Zelená je tráva, údržba je hra

Typy trávnika

Reprezentačný trávnik je klenot záhrady, po ktorom sa nechodí, ale ktorý slúži ako výtvarný prvok – okrasná jednoliata zeleň na podčiarknutie tvaru plochy a kontrast pre vyššie výsadby v pozadí alebo solitérny strom v popredí. Je nízky a sviežo zelený, bez jedinej burinky, vždy nakrátko zostrihnutý, z jemných tráv, ktoré neznášajú zošliapanie. Jeho funkcia je pohľadová, okrasná, zelenou farbou dotvára celú záhradnú kompozíciu .

94481

Pobytový trávnik plní všeobecnú estetickú, ale aj pobytovú funkciu. Nesmie sa však zaťažovať pobytom na jednom mieste alebo pohybom vždy po tej istej línii. Zakladá sa zo zmesi obsahujúcej aj druhy znášajúce zošliapanie, možno ho spestriť skoro kvitnúcimi jarnými cibuľovinami, chodníčkami v prechodových líniách, dláždenými okrajmi. Nie je určený na zaťažovanie behom a hrami, ale poležať si na ňom vo chvíľach oddychu alebo pod strom umiestniť prenosný nábytok pre popoludňajšie posedenie je možné. Slúži najmä na oddych.

Rekreačný trávnik je príjemný na pobyt, z tráv, ktorú sú odolné proti zošliapavaniu, a nenáročný na údržbu. Jeho hlavnou funkciou je rekreačno-športové využitie celou rodinou (prípadne i návštevou), ale najmä deťmi. Zakladá sa zo zmesí trávneho semena na rekreačné a športové plochy a po čase (odrastení detí) ho možno premeniť na pobytový trávnik dosiatím iných druhov tráv (alebo založiť nanovo, ak chceme trávnik okrasný). V tomto type trávnika sa tolerujú aj sporadicky sa vyskytujúce vytrvalé buriny, typické sú aj holé miesta (najviac namáhané športom), ktoré treba občas opraviť mačinovaním alebo dosiatím.

94482

Rozkvitnutý lúčny trávnik je ekologickým spôsobom pokrytia vybraných plôch záhrady. Je vhodný do vysokokmeňových extenzívnych sadov pri dedinských chalupách, k chatám i do väčších prírodných záhradách, prípadne v zástavbe na okrajoch sídiel. Kým v minulosti bola kvitnúca lúka najmä zdrojom sena ako kvalitného krmiva pre dobytok, dnes je ekologickým spôsobom pokrytia pôdy. Jej výhodou je pestrá premenlivosť vzhľadu podľa kvitnutia jednotlivých druhov kvetov (margaréty, kukučky, zvončeky, smolničky, silenky, šalvie) a nenáročnosť na údržbu (dve kosby). Kvitnúcu lúku však nemožno intenzívne využívať na pobyt a hry, hoci občasný pobyt a pohyb znesie. Ak chceme miesto využívať, treba časť pokosiť.

Pozemok

Na rovinnom teréne môžu nastať problémy s akumuláciou a odvádzaním dažďovej vody, najmä pri prívalových zrážkach, pretože tu chýba prirodzený sklon (aj topenie väčšieho množstva snehu môže spôsobiť problémy). Ak je pôdny pokryv a podklad slabšie priepustný, pôda sa veľmi rýchlo nasiakne, vytvoria sa mláky a povrch sa celkovo rozbahní, čo neprospieva trávniku (osobitne na ílovitých pôdach). Trávy, vystavené pôsobeniu stojatej vody, rýchlo zahnívajú v mieste koreňového krčka a na zamokrenom mieste sa vytvoria žlté fľaky odumretého trávnika.

94497

Rovinné pozemky v blízkosti vodných tokov alebo aj v polohách nadväzujúcich na úpätia pohorí môžu mať tiež problémy s miestnym zamokrením. Takýto stav treba riešiť melioračným odvodnením pozemku, vychádzajúcim z jeho tvaru a konfigurácie okolia. Treba pritom vyriešiť aj odvádzanie dažďovej vody podľa miestnych možností: buď mimo pozemku do dažďovej kanalizácie, alebo na vlastnom pozemku vytvorením možností na vsakovanie (drenážne jamy alebo zvody) alebo na zachytávanie vody dažďovej vody zo strechy do podzemných, resp. povrchových nádrží na ďalšie využitie.

