Čo potrebujú drevené a laminátové podlahy

Čo potrebujú drevené a laminátové podlahy

21. 05. 2011
Zdieľať

To, že pri zariaďovaní interiéru treba začať „od podlahy“, nie je myslené len obrazne. Vzhľad, materiál, pocit... to všetko zaváži pri prvom, aj pri každom ďalšom pohľade na miestnosť. No nestačí si len dobre vybrať. Aby bola podlaha „vo forme“ po dlhé roky, mala by dostať, čo potrebuje. Čo teda potrebujú dnes také populárne drevené a laminátové podlahy?


Čo potrebujú drevené a laminátové podlahy

177703

Drevené a laminátové podlahy dnes jednoznačne hrajú v interiéroch prím – drevo je hviezdou v dobrom dojme a príjemnom pôsobení a vďaka širokej ponuke rôznych typov podláh či druhov drevín si iste vyberie každý. Ani laminát v tomto smere nezaostáva. Moderné laminátové podlahy sa vzhľadom čoraz viac blížia drevenému originálu a svoj prírodný vzor dokonca predstihujú v škále farieb a vzorov. I keď sa tento majster kamufláže prezradí pri dotyku (a tiež pri dupnutí), k jeho výhodám treba pripočítať cenu, ktorá je v porovnaní s drevenými podlahami nižšia aj pri naozaj kvalitných laminátoch.

Rozdiel býva citeľný najmä pri exotických drevinách (respektíve ich dekoroch). Nezanedbateľnou prednosťou oboch podlahových sesterníc je aj jednoduché upratovanie – stačí vysávač, občas handra a vedro so správnym obsahom, a z podlahy by sa dalo aj jesť. S kobercovou alternatívou veľkého upratovania – tepovaním, naozaj neporovnateľné. A čo ešte treba dodať, aby drevené a laminátové podlahy zanechali dobrý prvý, aj každý ďalší dojem? Každá potrebuje to svoje – od uloženia až po pravidelnú údržbu.


Čo potrebujú drevené a laminátové podlahy

177702

Dôležité je správne začať…

Prvým krokom k úspechu je správny výber podlahy. Ak neberieme do úvahy vzhľad, ktorý je otázkou vkusu, a pozrieme sa na vec čisto prakticky, mali by sme vychádzať z podmienok v interiéri a výber prispôsobiť zaťaženiu, ktorému bude podlaha vystavená. V tomto smere sa pri plávajúcich podlahách dozviete všetko potrebné z piktogramov. Tam, kde sa predpokladajú väčšie výkyvy teplôt alebo vlhkosti, sú všeobecne vhodnejšie plávajúce veľkoplošné parkety. Masívne parkety z tvrdého dreva sa všeobecne odporúčajú do namáhaných priestorov – takáto podlaha je odolná a možno ju viackrát prebrúsiť. V bytoch sa však na podlahu nekladú veľmi vysoké nároky. Výnimkou je asi len predsieň či hala, kde by podlaha mala lepšie odolávať odieraniu, a kúpeľňa a kuchyňa, kde by mala byť pripravená na zvýšenú vlhkosť.

Do kuchýň a kúpeľní sú určené špeciálne drevené a laminátové podlahy – napríklad v kúpeľni možno použiť masívne podlahy z odolných exotických drevín s vysokou hustotou, ktoré sa pri zmene vlhkosti len minimálne deformujú a nepodliehajú hnilobe. Ich povrch sa obyčajne chráni impregnáciou alebo lakmi odolnými proti vode. Do vlhka je stavaný aj konštrukčný princíp palubovky – podlahové dosky sú uložené na rošte a prípadná vlhkosť sa ľahko odvetrá. Variantom vhodným najmä do kuchýň sú plávajúce parkety, ktorých všetky vrstvy (vrátane hrán a spojov) sú upravené tak, aby odolávali pôsobeniu vlhkosti.
 

Podlahy z rýchlika
Ak chcete doma chodiť po dreve, môžete si vybrať jeden z troch typov (respektíve konštrukcií) drevených podláh: palubovku, masívne parkety alebo plávajúcu podlahu.

Palubovka
Je klasikou, známou napríklad zo starých vidieckych domov – masívne drevené dosky (hrubé asi 2 až 2,5 cm) bez povrchovej úpravy sa ukladajú a fixujú na drevené hranolčeky, pričom sa spájajú na pero a drážku. Palubovka sa najčastejšie robí z pomerne lacného, zároveň však aj mäkkého smrekového dreva. Takáto podlaha sa nakoniec povrchovo upraví – lakom, olejom či voskom, prípadne aj farebnou lazúrou.

