6 základných otázok o zimnej záhrade
Zimná záhrada ubytuje exotické rastliny i vás po celý rok, navyše môže pomôcť so šetrením energie. Platí to však iba v prípade, keď je správne navrhnutá a zrealizovaná. Ak pred jej založením odpoviete na zopár otázok, ktoré jej pôjdu až pod kožu, vyhnete sa zbytočným chybám už na začiatku.
1. Čo od nej očakávate?
Ako sa bude zimná záhrada využívať, si treba vyjasniť hneď na začiatku. Od toho sa totiž odvíjajú ďalšie kroky a výber materiálov. Môže ísť o miesto, kde sa budú len prechodne skladovať rastliny. V takom prípade zimnú záhradu nemusíte vykurovať a od vykurovaného priestoru ju na začiatku vykurovacej sezóny oddelíte zatvorením, v lete ju zas otvoríte. Väčšina ľudí si však chce zimnú záhradu vychutnať naplno ako obytný priestor plný zelene. Mala by byť teda prepojená so zvyškom domu, no zároveň ľahko oddeliteľná.
Vhodným riešením je sklenená stena. Ak má byť zimná záhrada celoročne obývaná, treba rátať s jej pripojením na vykurovací systém. V zimnom období môže dokonca čiastočne pomáhať s vykurovaním interiéru, no dlhodobé šetrenie energiou býva pri celoročne obývaných variantoch často sklamaním. Na udržanie teplotného komfortu v lete totiž treba vetrať, často sa používa aj vzduchotechnika, čo zvyšuje energetické nároky. Veľké plus je, keď je zimná záhrada navrhnutá tak, aby priniesla toľko energie, koľko sama spotrebuje.
2. Aká bude veľká?
Zimná záhrada, v ktorej chcete popri pestovaní kvetov skutočne žiť, vám na to musí poskytnúť aj dostatok miesta. Nemala by byť menšia ako 10 – 15 m2, skôr uvažujte o 25 m2 a hĺbke aspoň 2,5 m. S hĺbkou to však zbytočne nepreháňajte. Vyrovnaná klíma sa najlepšie udržuje pri veľkom sklone strechy alebo čelnej steny, pri menšej hĺbke a čo najväčšej šírke a výške. Čím menší je totiž zasklený povrch záhrady v pomere k jej objemu, tým menej tepla vyžaruje a neprehrieva sa.
Odborník radí
Ľubomír Svetlík,
konateľ spoločnosti Mirador
Prečo použiť drevo-hliníkový profil?
Kvalitný profil zaručí, že sa konštrukčný systém nezačne vplyvom poveternostných podmienok krútiť a nebudú sa deformovať sklá. Drevo-hliníkový profil má výborné tepelnoizolačné vlastnosti. Najmenšiu dĺžkovú rozťažnosť vplyvom tepla má drevo. Okrem toho plní nosnú funkciu, zabezpečuje tepelno-technické parametre a esteticky dotvára interiér. Hliník zabezpečuje vynikajúcu odolnosť rámu proti poveternostným vplyvom, mechanickému poškodeniu a minimálnu náročnosť na údržbu. {R1}
3. Sever, juh, východ či západ?
Severne orientovanú zimnú záhradu sa oplatí využívať na činnosti, pri ktorých sa vyžaduje dostatok svetla. Má najstabilnejšie svetelné podmienky, ale vyžaduje si dobrú tepelnú izoláciu. Južné nasmerovanie je veľmi časté pre pasívne tepelné zisky. V lete je však potrebné efektívne tienenie a vetranie. Východ znamená výhodný klimatický kompromis. Ranné slnko zimnú záhradu dostatočne vyhreje, v priebehu dňa však nastáva príjemné ochladenie. Západná orientácia prináša najväčšie problémy s prehrievaním. Pri nesprávne zrealizovaných návrhoch môže teplota dosiahnuť aj 60 – 70 °C.
Konštrukcia zimnej záhrady by mala byť v harmónii s charakterom domu, hlavne s rámami okien a dverí.
4. Z čoho bude konštrukcia?
Je čas pustiť sa do výstavby. Použité materiály treba zvážiť z hľadiska odolnosti, ale i vplyvu na mikroklímu v zimnej záhrade a tepelnoizolačnú schopnosť. Na realizáciu prevažne samonosnej konštrukcie, do ktorej sú vsadené sklenené časti, sa využíva drevo, plast i kov. Keďže drevo je citlivé na teplotné a vlhkostné výkyvy, je dobré používať ho v prípade zimných záhrad so stabilnejšou mikroklímou a primerane ošetrovať impregnátormi.
V našich zemepisných šírkach sa vyskytujú borovicové, smrekové alebo dubové konštrukcie. Plast je z hľadiska údržby na tom omnoho lepšie a aj jeho tepelnoizolačné vlastnosti sú vyhovujúce. Z hľadiska odolnosti a statiky sa však hodí na menšie konštrukcie. Najpevnejšie sú konštrukcie z hliníka. Zvýšená vlhkosť a extrémne zmeny teplôt im prekážajú najmenej. Odborníci odporúčajú kombinácie materiálov.
