či slama (zabezpečí prísun uhlíka). Všetko však treba narezať na menšie časti, prípadne nastrihať záhradníckymi nožnicami. Kompostovať sa nesmú trváce buriny s podzemkami a semenami, choré a škodcami napadnuté rastliny (tie je najlepšie spáliť v záhradnom kozube či vyviezť), plasty, igelitové vrecká, kosti a kože, výkaly domácich zvierat ani chemicky ošetrené rastliny, papiere z novín a časopisov, obaly výrobkov, sklo, vrecká z vysávačov, kovy ani textílie.

Kompostovať možno celý rok, dokonca aj v zime možno čo-to prihodiť. Aj keď práve v zime prebieha kompostovací proces najpomalšie. Kompost možno vylepšiť mletým vápnom, rohovinovou múčkou (dodá dusík), urýchľovačmi kompostovania a tiež niektorými rastlinami, ktoré svojimi látkami ozdravujú pôdu a zároveň dobre vplývajú aj na korene vysadených rastlín. Do kompostu ich však treba dať viac, prípadne ich kompostovať zvlášť, aby bol účinok intenzívnejší. Takéto rastliny sú napr. kostihoj, vratič, rebarbora, žihľava a tiež palina. Kompost a kompostér je najlepšie vyprázdňovať na jar. 

Ovocie v biokvalite sa dá pomerne jednoducho dopestovať. Stačí dodržať niekoľko ekozásad, ku ktorým rozhodne patrí zelené hnojenie.
Daniel Košťál

Odpad v biozáhrade

S bylinným odpadom nie je problém, pretože sa dá jednoducho skompostovať. Poradiť si s drevným odpadom je však o niečo zložitejšie. Tí, ktorí majú pri dome a v záhrade živé ploty, veľa stromov a krov vedia, čo sú kopy nastrihaných konárov, tenších, hrubších, kratších aj dlhších. Pálenie je zakázané a ak by aj nebolo, škodlivý dym by obťažoval susedov a zrejme by vyhnal všetko živé – typické pre ekozáhradu. Vyvážať konáre po troškách do zberných dvorov je síce rýchle riešenie, ale určite nie ideálne.

Najlepšie je preto zabezpečiť si drvič záhradného odpadu. Tento praktický a bezpochyby neoceniteľný pomocník sa hodí do menšej aj väčšej záhrady. Veľká kopa konárov sa tak môže za víkendové popoludnie zmeniť na drvinu, s ktorou sa lepšie manipuluje a ktorú budete môcť ďalej kompostovať (vďaka vylepšenej štruktúre je jej rozklad rýchlejší) alebo použiť na mulčovanie záhonov či už kvetinových, alebo aj zeleninových, alebo nasypať ku krom a stromom.

Rozdrvený drevný odpad zabráni rastu buriny, obmedzí vyparovanie vody z pôdy a v neposlednom rade obohatí pôdu o vzácny humus, keďže sa postupne rozkladá. Novšie typy drvičov nie sú hlučné, drvený materiál si pomaly vťahujú, sú bezpečné a dobre skladovateľné. Pred kúpou si však treba vybrať konkrétny typ podľa toho, aké veľké konáre dokáže rozdrviť, či má spätný chod, či je jeho súčasťou aj zberný kôš a či je vôbec vhodný pre daný typ záhrady.

Pokosená tráva je rovnako ako drevná drvina ideálna na mulčovanie záhonov. Nielenže zabráni rastu buriny, ale udrží aj pôdnu vlahu. Pokosenú trávu treba nechať jemne zaschnúť a potom ju premiešať s hrubším záhradným odpadom – najlepšie s podrvenými konármi. Takýto postup zabráni zahnívaniu trávy. Túto zmes možno v dostatočne hrubej vrstve nasypať pod dreviny – stromy aj kry alebo ju vložiť do kompostu. To platí pre pripravenú zmes. Čerstvo pokosenú trávu v žiadnom prípade nesypte na záhony ani do kompostu. Na jeseň sa prirodzene v záhradách hromadí aj lístie, čo sa dá v ekologickej záhrade výborne využiť.

Lístie treba zhrabať a buď skompostovať (prípadne využiť na založenie listovky) alebo využiť na ochranu rastlín pred zimou (nahrnutie ku koreňom). Listy niektorých drevín napr. duba, orecha alebo buka sa rozkladajú veľmi pomaly, a preto je dobré posekať ich pred kompostovaním na drobnejšie kúsky a zmiešať s iným záhradným odpadom (napr. pokosenou trávou či vňaťou zeleniny, ktoré obsahujú viac dusíka). Listovka zlepšuje štruktúru a vlastnosti substrátov, čo ocenia najmä pestovatelia rastlín vo vegetačných nádobách.