Na svahovitom teréne bývajú podmienky veľmi rozdielne, čo závisí od stupňa sklonu svahu a druhu pôdy. Poloha na temene kopca alebo aj nad svahom býva zvyčajne veľmi suchá, zrážková voda totiž z vyvýšeniny rýchlo steká, lebo sa nemá kde kumulovať, a slabšie vsakuje do plytkej pôdy, ktorú tu ohrozuje odnos, v niektorých polohách aj zosuv. Trávnik má v týchto miestach predovšetkým protieróznu funkciu, lebo na strmších úbočiach sa ťažko dá zabrániť splavovaniu nepokrytej pôdy pri prudkých lejakoch.

Pri väčších sklonoch je preto nevyhnutné vyrovnať výškové rozdiely a podchytiť svahy vytváraním terás. Pod úbočím na úpätí svahu býva sklon menší, pôdne pomery lepšie, no za určitých okolností sa tu môže objaviť vrstvová voda, a to až v takej miere, že ovplyvní celkovú pôdnu vlhkosť v užšom i širšom okolí, čo vedie k nerovnomernému rastu trávnikového porastu s problémami najmä pri kosení. Takéto polohy je vhodné drenážovať pre pobytový či rekreačný trávnik alebo miesto vybrať pre ekologickú kvetinovú lúčku.

94484

Vlastnosti trávnikovej plochy z hľadiska údržby

Trávnikovú plochu akéhokoľvek typu musíme pravidelne ošetrovať zalievaním a kosením, občas pohnojiť a starší trávnik prevzdušniť, prípadne zbaviť plsti z odumretých stebiel alebo rozmnoženého machu. Najčastejšími a opakovanými úkonmi sú polievanie a kosenie, lebo sa od trávnika vyžaduje zelená farba, sviežosť stebiel a krátky strih najmä v najteplejších obdobiach roka, charakteristických u nás nepravidelným prísunom zrážok. Vzhľadom na opakovanie činností je dôležitá ich racionalizácia, ktorú môžeme ovplyvniť už správnym výberom typu trávnika, podľa charakteru využívania a súčasných potrieb rodiny. Od výberu typu trávnika sa odvíja výber miesta preň v záhrade, spôsob jeho založenia i ďalšej údržby.

Modelácia terénu (pod trávnikom) Najvhodnejším terénom pod trávnikovú plochu je rovina, ale modelácia terénu oblými valmi a širšími plynulými priehlbinami (napr. s umiestnením jazierka v najnižšom mieste) oživuje záhradný terén (najmä väčšej záhrady), dodáva mu dymaniku a robí ho zaujímavým. Ani v prípade, že chceme kvalitný trávnik, nemusíme sa modelácie vzdávať, terén však musíme upraviť tak, aby sa trávnik dal pohodlne udržiavať, najmä kosiť. Aj moderné ľahké žacie stroje dokážu zdolať spád iba do 30°, preto terén modelujeme plynulo a len do tohto sklonu. Väčšie výškové rozdiely riešime radšej nižšími či vyššími terasami.

Plocha trávnika

Od tvaru a veľkosti trávnikovej plochy závisí racionálnosť jeho údržby. Najčastejším tvarom trávnikovej plochy je obdĺžnik, štvorec, ovál, kruh i zvlnený zaoblený pás alebo nepravidelná plocha ľadvinkového tvaru, nadväzujúca na terasu či ohraničená záhonmi výsadieb. Trávniková plocha by mala mať taký tvar, aby sa dala dobre kosiť kosačkou (s určitým záberom vykášaného pásu), teda mala by byť kompaktná, na okrajoch zaoblená, bez príliš zúžených miest (kade neprejde kosačka). Umiestnenie prvkov do trávnikovej plochy nielen rozbíja celkový dojem, ale aj sťažuje údržbu plochy, pretože je nevyhnutné obkášať viaceré prvky umiestnené vnútri .

Okraje trávnika

94489

Trávy sú skupinou odnožujúcich bylín, ktoré sa rozmnožujú aj vytváraním nových trsov na odnožiach materskej rastliny, preto má porast tendenciu rozrastať sa. Aby sme okraje trávnika udržali vo vymedzených hraniciach a umožnili kvalitné kosenie (bez nakláňania žacieho stroja), je vhodné olemovať ho trvalou obrubou alebo upravovať opakovaným strihaním mačiny. Vymedzenie trvalou obrubou je dlhodobým riešením, pričom z hľadiska umiestnenia môže byť v jednej úrovni s trávnikom alebo vyvýšená.