Odborník radí
Andrea Kúdelová,
zo spoločnosti K-system
Údržba tieniacich prvkov
Všetky látky interiérového tienenia sú impregnované a majú antistatickú povrchovú úpravu. Odporúča sa len čistenie navlhčenou handričkou, plisované rolety sa dajú ručne prať. Vonkajšie rolety a žalúzie možno čistiť manuálne handrou a saponátom alebo stredným prúdom vody vysokotlakového čističa. Vďaka impregnácii vlákien majú akrylové tkaniny na výrobu markíz vodoodpudivý účinok, takže vydržia ľahký, krátky nápor dažďa. V prípade, že je nutné celkové vyčistenie, použite hubku či mäkkú kefu a asi 2 % roztok mydla alebo pracieho prášku bez bielidiel. Zvyšky čističa odstráňte vodou a nezabudnite nechať markízu dobre preschnúť vo vysunutej polohe. Vyhnete sa tak rastu plesní.
5. Na čo nezabudnúť pri zasklení?
Zasklenie je základným prvkom zimnej záhrady. Dopad slnečných lúčov cez transparentné obvodové steny a strechu a premena svetelnej energie na tepelnú sú základné princípy uplatňované v tomto priestore. Využíva sa predovšetkým izolačné dvojsklo a trojsklo. Aby sa spomalila výmena tepla medzi jeho vonkajšími a vnútornými tabuľami, medzipriestor býva vyplnený plynom ťažším ako vzduch. Rozhodujúcimi parametrami, ktoré si v tejto súvislosti treba pri výbere všímať, sú svetelná priepustnosť označovaná E a súčiniteľ prechodu tepla U, ktorý definuje tepelnoizolačné vlastnosti skla (nižšia hodnota znamená menší únik tepla). Zjednodušene povedané, čím vyššia priepustnosť svetla, tým nižšia izolačná schopnosť.
Ak sa v zimnej záhrade predovšetkým pestujú rastliny a celoročne sa nevykuruje, je dôležitá svetelná priepustnosť. Tá je síce potrebná aj vtedy, ak priestor slúži na pasívne využívanie slnečnej energie, no v tom prípade je nutné čo najviac znížiť aj tepelné straty. Ani v obývaných vykurovaných zimných záhradách zbytočný únik tepla nepoteší, preto sa v súčasnosti často dostáva pri týchto variantoch k slovu aj trojsklo. Výborne izoluje, no jeho svetelná priepustnosť obvykle v zime nepostačuje na vyhriatie bez dokurovania. Zasklená strecha zimnej záhrady by mala byť z bezpečnostného skla.
Vodu pod vysokým tlakom nepoužívajte pri čistení vonkajších markíz s impregnáciou. Mohla by poškodiť túto ochrannú vrstvu.
6. Ako vyriešiť tienenie a vetranie
Ak chcete v zimnej záhrade udržať príjemnú teplotu od 18 do 26 °C a vlhkosť vzduchu od 40 do 65 %, nezabudnite na vhodné tienenie a vetranie. Pri prirodzenom prúdení vzduchu sa uplatňuje tzv. komínový efekt. Studený vzduch sa ohrieva a stúpa nahor, následne uniká otvormi pri streche. Vzniká pritom podtlak, vďaka ktorému sa nasáva studený vzduch zvonka cez otvory v spodnej časti zasklenia. Aby takáto prirodzená cirkulácia mohla fungovať, musí byť medzi vetracími otvormi na prívod a odvod vzduchu určitý výškový rozdiel.
Zimná záhrada by teda mala byť dostatočne vysoká. Možno využiť aj automatizované vetracie systémy či rekuperačné jednotky. Nežiaducemu nárastu teploty v zimnej záhrade zabraňuje popri vetraní aj tienenie. Najefektívnejšie sú vonkajšie tieniace prvky. Na bočných stenách sa uplatnia fasádne markízy, vonkajšie žalúzie a vonkajšie rolety. Strechu možno tieniť markízami a strešnými sklápacími systémami. K dispozícii sú, samozrejme, aj interiérové žalúzie, látkové rolety, plisované rolety, roleto-žalúzie atď.
Tienenie zimnej záhrady je potrebné navrhnúť dostatočne včas. Vyhnete sa tak komplikáciám, ktoré môže priniesť dodatočné kotvenie na konštrukciu. V zimných záhradách plných rastlín býva tienenie niekedy ťažšie dostupné – komfortné ovládanie je v takýchto prípadoch vecou automatických inteligentných systémov. Vonkajšie tieniace prvky vybavené motormi a napojené na slnečný, veterný alebo časový senzor dokážu pracovať v súlade s počasím bez toho, aby ste na ne museli myslieť.
TEXT: ZUZANA KUBALOVÁ
ODBORNÁ SPOLUPRÁCA. Mirador, K-SYSTEM
FOTO: MARTIN MATULA, ARCHÍV FIRIEM
ZDROJ: časopis Môj dom 9/2015