Masívne parkety
Masívne parkety patria tiež medzi tradičné, skôr „mestské“ podlahy. Jednotlivé kúsky tvrdého dreva – vlysy, sa lepia na podklad (tradičné je lepenie do asfaltu) tak, aby vytvorili vzor – asi najznámejšia je rybina (rybia kosť, stromček). Vlysy sa zároveň po obvode navzájom spájajú na pero a drážku. Podobným typom masívnej drevenej podlahy je aj takzvaná priemyselná podlaha, zložená z malých kúskov ukladaných tesne k sebe na hranu (povrch má potom kresbu tenkých pásikov). Po uložení sa podlaha prebrúsi, vytmelí a povrchovo upraví – najčastejšie nalakuje, môže sa však aj napustiť voskom či olejom. Práve s masívnymi parketami z tvrdého dreva sa spája predstava mnohých ľudí o „večnej“ podlahe – lak chráni drevo asi pätnásť až dvadsať rokov, potom sa podlaha prebrúsi a znovu nalakuje. Odborníci jej preto predpovedajú dlhý život – minimálne 100 rokov.

Plávajúce veľkoplošné parkety
Sú moderným typom drevenej podlahy, ktorá sa vďaka rýchlemu ukladaniu, jednoduchej údržbe, širokej ponuke drevín a priaznivej cene rýchlo zaradila medzi najpoužívanejšie podlahoviny v obytných interiéroch. Hovorí sa im aj hotové parkety, pretože sa po položení nebrúsia a nelakujú – obyčajne sa totiž povrchovo upravujú (lakujú alebo olejujú) už pri výrobe. Jednotlivé lamely sa navzájom spájajú lepením v jednoduchom pero-drážkovom spoji alebo pomocou tvarových zámkových spojov (takzvaný klik). Plocha takejto podlahy nie je pevne spojená ani s podkladom, ani s okolitými stenami, preto sa nazýva plávajúca.

Vďaka trojvrstvovej konštrukcii sú veľkoplošné parkety stabilné – zmeny objemu či tvaru vplyvom vlhkosti sú minimálne a zároveň lacnejšie – z odolnej a tvrdej, ale aj drahej dreviny je len vrchná, nášľapná vrstva (obyčajne je hrubá 3 až 4 mm, pri niektorých druhoch sa používa dyha z ušľachtilého dreva). Navyše, plávajúca konštrukcia eliminuje vydúvanie podlahy či zväčšovanie škár, ktoré by, ak by boli lamely pevne spojené s podkladom, mohlo nastať pri objemových zmenách dreva vplyvom vlhkosti.
 
Palubovka, vlysy, priemyselná či plávajúca… bez ohľadu na formu a konštrukciu majú drevené podlahy jedno spoločné – materiálom nášľapnej vrstvy je drevo. Spoločným znakom drevených a laminátových plávajúcich podláh je zasa ich konštrukcia.

Laminátové parkety
Sú variantom plávajúcej podlahy s podobnou trojvrstvovou konštrukciou ako drevené veľkoplošné parkety, vrchnú nášľapnú vrstvu však v tomto prípade tvorí fólia alebo niekoľko vrstiev papiera s farbotlačou naneseným vzorom a napusteného špeciálnou živicou. Vďaka tomu dokážu laminátové podlahy ponúknuť za dostupnú cenu bezkonkurenčne širokú škálu vzorov a farieb (najobľúbenejšími však ostávajú dekory dreva). Povrch parkety chráni pred poškodením odolný priehľadný povlak (takzvaný overlay) – napríklad nalisovaná melamínová živica.

 


Čo potrebujú drevené a laminátové podlahy

177701

…aj správne pokračovať

 

Ďalším dôležitým krokom je položenie podlahy, pri ktorom by sa mali dodržiavať podmienky určené výrobcom – jednou z najdôležitejších je vlhkosť (respektíve suchosť) ukladaného materiálu (tá je dôležitá najmä pri drevených podlahách), a tiež teplota a relatívna vlhkosť vzduchu v miestnosti (teplota by mala byť nad 18 °C, vlhkosť 40 až 70 %). Odporúča sa tiež, aby sa podlaha pred uložením nejaký čas v priestore aklimatizovala – napríklad drevené vlysy na to potrebujú asi 14 dní. Prirodzenou reakciou dreva na zmenu vlhkosti je totiž zmena jeho objemu (parkety sa rozťahujú a sťahujú), takže pri nesprávnom položení či vlhšom dreve by sa medzi jednotlivými kusmi (parketami, doskami či vlysmi) mohli otvoriť škáry (ak sa vlhké drevo vysuší) alebo by sa podlaha vydula (ak sa zvýši vzdušná vlhkosť a drevo viac navlhne).

