Ako opraviť stenu drevenej chaty

Drevené zrubové steny majú viacero výhod (napr. nízku tepelnú zotrvačnosť – čo je výhodné pri víkendových chalupách, ktoré sa rýchlo rozkúria – vytvoria pocit útulnej miestnosti), príjemný a príťažlivý vzhľad, ale majú aj svoje nevýhody (objemová rozmerová nestálosť stien, ktorú spôsobuje zmrašťovanie dreva, kratšia životnosť a podobne). Z technického hľadiska sa na drevených chalupách najviac vyskytujú poruchy spojené so zavĺhaním (nadmernou vlhkosťou drevnej hmoty) a s následným rozvojom drevokazných organizmov – predovšetkým húb (prípadne hniloby).

Najviac postihnutými časťami drevených stien bývajú predovšetkým spodné trámy – tie, ktoré sú v kontakte s terénom, podmurovkou, ktoré tvoria prahy dvier a podobne. Zvyčajne je hnilobou postihnutý najspodnejší trám, ale zriedkavé nie je ani postihnutie dvoch-troch spodných trámov. Ďalším miestom poruchy bývajú vrchné rady trámov, ale to spravidla len vtedy, ak do chalupy dlhší čas zatekalo cez poškodenú krytinu. Poškodenými miestami môžu byť aj trámy, ktoré prechádzajú pod oknami, najmä ak neboli dobre chránené okennými osteniami, neboli dobre odvetrávané (napr. pod kvetináčmi) a podobne. Oprava jednotlivých trámov sa môže vykonať sanáciou porušených miest, ale to sa týka len trámov, ktoré sa ešte vplyvom poškodenia nezačali deformovať. V opačnom prípade je poškodený trám najlepšie vymeniť celý (prípadne jeho poškodenú časť protézovať).

131619

Výmena prvkov zrubovej stavby

V zrubových stavbách sa zvyčajne poškodia tie prvky (trámy, polotrámy, guľatina), ktoré sú v priamom kontakte so zemou, podmurovkou, zásypom, zosunutým svahom, kopou hnoja, slamy, sena a podobne – teda so zdrojom vlhkosti, ktorá nimi môže vzlínať aj do vyšších častí konštrukcií, resp. môže spôsobiť rozvoj sekundárnej (napríklad hubovej) infekcie. Často sa tak poškodí aj viacero prvkov zrubových stien – nielen vodorovné trámy, ale aj zvislé stojky. Prvou etapou výmeny poškodených prvkov je ich uvoľnenie zo stavby. Zabezpečí sa to nadvihnutím celej nadľahlej konštrukcie, ktorá sa do jedného celku spojí reťazami.

Zdvíhanie sa realizuje hydraulickým zdvíhadlom s prenesenou úložnou plochou – nadstavenou guľatinou, ktorá sa k zdvíhadlu pripevní reťazami (bežné laná sú príliš pružné, oceľové lano nie je až také praktické, ale so svorkami použiteľné) až po úroveň zapretia do vhodnej konštrukcie stavby (väčšinou do vysunutých krakorcov alebo krokevníc). Pri zdvíhaní treba zabezpečiť celú konštrukciu proti zrúteniu – napríklad zviazaním reťazami, zapretím a podobne. Po zdvihnutí konštrukcie sa jej nová poloha musí zabezpečiť pred samovoľným pohybom a poškodený prvok sa môže odstrániť. Do vytvoreného priestoru sa vloží nový prvok, ktorý však nekopíruje niektoré možné deformácie drevenej stavby, preto je ho treba upraviť podľa príslušného miesta uloženia. Tesárske zámky zrubu sa vopred vytvoria len nahrubo a dopracujú sa až prispôsobením konkrétnemu zámku v stavbe. Po uložení nového trámu sa nadľahlá konštrukcia drevenej budovy opatrne spustí na pôvodné miesto.