Ako budeme stavať v roku 2021? (časť 3.) Čakajú nás zmeny

Ako budeme stavať v roku 2021? (časť 3.) Čakajú nás zmeny

09. 03. 2011
Zdieľať

Spomínané nové znenie smernice 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov (EPBD II – Energy Performance of Buildings Directive) stanovuje, že od roku 2021 budú musieť byť všetky nové budovy v EU postavené tak, aby mali takmer nulovú spotrebu energie.

Pre nás to možno znie ako sci-fi, ale v niektorých európskych krajinách sú schopní takúto požiadavku splniť už dnes, takže sa budeme musieť viacej pousilovať aj my. Faktom je, že technické možnosti na to už existujú. Najdôležitejšie budú teda zmeny v našom myslení a v legislatíve.

Konkrétna podoba opatrení je ponechaná na vôli jednotlivých štátov, jednoznačne stanovený je však cieľ – dramaticky znížiť spotrebu energie v budovách. Mali by sme sa pritom čo najviac priblížiť k nulovej spotrebe a aj to ostávajúce minimum v čo najväčšej miere pokryť energiou z obnoviteľných zdrojov, ideálne vyrobenou v mieste spotreby. To znamená rozšíriť využívanie solárnych panelov či tepelných čerpadiel, ktoré je u nás ešte stále skôr na platonickej úrovni.

Nezateplenou fasádou môže z domu unikať až 35 % tepla. Najčastejším riešením je kontaktné zateplenie – dôležité je pritom vyberať výhradne z certifikovaných systémov, ktorých je na našom trhu dostatočné množstvo. Len tak sa totiž môžete spoľahnúť na záruku, že všetky zložky systému budú fungovať tak, ako očakávate, a v opačnom prípade máte právo na reklamáciu. Ak napríklad firma v snahe ušetriť skombinuje rôzne komponenty od viacerých výrobcov, výsledkom môžu byť už po prvej zime praskliny, navlhnutá odpadávajúca omietka a iné závažné nedostatky. Pri použití izolačného materiálu bez certifikovaného systému pritom stráca investor záruku výrobcu materiálu. (foto: Baumit)
Rovnako ako certifikovaný systém je dôležitá aj jeho odborná realizácia. Každé riešenie má totiž nielen svoje výhody, ale aj svoje pravidlá aj úskalia. (foto: Cemix)

Ďalším veľmi dôležitým bodom sú nové minimálne požiadavky na energetickú náročnosť budov, ktoré je potrebné aplikovať prakticky ihneď. Novou minimálnou požiadavkou je nákladové optimum, čo v princípe znamená najlepší pomer medzi investíciou do zateplenia a ďalších technických opatrení na jednej strane a ušetrenými nákladmi na vykurovanie počas životnosti budovy na strane druhej. Na presnom vysvetlení tohto pojmu EK ešte pracuje a podrobnú metodológiu by mala zverejniť najneskôr do júna 2011. Rovnaké pravidlá ako pre novostavby budú pritom platiť aj pre všetky veľké rekonštrukcie (presnejšie nad 25 % hodnoty budovy). Napríklad na zateplenie fasády budeme teda už čoskoro povinní zvoliť si taký systém, ktorý bude nákladovo optimálny – v zmysle nových minimálnych požiadaviek na energetickú náročnosť budovy.

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste

Schéma kontaktného zatepľovacieho systému Cemix THERM P
1. podkladové murivo
2. lepiaca vrstva – lepidlo a stierkovací materiál
3. izolant – expandovaný fasádny penový polystyrén
4. kotvenie – zatĺkacie alebo skrutkovacie tanierové príchytky s plastovým alebo kovovým tŕňom
5. výstužná vrstva – lepidlo a stierkovací materiál
6. sieťovina – sklovláknitá tkanina s plošnou hmotnosťou min. 145 g/m2
7.  penetračný náter – silikátová alebo akrylátovo-silikónová penetrácia alebo kontaktný náter
8. omietka – pastovité alebo minerálne ušľachtilé štruktúrované omietky, akrylátové, silikátové alebo silikónové ryhované alebo zatierané omietky atď.
9. fasádny náter – len pri minerálnych omietkach egalizačná (zjednocujúca) farba

 

