Moja záhrada, môj park

Pri vyslovení slova záhrada si mnohí automaticky predstavia záhony tých najrozmanitejších kvetín, ktoré sa delia o priestor s malým jazierkom či skalkou. Nápady a inšpirácie možno čerpať z kníh, výstav alebo si môžete prizvať na pomoc záhradného architekta. Väčšina sa však spoľahne na vlastný vkus a fantáziu. Dôležité je, aby vám záhrada poskytla priestor na oddych – k tomu neodmysliteľne patria čerstvý vzduch, vôňa kvetín, pôdy či pokoseného trávnika. Každý, kto má k dispozícii takú vlastnú oázu pokoja, kde si nájde miesto na relax, kde nepočuť vyzváňanie telefónu a kde si možno prečítať obľúbenú knihu v záhradnom ležadle, môže hovoriť o šťastí.

Z mesta na vidiek

Na začiatku bola túžba vymaniť sa z mestského ruchu a nájsť si miesto, ktoré zaručí človeku súkromie. Potom nasledovala kúpa pozemku, rekonštrukcia domu a napokon prišla na rad aj záhrada. Stavebné práce vrátane garáže prenechali majitelia odborníkom, ale záhradu si začali vytvárať svojpomocne, a to aj napriek tomu, že nemali veľa skúseností. A práve tento deficit, ak to tak možno nazvať, bol dôvodom viacerých komických situácií, ktoré domáci pri „zariaďovaní“ svojej zelenej izby zažili. Keďže každý má rád súkromie, rozhodli sa, že namiesto klasického plota si vysadia živý, s ktorým je síce viac roboty, ale o to prirodzenejšie záhrada pôsobí. „Tak sme šli do Bratislavy.

Pamätám si, že manželka mala vtedy koncert, po jeho skončení sme sa takí vyobliekaní vybrali do záhradníctva, že kúpime zopár mladých kríkov vtáčieho zobu. Vtedy sme však netušili, ako to celé dopadne. Podľa rozlohy záhrady nám vyrátali, že budeme potrebovať približne 115 kusov mladých kríkov. Bol november, celkom pekné počasie a my sme ešte vtedy v našej starej škodovke „uháňali“ domov aj so 115 kríkmi vtáčieho zobu. Takmer sme nevideli na cestu. Príchodom domov sa však naša strastná púť nekončila. Pracovné povinnosti nám nedovoľovali venovať sa sadeniu okamžite, preto sa čas sadenia trochu pretiahol, až prišiel deň D.

Spolu s manželkou sme sa vystrojili rýľmi a lopatkami a začali sme sadiť kríčky do zeme. Prácu nám sťažoval padajúci sneh, ktorý sa ihneď topil, pretože teploty sa ešte pohybovali nad nulou. Celí mokrí a zablatení sme si uvedomili, že staré príslovie, čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra, má predsa len niečo do seba. Prácu sme však museli dokončiť stoj čo stoj. Celé toto naše predstavenie sledoval chlapec od susedov, ktorý mal v tom čase asi šesť rokov a odmalička vyrastal na dedine, takže vedel svoje. Zlatým klincom programu bola jeho nevinná otázka: Ujo Miki, prečo to robíte práve teraz? Ale to je tak, keď príde neskúsený mestský človek na dedinu, potom robí veci, ktoré sa domácim môžu zdať nezmyselné. Myslím si však, že o to je to potom všetko krajšie,“ prezradil domáci pán s úsmevom. Na margo tejto príhody môžem len dodať, že živý plot v tejto záhrade je skutočne živý a krásne upravený a že mu zrejme vôbec neprekážajú okolnosti jeho zrodu.

Stromom sa treba prihovárať

Záhrada svojím výzorom pripomína skôr park, po bokoch ju lemujú stromy – ovocné aj ihličnaté. Uprostred rozsiahleho trávnika sa vypína smutná vŕba, pod ktorou je lavička – miesto ako stvorené na snívanie.