Ďalšou dôležitou podmienkou je suchý a rovinný podklad – či už ide o masívnu drevenú podlahu, alebo o laminát. Pri palubovke sa rovinný povrch dá dosiahnuť pomocou roštu, na rovinnosti podkladu teda až tak nezáleží, pri ostatných podlahách je však rovinný podklad naozaj dôležitý. Dá sa povedať, že o čo je horší podklad, o to je nižšia životnosť podlahy, navyše, práve nerovný podklad môže byť príčinou nepríjemného vŕzgania klasických parkiet. Plávajúca podlaha sa zas môže na nerovnom povrchu časom zdeformovať, dokonca sa pod tlakom môže v spoji zlomiť pero. Vplyvom deformácie sa potom otvoria škáry medzi lamelami a dostane sa do nich prach a vlhkosť. Takáto „chybička krásy“ môže viesť až k predčasnej skaze postihnutých lamiel – vlhkosť prenikajúca do jednotlivých vrstiev parkety je totiž hotovou pohromou jednak pre drevo, jednak pre laminát.

Ide o povrch. Bez povrchnosti


Čo potrebujú drevené a laminátové podlahy

177704

Rozhodujúci vplyv na vzhľad a odolnosť všetkých drevených podláh má materiál vrchnej, teda nášľapnej vrstvy a jeho povrchová úprava. Práve ony sú určujúce aj pre pravidlá údržby. Drevo reaguje na vlhkosť a teplotu v interiéri, a keďže je relatívne mäkkým materiálom, pomerne zle odoláva odieraniu a ľahko sa poškodí. Každé drevo však dostalo do vienka inú tvrdosť, aj rôznu tendenciu meniť spolu s meniacou sa vlhkosťou svoj objem či tvar. Tieto vlastnosti väčšinou súvisia s hustotou (a teda aj hmotnosťou) dreva – všeobecne teda možno povedať, že ťažšie (a teda aj hustejšie) drevo býva tvrdšie, tmavšie a menej citlivé na vlhkosť.

Odolnejšie bývajú dreviny, ktoré rastú v náročnejších podmienkach – v severskom chlade či južnom vlhku. Exotické drevo teda menej reaguje na vlhkosť (napríklad náš buk zosychá v rozmedzí 17 až 21 % objemu, ázijské merbau 6,5 až 8 % a tík 7 až 9 %). Parkety z týchto drevín sa hodia aj do náročnejších podmienok a môžu mať väčšie šírky a dĺžky bez obáv zo škár či praskania. Vlastnosti drevenej podlahy však možno ovplyvniť povrchovou úpravou – tá dokáže pozmeniť jednak jej vzhľad či pocit pri dotyku, jednak tvrdosť a odolnosť proti oderu.

Lakované

Lakovanie je najpoužívanejšou povrchovou úpravou drevených podláh. Odolnosť a životnosť podlahy pritom vo veľkej miere závisí práve od kvality laku – od toho, ako dlho a ako dobre dokáže drevo chrániť proti vplyvom vlhkosti, vtláčaniu a oteru. Lak však musí byť nielen dostatočne tvrdý, aby podlahu chránil pred poškodením, ale zároveň aj elastický, aby odolal rozmerovým zmenám dreva, ktoré spôsobujú zmeny klimatických podmienok. Drevené plávajúce podlahy sa obyčajne dodávajú už s hotovou povrchovou úpravou, pričom väčšina z nich je lakovaná – pri výrobe lamiel sa pomocou tzv. polievacích strojov nanáša niekoľko (3 až 7) vrstiev laku, ktoré sa vytvrdzujú pomocou UV žiarenia. Výsledkom je mimoriadne odolná nášľapná vrstva. Výhodou je tiež to, že po podlahe môžete hneď po položení chodiť.

