Stále sú zelené

Nižšia odolnosť proti mrazom

Listy vždyzelených drevín pretrvávajú na rastline dlhšie ako jeden kalendárny rok. Tieto rastliny často pochádzajú z klimaticky miernejších oblastí – z krajín s miernou zimou a zo stanovíšť, ktoré pred mrazivým a vysušujúcim vetrom chráni kulisa vyšších ihličnatých drevín. Väčšina vždyzelených krov nie je odolná proti silnejším mrazom a vyžaduje celoročný dostatok vlahy a počas zimných mesiacov aj dokonalú ochranu pred vetrami a premrznutím koreňového balu. Na slnečnom stanovišti niekedy počas holomrazov listy rastlín spáli silné zimné slnko. Riziko poškodenia mrazom alebo zimným slnkom sa zvyšuje, ak sa rastlina nachádza na nevhodnom stanovišti. Aj letné sucho a teplo môžu niektorým druhom uškodiť. Skupina vždyzelených drevín je pre záhradu prínosom, len ak sú vytvorené vhodné podmienky na jej život. Okrem zohľadnenia dôležitých klimatických činiteľov treba dbať aj na výber vhodného druhu a kultivaru.

38250
Daniel Košťál

V kombinácii s ihličnanmi

Vždyzelené dreviny majú podobné nároky na pestovanie ako ihličnany. Aj preto sa táto kombinácia často využíva. Menej vhodné je ich kombinovanie s opadavými krami. Pri výbere vždyzelených listnáčov sa odporúča vyberať druhy s kontrastným alebo inak zaujímavým olistením tak, aby konečná skladba vysadených drevín nepôsobila fádne. V malých záhradách vynikne skôr menší počet druhov v niekoľkých exemplároch ako celá zbierka vždyzelených rastlín. Zopár exemplárov v malých skupinách, situovaných v rozličných častiach záhrady, pôsobí zaujímavejšie. Do malých záhrad sa hodia pomaly rastúce, zakrpatené, stĺpovité alebo guľovité formy. Je ideálne, ak sa nižšie druhy vždyzelených listnáčov vysádzajú do popredia vyšších ihličnanov alebo ako ich podrast. V Anglicku sú vždyzelené dreviny bežne súčasťou trvalkových a letničkových záhonov, niektoré druhy sa uplatnia aj v spoločnosti niektorých trvaliek (skimie s papraďorastmi alebo funkiou).

Všestranná mahónia

Na vytvorenie súvislého porastu sú vhodné mahónie cezmínolisté (Mahonia aquifolium), ktoré sa dokážu prispôsobiť takmer všetkým podmienkam. Mahónie dorastajú do výšky 1 m a šírky až 2 m, takže časom vytvoria husté a súvislé porasty. Ich lesklé, tŕnisté a na okrajoch zubaté listy sa na jeseň sfarbujú do bronzova, v prípade kultivaru „Atropurpurea“ veľmi výrazne. Majú atraktívne žlté voňavé kvety, usporiadané v strapcoch, a modré zainovatené plody. Mahónia Bealova (Mahonia bealii) je vyššia a o niečo dekoratívnejšia. Má až 40 cm dlhé listy, a ak je zima miernejšia, už vo februári rozkvitá žltými kvetmi. Tento druh však nie je veľmi otužilý, a aby v našich podmienkach dobre rástol, vyžaduje zimnú prikrývku.

Podobný efekt ako mahónia v záhradách vytvára aj 1,5 m vysoká skimia (Skimmia japonica), pochádzajúca z Japonska a Číny. Skimia má kožovité, celistvookrajové a na rozdiel od mahónie nepichľavé listy. Okrem kompaktného habitu vyniká aj plodmi, ktoré na kroch zostávajú celú zimu. Najkrajšie kultivary sú „Kew Green“ s bledohnedými kvetmi, „Kew White“ s bielymi bobuľami a „Nymans“ so svietivo červenými bobuľami. Plody sa na kroch objavia len vtedy, ak vedľa seba vysadíme samčie a samičie rastliny. Skimia sa výborne uplatní najmä v malých záhradách. Nezaberie veľa miesta, je celkom nenáročná a možno ju kombinovať s ihličnanmi i vždyzelenými listnáčmi.