„Keď sme sa sem nasťahovali, ovocné stromy zastupovali len dva rady marhúľ, ktoré však boli napadnuté škodcami, preto sme ich postupne museli odstrániť. Namiesto nich sme vysadili nové. Je to už takmer dvanásť rokov. Teraz tu máme slivku, čerešňu a zostali sme verní marhuliam. Tento rok sme vysadili aj broskyňu,“ povedal majiteľ a pohľadom zablúdil do zadnej časti záhrady, kde sa čnel rad agátov. K nim sa viaže ďalšia príhoda. „Keď sme kúpili pozemok, boli agáty ešte malými stromčekmi nahustenými vedľa seba bez ladu a skladu. Podarilo sa mi ich rozsadiť, v tom čase sa to ešte dalo. O niekoľko rokov neskôr som pochopil, že agáty sú dosť agresívne stromy, ale na rozdiel od orecha, ktorého korene dokážu narušiť aj pevnú záhradnú dlažbu, vyznačujú sa inou záľubou. Sú to takí pijani, ktorí najmä v období sucha dokážu vysať z pôdy všetky vlahu zo svojho okolia, vďaka čomu potom trpia rastliny snažiace sa rásť v ich blízkosti. U nás sú to orgovány, ktoré rastú obzvlášť pomaly,“ poznamenal domáci pán na adresu agátov.

Pri výbere stromov sa majitelia riadili predovšetkým svojím citom. Brezy vnášajú do záhrady jemnosť, vŕba pokoj a ihličnany svojimi odtieňmi dokonale dopĺňajú záhradnú kulisu. Záhrada pripomína park, kde sa možno poprechádzať, posedieť si na odpočívadle a kochať sa pohľadom na farebnú paletu, ktorú vytvárajú koruny stromov. Domáci sa im občas aj prihovoria, pravda, nepočastujú brezu suchým „Nazdar, ako sa máš“, tento rozhovor spočíva v peknom pohľade či v pohladení kmeňa stromu, čo sú prejavy radosti, ktorú strom prijme ako pozitívnu energiu.

59261
Anton Sládek

Trampoty s trávnikom

Ako sa hovorí – účel svätí prostriedky. Tak to bolo aj prípade výsadby trávnika v tejto záhrade. „Zobrali sme si sito na cestoviny a pomocou neho sypali semienka trávy do pôdy. Trvalo to dosť dlhý čas, ale nikam sme sa neponáhľali, robili sme to poctivo. Keby sme boli chceli, urobili by sme to za týždeň, ale pracovné povinnosti nám nedovoľovali venovať sa záhrade s plným nasadením. Nám to však neprekážalo, oddýchli sme si tu… a tak to je doteraz, záhrada je pre nás relaxom,“ povedal domáci pán. „Nechceli sme anglický trávnik, ale taký, ktorý by pôsobil v tejto scenérii čo najprirodzenejšie, preto nám neprekáža ani burina, ktorá kde-tu vyklíči zo zeme.“

Potrebnú vlahu mu dodávajú klasicky – hadicou. Keď je sucho, môžete trávnik polievať takmer stále. Aby tráva bola zelená a bohatá ako perzský koberec, občas treba použiť hnojivo. Domáci pán pri poslednom upratovaní garáže objavil desaťročné granuly, ktoré nechcel vyhodiť na smetisko, preto ich rozhádzal po záhrade. A keďže mu chýbal návod, posypal nimi trávnik radšej hustejšie ako redšie. Na niektorých miestach to trávu vypálilo, inde začala rásť a bujnieť – mozaika zelených odtieňov, ktorá však vôbec nekazí výsledný dojem.

Okrem stromov a kríkov sme v záhrade objavili aj popínavé ruže, ktoré spolu s vistériou krášlia záhradu najmä na jar, keď sú zakvitnuté. V tom čase púta pozornosť aj magnólia svojimi veľkými kvetmi, ktorých vôňu zacítite len zblízka. Od apríla do mája vykúzlia čarovné kvety aj rododendrony a hortenzie. Samozrejme, v záhrade nechýba ani brečtan popínavý. Plazí sa po zemi vedľa domu, kam majitelia umiestnili odpočívadlo, a objíma sa aj so stromom pred domom. Táto záhrada je dôkazom, že aj keď nemáte veľa skúseností, ale máte chuť a trpezlivosť, môžete si vytvoriť prekrásne miesto na snívanie.