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste

Masívne parkety a palubovky sa lakujú až po položení – najskôr sa brúsia v niekoľkých fázach (postupne od hrubého po jemné brúsenie), potom sa na ne nanesie niekoľko vrstiev bezfarebného laku (základný a po prebrúsení jedna alebo viac vrstiev vrchného laku). Keďže lak dokáže zvýrazniť nielen krásu, ale aj chyby drevenej podlahy, sú rovnako dôležité obidve fázy postupu – ako brúsenie, tak aj lakovanie. Lak treba vyberať nielen podľa vzhľadu (matný, polomatný alebo lesklý), ale aj podľa vlastností – rôzne laky sú určené na rôzne typy podláh aj rôznu intenzitu a spôsob používania (napríklad mimoriadne pružné uretánalkydové laky sú vhodné na podlahy s podlahovým vykurovaním alebo na dlhé dosky). V obytných interiéroch sa používajú najmä laky na vodnej báze – sú bezpečnejšie a lepšie pre zdravie obyvateľov domu, aj pre životné prostredie. Sú bez zápachu a ich výhodou je aj rýchle schnutie a jednoduché nanášanie. Lakované podlahy sú odolné a ľahko sa udržiavajú, túto povrchovú úpravu však na dreve vidieť aj cítiť na dotyk. Preto zástancovia „čistej prírody“ dávajú prednosť olejovaným a voskovaným podlahám.
 

Na nalakovanú podlahu sa neponáhľajte a dodržiavajte odporúčania výrobcu laku. Podlaha je zvyčajne suchá po 1 až 3 hodinách, lak však potrebuje ešte trochu času, aby dostatočne vytvrdol. Chodiť po ňom môžete obvykle asi po 8 hodinách od nanesenia vrchnej vrstvy, nábytok nasťahujte najskôr po 24 hodinách (na nožičkách by nemali chýbať ochranné podložky). Kým položíte na podlahu koberce, vyčkajte aspoň týždeň.

 


Čo potrebujú drevené a laminátové podlahy

177705

Voskované a olejované

 

Voskovanie a olejovanie sú podobné povrchové úpravy – drevo sa napustí tekutým voskom alebo olejom (prírodným alebo syntetickým), ktoré vsiaknu do jeho štruktúry, vyplnia póry, a tak chránia podlahu najmä proti vlhkosti. Moderné oleje sa vytvrdzujú UV žiarením – vpijú sa do mäkkých vlákien dreva, kde vykryštalizujú a spevnia ho. Zvýši sa tak tvrdosť dreva a povrch podlahy je takmer taký odolný ako lakovaný. Na rozdiel od laku však olej ani vosk nevytvoria na povrchu podlahy film a drevo ostane prirodzene matné alebo zamatové, akoby bolo len nahladko vybrúsené. Aj pri týchto úpravách je preto dôležitá príprava pred nanesením oleja či vosku – dokonalé zbrúsenie povrchu. Oleje a vosky sa v tenkej vrstve opakovane nanášajú na podlahu (pomocou štetca, mohérového valčeka, leštiaceho stroja…), prebytočný materiál sa vždy zotrie handrou a povrch sa nakoniec preleští.

Olejovanie je vhodné najmä na tmavé druhy dreva – oživí ich farbu a zvýrazní kresbu. Vytvrdzovanie oleja však môže trvať aj niekoľko dní, takže si chvíľu počkáte, kým budete môcť na podlahu vstúpiť. Podlaha impregnovaná olejom si navyše vyžaduje údržbu už po krátkom čase – olej preniká do dreva iba pomaly a chvíľu trvá, kým sa povrch úplne nasýti. Nedostatočná impregnácia sa prejaví vzhľadom akéhosi závoja alebo na pocit drsnejším povrchom dreva. Vosky môžu byť nielen číre, ale aj pigmentované (krycie alebo transparentné), ktorými sa dá svetlé drevo zafarbiť alebo tónovať. Na pigmentové nátery sa nakoniec nanesie zodpovedajúci tvrdý vosk. Po jeho zaschnutí (asi jeden deň) možno podlahu doleštiť kefou alebo leštiacim strojom, vďaka čomu získa drevo hodvábny lesk a miestnosť sa môže používať.
 

Najžiadanejšia povrchová úprava je taká, ktorá vyzerá ako olej alebo vosk, a zároveň je mechanicky odolná a udržiava sa ľahko ako lak. Takáto ochrana drevených podláh však neexistuje. Snahou výrobcov však je vyrobiť taký lak, ktorý sa po nanesení vzhľadom čo najviac blíži olejovanému či voskovanému povrchu. (Napríklad extra matný dvojzložkový vodný lak s prísadou polyuretánu sa vzhľadom blíži olejovanej podlahe a je vysoko odolný proti opotrebovaniu.)