Svietivo červenými plodmi nás v zime môže upútať aj exotickejšia aukuba (Aucuba japonica „Variegata“), ktorá má lesklé listy so žltými škvrnami.

38248
Daniel Košťál

Solitéry a súvislé porasty

Na okraji záhonov vyniknú nízke druhy vždyzelených drevín. Príkladom je bršlen Fortunov (Euonymus fortunei), vytvárajúci hustý, poliehavý porast. Tento druh s kompaktným rastom má množstvo kultivarov s farebnými elipsovitými listami. Listy sa sfarbujú do červena (kultivar „Coloratus“) alebo sú bielo („Silver Queen“) či žlto panašované („Emerald Gold“). Vyššie vždyzelené kry veľmi dobre vyniknú ako solitéry v trávnikoch. V záhrade môže dominovať napr. kalina vráskavolistá (Viburnum rhytidophyllum), ktorá pochádza z Číny a dorastá až do výšky 3 m. Tento rýchlorastúci a pomerne nenáročný druh má zaujímavé tmavozelené, sivé plstnaté listy, ale krásne kvitne. Kvetné puky sa na kroch objavujú už začiatkom zimy.

S mnohými vždyzelenými drevinami sa môžeme stretnúť aj vo vresoviskách. Klenotom vresovísk môže byť okrem vresov a vresovcov aj andromédka (Andromeda polifolia). Tento nízky poloker s poliehavými vetvičkami a úzkymi listami vytvára súvislý hustý porast, v ktorom sa v máji objavujú drobné biele alebo ružové kvety. Andromédka na rozdiel od vresov a vresovcov vyžaduje skôr vlhkejšiu humusovitú pôdu s kyslou reakciou a zimnú prikrývku. Andromédke sa habitom podobá gaultéria (Gaultheria procumbens). Rovnomerný, približne 15 cm vysoký porast drobných kožovitých listov počas celej zimy dekorujú červené guľaté a jedlé plody. Táto rastlina sa hodí na vlhkejšie miesta v skalkách a vo vresoviskách.

38245
Daniel Košťál

Vždyzelený koberec

Pomocou vždyzelených rastlín možno vytvoriť aj efektný „zelený koberec“, ktorý na extrémnych stanoviskách (vo svahoch, pod vyššími a hustejšími drevinami a na miestach problematicky dostupných kosačkou) nahradí trávnik. Na tento účel je vhodná zimozeleň menšia (Vinca minor), vysoká 15 cm. Zimozeleň vytvára z drobných kožovitých tmavozelených listov súvislé plochy. Na jar zapôsobia ich svetlozelené pučiace listy, ale aj atraktívne modré alebo purpurové lievikovité kvety. Kultivar „Variegata“ vnesie do tienistých záhrad svetlo svojimi žlto panašovanými listami. Zaujímavá, ale menej otužilá, je zimozeleň väčšia (Vinca major). Celoročne zelený, súvislý koberec možno vytvoriť aj pomocou pachysandry (Pachysandra terminalis), ktorá výborne znáša vlhké aj suché pôdne podmienky. Nádherne do zelena sa však vyfarbuje len na polotienistých miestach v záhrade. Keď sa pachysandra rozrastie, nevyžaduje nijakú starostlivosť. Bohaté zakoreňujúce sa a vždyzelené porasty vytvárajú aj skalníky. Na pokrytie pôdy sú vhodné napr. skalník Dammerov (Cotoneaster dammeri) alebo skalník drobnolistý (Cotoneaster microphyllus). Všetky uvedené druhy majú biele kvety a množstvo dekoratívnych drobných červených plodov, ktoré sú atraktívne, aj keď ich prikryje prvý snehový poprašok. Skalníky rastú na slnečných aj na zatienených stanoviskách. Ak túžite po vždyzelenom šate na niektorom z múrov, nezabudnite si v záhrade vysadiť brečtan.