Obruba v jednej úrovni, napr. úzka dláždená alebo zapustený kovový či umelohmotný pás, tvorí rozhranie medzi plochami a uľahčuje kosenie okraja trávnatej plochy. Vymedzenie špeciálnymi plastovými obrubníkmi, vyvýšenými keramickými obrubami alebo palisádovým lemom síce bráni vzájomnému prerastaniu vegetácie, ale okraj trávnika sa musí skracovať prácne nožnicami alebo akumulátorovým zastrihovačom. Na oddelenie trávnika od ostatných výsadieb možno využiť aj vegetačný lem zo strihaných kríkov, no aj tu treba opakovane zastrihovať mačinu okraja.

94494

Kosenie a polievanie

Pravidelnou údržbou trávnika počas vegetačného obdobia je kosenie a polievanie porastu, občasné prihnojenie a prípadne obnova staršieho trávnika prevzdušňovaním a prerezávaním. Základom starostlivosti o trávnik je jeho pravidelné kosenie. Okrasný trávnik má mať výšku asi 3 až 5 cm.

Optimálne je preto kosiť pri 5 cm a skracovať steblá o jednu tretinu, teda na 3 cm. Pobytový a rekreačný trávnik, využívaný na pobyt aj na hry, môže byť o niečo vyšší (4 cm) a kosí sa pri 6 až 8 cm. Táto výška tráv umožňuje prístup slnečných lúčov na povrch plochy a bráni rozvoju machu v trávniku. Optimálna frekvencia kosenia je (spravidla) dvakrát do týždňa. Čas prvej kosby trávnika závisí od priebehu jarného počasia a spadá do obdobia kvitnutia forzítie (Forsythia). Naposledy kosíme koncom októbra, aby bol trávnik pred zimou pokosený.

Okrem pravidelnosti je dôležité, aby sa kosilo dobre nastavenou kosačkou s ostrými žacími lištami a za sucha. Krátka pokosená tráva sa na trávniku môže ponechať, ale musí byť rovnomerne rozložená po povrchu plochy. Ak by sme ponechali dlhé steblá alebo hrubšiu vrstvu, spôsobilo by to na trávniku značné škody zadržiavaním vlhkosti: porast by poľahol a vyhnil. Ak sa v trávniku objaví napriek všetkej starostlivosti vytrvalá burina (púpava lekárska, skorocel kopijovitý, stavikrv vtáčí), snažíme sa ju odstrániť. Treba ju vyryť dlátom aj s koreňmi tak, aby sme nepoškodili okolitú plochu. Jednoročné buriny pri častom kosení vymiznú samy.

Spôsob kosenia trávnikovej plochy

94492

Spôsob kosenia závisí od základného tvaru trávnikovej plochy. Pravidelnú pravouhlú plochu kosíme tak, že začíname okrajmi na protiľahlých koncoch. Skosenie okrajov umožní ľahší nájazd do vnútrajška plochy, ktorý potom postupne jedným a druhým smerom kosíme v ľahko sa prekrývajúcich pruhoch, pričom pri obrátkach nebudú zostávať nepokosené miesta.

Nepravidelná trávniková plocha sa skosí najprv po celom obvode, potom sa v pozdĺžnych pruhoch pokosí jedna časť od stredu smerom k jednému okraju a neskôr nepokosená druhá časť od stredu k druhému okraju. Celkom nepravidelné plochy so zvlnenými okrajmi a vybiehajúcimi zálivmi kosíme najprv po obvode a potom podľa tvaru jednotlivých častí a záberu používanej kosačky.

94493

Potreba vlahy

Pobytový a rekreačný trávnik potrebuje pravidelnú zálievku v takom množstve, aby voda prevlhčila aj hustý koreňový systém siahajúci do malej hĺbky. Ideálny jednorazový objem zálievky pri zavlažovaní (postrekovaním) je v priemere okolo 20 mm. Je to množstvo 20 l/m² vody, ktoré musí dostať najmä novozaložený alebo mladý trávnik. Tento objem vody prevlhčí pôdu do hĺbky asi 20 cm.

Starší trávnik môže vystačiť aj s 10 l/m², no ak ho chceme mať sviežo zelený počas celého vegetačného obdobia (od apríla do októbra) musí dostať na každý štvorcový meter až 500 litrov vody vo forme umelej závlahy a zrážok. Počas obdobia sucha treba zavlažovať každý tretí alebo štvrtý deň na ľahkých pôdach alebo raz za týždeň na ťažkých pôdach.