 

Údržba

 

Bežná údržba všetkých spomenutých podláh (vrátane laminátových) je podobná a platia pri nej dve základné pravidlá: Udržiavať bez prachu a namáčať čo najmenej. Prach, piesok či kamienky z topánok by mohli podlahu poškriabať, preto je dôležitá rohožka pri vstupných dverách (najlepšie jedna z vonkajšej a jedna z vnútornej strany), a tiež pravidelné odstraňovanie prachu – vysávanie alebo zametanie. Asi raz za týždeň je dobré utrieť podlahu dobre vyžmýkanou handrou. Dôležité je podlahu veľmi nenamáčať – drevo by mohlo zosivieť alebo napučať (najmä dreviny citlivé na zmeny vlhkosti, ako napr. buk a jaseň). Do čistiacej vody sa pridáva prostriedok špeciálne určený na ten-ktorý typ podlahy podľa jej povrchovej úpravy – takéto prostriedky obyčajne čistia aj ošetrujú povrch, neriedenými sa dá odstrániť väčšina odolných škvŕn.

Univerzálne čistiace prostriedky radšej nepoužívajte – drevenú podlahu totiž vysušujú a poškodzujú podobne ako vaše ruky, navyše môžu spôsobiť vyplavenie lepidla zo spojov. Cez škáry sa potom dostáva vlhkosť do spodných vrstiev parkiet a celá podlaha sa ničí. Ďalšie ošetrovanie drevených a laminátových podláh sa líši podľa typu povrchovej úpravy – drevené lakované a laminátové podlahy sa v bytoch odporúča jeden- až dvakrát za rok ošetriť prípravkom, ktorý vytvorí na povrchu ochranný film, oživí vzhľad podlahy a ochráni povrch proti oteru, čím sa predĺži životnosť laku.

Podobne treba jeden- až dvakrát za rok dôkladne vyčistiť a ošetriť aj olejované podlahy, pretože bežné používanie a upratovanie ich vysušujú. Tento proces je však náročnejší než ošetrenie lakovaného povrchu: podlahu treba najskôr prekefovať (ručne alebo strojom s rotujúcimi kefami, tzv. kombajnom), potom naimpregnovať ošetrovacím olejom a po vysušení ešte preleštiť. Ručné intenzívne vyčistenie celej podlahy je pomerne náročné a najlepšie sa robí vo dvojici – jeden odstraňuje roztokom čistiaceho prostriedku zvyšky ošetrovacích prostriedkov a nečistoty, druhý okamžite odsáva rozpustené nečistoty (vysávačom na vodu alebo nasiakavými handrami), aby drevo neostalo mokré. Potom sa podlaha prečistí vodou a ošetrí olejom na drevené podlahy.
 

Aby bola podlaha dlho krásna:

  • pravidelne ju zametajte. Jemné čiastočky špiny a prachu by ju mohli poškriabať;
  • používajte rohožky, ktoré zachytia prach a piesok už pri vstupných dverách;
  • nechoďte doma v topánkach na ihličkových podpätkoch. Najmä do mäkších drevín vytlačia stopy;
  • nohy stolov, stoličiek, skríň a podobne, podlepte mäkkým materiálom (plsť, starý koberec atď.);
  • nenechávajte pazúriky vášho domáceho zvieratka nezastrihnuté. Predídete tak škrabancom a ryhám;
  • udržujte stálu vlhkosť. Ak vlhkosť príliš kolíše, drevená podlaha sa začne zmršťovať, vydúvať, praskať a začnú sa medzi doskami tvoriť trhliny;
  • nikdy nečistite drevené ani laminátové podlahy veľkým množstvom vody, vždy len dobre vyžmýkanou handrou, aj to nie veľmi často (najviac raz za týždeň). Vlhkosť totiž spôsobuje nadúvanie alebo zvlnenie podlahy. Z olejovaných podláh sa častým čistením odstraňuje olej, takže celkové intenzívne vyčistenie a doolejovanie treba robiť častejšie;
  • používajte len špeciálne čistiace prostriedky určené na konkrétny typ povrchovej úpravy. Na rozdiel od univerzálnych čističov odstránia nečistoty bez vplyvu na podlahu a bez zanechania stôp. Vosk, olejové mydlá a iné domáce čističe môžu zmatniť lak a skomplikovať budúce lakovanie podlahy.
  • rozliate škvrny čo najrýchlejšie vysušte a vyčistite;
  • vyvarujte sa kobercov s gumenou spodnou stranou a nepriedušných rohožiek;
  • obnovte ošúchaný povrch skôr, než sa odhalí holé drevo;
  • laminátovú podlahu nebrúste ani nelakujte a neuzatvárajte jej medzery.