Možno ich aj tvarovať

Listy vždyzelených listnáčov majú často zaujímavú štruktúru. Zvlnené kožovité, lesklé a na okrajoch ostnaté listy má cezmína (Ilex aquifolium). Pochádza zo Stredozemia a v záhradách dorastá až do výšky 5 m. Vynikne nielen v skupinách a v popredí svetlejších ihličnanov, ale aj ako solitér na trávniku. Aj cezmínu podobne ako skimiu alebo mahóniu dekorujú atraktívne plody. Červené kôstkovice zotrvávajú na rastline často počas celej zimy a sú obľúbenou vianočnou dekoráciou i potravou pre vtáky. Okrem zelenolistých kultivarov sú známe aj žlto panašované kultivary „Aueromarginata“ a „Golden van Tol“ či bielo panašované kultivary „Argenteomarginata“. Len 2 m vysoká a hustejšie olistená je cezmína vrúbkovaná (Ilex crenata), pôvodom z Japonska, ktorá habitom pripomína skôr buxus. Tento druh výborne vynikne najmä vo väčších skalkách a v predzáhradkách.

Medzi rozšírené vždyzelené rastliny patria rôzne druhy dráčov s množstvom tŕňov. Sú husto rozvetvené a majú žltooranžové kvety umiestnené v strapcoch. Na rozdiel od opadavých druhov majú nápadné modré plody. Dráč možno v záhrade umiestniť aj na suchšie miesta. Najrozšírenejším druhom je dráč Júlin (Berberis julianae), ktorý dorastá až do výšky dva metre. Má kopijovité, kožovité a pichľavé listy, ktoré sa pri niektorých kultivaroch cez zimu sfarbia do červena. Dráč Júlin vynikne najmä v menších či väčších skupinách. Vzhľadom na husté rozvetvenie ho možno použiť aj do voľne rastúcich živých plotov a možno ho tvarovať. Vzrastom je menší dráč bielolistý (Berberis candidula) s výškou len do 50 cm. Je otužilejší a hodí sa najmä do skaliek a na okraje záhonov s ihličnanmi. Obľubu si získali aj vavrínovec (Laurocerasus) a hlohyňa (Pyracantha coccinea), ktorú na jeseň zdobia oranžovočervené plody. Často sa zvykne vysádzať aj nenáročný krušpán (Buxus sempervirens). Okrem živých plotov je vhodný aj na vytváranie solitérov tvarovaných do zaujímavých geometrických foriem.

Pomocou vždyzelených drevín možno v záhrade zakryť nevzhľadné kúty alebo múry. Netreba zabudnúť, že do kategórie vždyzelených drevín patria aj efektné rododendrony. Rododendrony podobne ako aj iné druhy vždyzelených drevín vynikajú najmä v skupinách, prípadne v kombinácii s inými podobnými vždyzelenými drevinami, ako sú pierisy (Pieris floribunda), leukotoe (Leucothoe) alebo kalmie (Kalmia latifolia).

38239
Daniel Košťál

Doprajte im vlhko a kyslejšiu pôdu

Vždyzelené dreviny sa vysádzajú s koreňovým balom v jarných alebo skorých jesenných mesiacoch. Treba ich vysádzať na chránené polotienisté miesta pod hlbokokoreniace dreviny, ktoré im nebudú odoberať potrebnú vlahu. Ideálne je, ak sa v ich blízkosti nachádzajú staré múry. V blízkosti plytkokoreniacich drevín možno vysádzať len vresy a vresovce. Pre tieto rastliny je nevhodný hlboký tieň, kde zle vyzrievajú ich letorasty. Takmer všetky uvedené druhy uprednostňujú primerane vlhkú pôdu s kyslou reakciou, neznášajú premokrenie a chudobné piesočnaté pôdy. V takýchto podmienkach rastie len veľmi málo druhov. Pre tieto listnáče je dôležitá závlaha aj počas bezmrazých zimných dní. Pôdu v okolí vždyzelených drevín je dobré mulčovať kôrou. Netreba zabúdať ani na zimnú prikrývku (nahrnutím lístia), najmä v prípade mladších exemplárov a v oblastiach, kde napadne málo snehu. Pomocou vždyzelených listnáčov možno zaujímavo dotvoriť každú okrasnú záhradu. Bez prítomnosti tejto skupiny drevín bude od novembra do marca určite pôsobiť smutnejšie. V zimnom období sú v záhrade vždyzelené listnáče spolu s ihličnanmi ozajstnými zelenými klenotmi.