Práve preto, že dom nie je práčka

Nové znenie smernice obsahuje tiež zmeny, ktoré sa týkajú energetickej certifikácie – bude musieť byť predložená pri akejkoľvek transakcii týkajúcej sa budovy a vo verejných budovách budú musieť byť certifikáty vystavené na viditeľnom mieste. Cieľom je prinútiť ľudí viac sa zaujímať o energetickú spotrebu ich domov. Ak bude mať každý, kto si napríklad dom prenajíma alebo kupuje, automaticky pred očami aj jeho energetický certifikát, očakáva sa, že sa čoskoro dostaví podobný efekt ako pri domácich spotrebičoch. Dnes už asi nikto ani neuvažuje, že by si kúpil chladničku v energetickej triede B. Výrobcovia sa skôr snažia ešte viac znížiť spotrebu stanovenú pre triedu A, takže v ponuke nájdete spotrebiče označené kategóriou A+, A – 20 %, AAA a podobne. Pri domácich spotrebičoch teda jednoduché energetické štítky fungujú veľmi dobre a pomáhajú ľuďom zvoliť si produkty, ktoré sú energeticky efektívne. Pri domoch však toto hľadisko ešte stále akosi neberieme do úvahy, čo je zvláštne, pretože na vykurovanie budovy sa spotrebuje rádovo viac energie než na fungovanie chladničky a je to tiež neporovnateľne vyššia investícia, pre väčšinu z nás doslova celoživotná.

Účinnou alternatívou na zateplenie je striekaná tepelnoizolačná pena, vyrobená na vodnej báze, ktorá sa viac ako 20 rokov úspešne používa v Kanade a USA. Jej hlavnou prednosťou je, že po nástreku expanduje, vďaka čomu sa vyplnia všetky medzery v konštrukcii. Preto je vhodná najmä na izolovanie komplikovaných detailov a ťažko prístupných miest, na ktorých by pri nevhodnom spôsobe izolácie mohli ľahko vzniknúť tepelné mosty. (foto: LIKO – S)

 

Liek na viaceré choroby

Európska únia nás teda bude nútiť, aby sme znižovali energetickú náročnosť našich domov, ale bude to tlak takpovediac rodičovský – počúvnuť tieto dobre mienené príkazy sa nám určite oplatí. Pre jednotlivcov je zrejmý finančný efekt v podobe nižších prevádzkových nákladov či dlhšej životnosti stavby, ďalšie dobre známe a často spomínané prínosy precízne zateplených obvodových konštrukcií sú hygienické či ekologické. Ale vyplatí sa to aj štátu. Podpora zatepľovania a ďalších spôsobov znižovania energetickej náročnosti budov napríklad prinesie tisícky pracovných miest, čo je veľmi dôležité najmä v čase ekonomickej krízy. Ak by Maďarsko zrealizovalo plán masívnej renovácie bytového fondu, podľa štúdie CEU (Central European University) v Budapešti by to prinieslo v krajine viac než 10 000 pracovných miest. Na porovnanie: pomerne populárnym opatrením, ktoré viaceré vlády urobili na stimuláciu hospodárskeho rastu, bolo šrotovné. Veľmi sa mu potešili napríklad v Česku, ktoré vlastné šrotovné síce nezaviedlo, ale vďaka takémuto opatreniu v Nemecku a u nás sa u nich oživila výroba škodoviek. V rámci európskej solidarity sa síce zvýšila výroba aj zamestnanosť, z pohľadu vlády jedného štátu to však určite nebolo práve najefektívnejšie opatrenie – jednoznačne sa ukázalo, že financie vložené do takejto podpory veľmi ľahko pretečú za hranice. Presne opačne sa pritom prejaví podpora stavebníctva – domy nikto cez hranice nepreváža, takže peniaze určite ostanú na území štátu, z rozpočtu ktorého boli uvoľnené. Stavebné firmy sú často malé, len s niekoľkými zamestnancami a domy máme po celej republike, takže podpora sa uplatní na celom území. Navyše má tento sektor veľký multiplikačný efekt.

Aby sa pomocou fasádneho zatepľovacieho systému dosiahol očakávaný efekt, je dôležitý každý krok – od komplexného projekčného riešenia, pri ktorom sa stanoví vhodný tepelnoizolačný materiál aj jeho potrebná hrúbka cez výber certifikovaného systému až po jeho správnu realizáciu, pri ktorej sa dodržia všetky stanovené pracovné postupy. Realizácia by mala byť výhradne záležitosťou odborníkov – zaškolených firiem, dôležitá je tiež kontrola odborným stavebným dozorom. Šetrenie na kvalite komponentov, množstve materiálov či urýchlení procesov je totiž krátkozraké. (foto: Baumit)

 

Dramatické zníženie spotreby energie v budovách máme teda uložené ako povinnosť, aj s jasným termínom, dokedy si ju musíme splniť. Každý dobrý hospodár však určite dodá: našťastie. Snáď sa tak aj u nás konečne rozhýbu stojaté vody a aj naša vláda si uvedomí, že isté snahy sa jej oplatí podporovať. Alebo bude musieť.

Kategória: Energia Stavba a rekonštrukcia Technológie
Tagy: bývanie energetický energia stavba teplo úsporne zateplenie
Zdieľať článok

Diskusia