 

Predĺžený život

 

Opotrebovaná drevená podlaha sa väčšinou dá zrenovovať – záleží najmä na hrúbke nášľapnej vrstvy. Lakovaná podlaha sa najskôr celá prebrúsi (v niekoľkých fázach), čím sa zlikvidujú škrabance a ďalšie následky dlhoročného používania. Okrem laku sa pritom odstráni aj tenká, asi pol milimetrová vrstvička dreva. Pri vlysoch s hrúbkou asi 21 mm patrí nášľapnej vrstve 10 mm a takúto podlahu možno brúsiť viac než desaťkrát, veľkoplošné parkety majú asi štvormilimetrovú nášľapnú vrstvu, takže sú im súdené asi štyri bezpečné znovuzrodenia. Ak je nášľapná vrstva z dyhy alebo z laminátu, nie je takáto renovácia vôbec možná.

Pri správnych klimatických podmienkach, ochrane proti mechanickému poškodeniu a správnej údržbe je predpokladaná životnosť kvalitných veľkoplošných drevených parkiet asi štyridsať až šesťdesiat rokov, životnosť masívnej drevenej podlahy vyše sto. Prebrúsený povrch sa vytmelí a znovu sa naň nanesie niekoľko vrstiev laku. Hlboké ryhy v dreve sa však úplne nestratia ani po prebrúsení a vytmelení – na to treba pamätať najmä pri podlahách z mäkkých drevín. Poškodené olejované a voskované podlahy, na ktoré nestačí intenzívne vyčistenie a doolejovanie, sa renovujú podobne ako lakované – prebrúsia sa a povrch sa znova ošetrí príslušným prostriedkom. Výhodou však je, že tento proces možno uplatniť len na časti podlahy bez toho, aby ste zanechali viditeľné stopy. Na takúto renováciu sú určené špeciálne sady, ktoré obsahujú jednak prostriedky na lokálne prebrúsenie, jednak aj ošetrujúci olej alebo napustené handričky. Tento postup sa však neodporúča pri UV- olejovaných hotových parketách.

Každá má svoje za aj proti

Lakované podlahy bývajú drahšie, ale aj odolnejšie. Ich nevýhodou je zložitejšia renovácia – takúto podlahu nemožno opraviť lokálne, musí sa obrúsiť a znova prelakovať celoplošne. To, samozrejme, znamená vysťahovanie interiéru. Podlahy upravené voskom a olejom nekĺžu (čo ocenia najmä starší ľudia), horšie však odolávajú chemikáliám či stopám po podrážkach. Sú náročnejšie na údržbu, pri poškodení je však možná lokálna oprava. A ak by ste chceli povrchovú úpravu raz zmeniť: Parkety upravené olejom sa už nelakujú, drevené podlahy dokončené voskom sa môžu prebrúsiť a nalakovať. Lakované parkety, sa po prebrúsení môžu upraviť voskom alebo olejom.
 

Lak:
výhody: 

 

  • jednoduchá a rýchla údržba
  • vyššia odolnosť proti špine, nečistotám a šmuhám po podpätkoch
  • rýchla realizácia

nevýhody:

  • vyššia cena
  • nie je možná neviditeľná lokálna oprava

 

Olej a vosk
výhody:

  • hodvábne matný povrch
  • oživenie farby a tmavšie (patinové) zafarbenie dreva
  • možnosť lokálnej opravy 
  • nižšia cena

nevýhody:

  • olejovaná a voskovaná podlaha sa rýchlejšie ušpiní a zložitejšie sa udržiava
  • kvapky vody vytvárajú škvrny
  • vyššie nároky a dlhší čas realizácie (dlhé technologické prestávky)
  • podlahu možno neskôr iba s problémami ošetriť iným spôsobom

 

Článok bol uverejnený v časopise Môj dom.

 

Kategória: Nezaradené
Tagy: parkety podlaha
Zdieľať článok

Diskusia