Bývanie v drevostavbách

Bývanie v drevostavbách

04. 03. 2011
Zdieľať

Stavanie z dreva nabralo vysoké obrátky najmä u našich západných susedov – a treba povedať, že na to majú niekoľko dobrých dôvodov. Aj u nás drevených domov utešene pribúda a je zrejme len otázkou času, kedy tento stavebný materiál ohlási aj na Slovensku návrat vo veľkom štýle. Dá sa pritom predpokladať, že viac než z vlastnej tradície dreveníc budeme čerpať z čerstvých skúseností staviteľov energeticky úsporných domov v západnej a strednej Európe.

To, čo môžu drevostavby v súťaži s inými konštrukciami rodinných domov ponúknuť, je rýchla výstavba, ale najmä výborný pomer medzi hrúbkou obvodových stien a ich tepelnoizolačnou schopnosťou (podľa Ing. Miroslava Zliechovca zo spoločnosti Knauf Insulation má obvodová stena súčasnej montovanej drevostavby, hrubá 25 cm, približne rovnaký tepelný odpor ako 60 cm hrubá stena vymurovaná z moderných tehál). Ak k tomu pripočítame prírodný pôvod, príjemnú vôňu a pocity útulnosti, ktoré v nás drevo spontánne vyvoláva, má tento stavebný materiál u mnohých veľmi blízko k víťazstvu.

Izolačný ideál


Bývanie v drevostavbách

247035

Úspešné ťaženie drevostavieb dnes súvisí najmä so snahou znížiť na minimum spotrebu energie na vykurovanie. Tá je totiž spojená s čoraz masívnejším zatepľovaním a spolu so stúpajúcou hrúbkou tepelnej izolácie rastie aj hrúbka obvodových múrov. To, čo zo zastavanej plochy domu zaberú jeho múry, však nemôžeme využívať na bývanie, preto je zároveň prirodzená aj opačná snaha – o čo najtenšie obvodové konštrukcie. Z tohto pohľadu by bolo ideálne postaviť dom len z tepelnej izolácie, a práve drevostavby sa tomuto ideálu dokážu najviac priblížiť (v porovnaní s murovaným domom môže byť vnútorný priestor rovnako veľkej drevostavby až o 10 % väčší).

Moderné drevostavby vychádzajú z amerického konštrukčného systému „two by four“ (názov je odvodený z rozmeru nosných prvkov, 2 × 4 palce) – nosná konštrukcia z drevených stĺpikov je z oboch strán opláštená plošným materiálom, pričom medzi jednotlivými nosnými prvkami je dostatok miesta na uloženie tepelnej izolácie. Aj samotné drevo má veľmi dobré tepelnoizolačné vlastnosti a prípadnému vzniku tepelných mostov v oblasti nosných stĺpikov možno zabrániť doplnkovou izoláciou z vonkajšej alebo vnútornej strany.

Samozrejme, aby sa dosiahla potrebná hrúbka tepelnoizolačných materiálov, konštrukčné rozmery súčasných európskych systémov museli od americkej klasiky upustiť a jednoduché masívne stĺpiky sa nahrádzajú napríklad úspornými nosníkmi v tvare I (s využitím OSB dosiek), škatuľovými nosníkmi vyplnenými tepelnou izoláciou, priehradovými nosníkmi a podobne. Samozrejmosťou sa stávajú aj prídavné tepelnoizolačné vrstvy (v interiéri aj exteriéri), ktoré zvyšujú celkovú hrúbku izolačného materiálu a zároveň odstraňujú nežiaduce tepelné mosty.


Bývanie v drevostavbách

247040

Drevený panelák

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste

Ďalším veľkým plusom drevostavieb je rýchlosť výstavby – priemerne veľký rodinný dom sa dá postaviť asi za štyri mesiace, a pri stavbe domu platí možno dvojnásobne, že čas sú peniaze. Kratší čas výstavby znamená nižšie náklady na pracovnú silu, prípadne aj na iné bývanie, nezanedbateľná je aj hodnota času stavebníka, ktorý musí stráviť na stavbe a činnosťami súvisiacimi s výstavbou. Drevené konštrukcie majú pritom veľký potenciál túto rýchlosť ešte zvýšiť – je ňou prefabrikácia, teda predpríprava konštrukčných celkov (napríklad stenových panelov) vo výrobných dielňach podľa presnej výkresovej dokumentácie. Montáž takéhoto domu na stavbe a dokončenie konštrukcií (panely bývajú bez povrchovej úpravy či vrchnej vrstvy tepelnej izolácie) je potom otázkou doslova niekoľkých dní až týždňov. Ďalším plusom takéhoto postupu je presnosť a precíznosť, aká sa na stavbe dosahuje len ťažko. Presné a precízne vyhotovenie konštrukcií aj detailov je pritom práve pri drevostavbách nanajvýš dôležité.

Jednoduchšie a prirodzenejšie

K najväčším nepriateľom drevených konštrukcií patria vlhkosť a UV žiarenie, pričom k obom sa dá postaviť dvojakým spôsobom – bojovať a brániť sa alebo ich brať ako prirodzené a prispôsobiť sa. V ostatnom čase, zdá sa, začína pri drevostavbách prevládať druhý prístup. Čoraz viac drevom obložených fasád napríklad ostáva bez povrchovej úpravy. Triesloviny obsiahnuté v mnohých drevinách (napríklad agát, dub či často používaný červený smrek) majú totiž schopnosť drevo ochrániť – pôsobením UV žiarenia sa tenká vrstva na povrchu dreva zmení a ďalej funguje ako prirodzená ochrana zvyšného materiálu. Stačí len prijať fakt, že staré drevo pôsobením slnka a vlhkosti zosivie a fasáda nebude mať navždy farbu nového nábytku. Ak sa s touto skutočnosťou nezmierite, neostáva vám iné, než pravidelne natierať alebo sa spoľahnúť na staré dobré omietky.


Bývanie v drevostavbách

247045


Bývanie v drevostavbách

247046

Slama v úlohe tepelnej izolácie posúva drevostavby o krok ďalej z pohľadu trvalo udržateľného stavebníctva – okrem nízkej spotreby energie na vykurovanie je jej plusom minimálny podiel zabudovanej, takzvanej sivej energie, ktorá sa potrebovala napríklad pri spracovaní suroviny do podoby stavebného materiálu. Štandardné slamené balíky sa vkladajú a rôznym spôsobom upevňujú do prispôsobenej drevenej konštrukcie.

 

Podobný je aj prístup k vlhkosti – tá totiž drevu škodí len vtedy, ak nemá možnosť sa vysušiť. Základom je teda dobré vetranie všetkých drevených konštrukcií – viditeľných aj skrytých. Konštrukciám drevostavieb škodí najmä vlhkosť obsiahnutá vo vzduchu – vodné pary, ktoré sa v dome bežne produkujú a majú tendenciu vstupovať do obvodových stien. Pôvodný prístup – vlhkosť do konštrukcie vôbec nepustiť (takzvané difúzne uzavreté systémy) – čoraz častejšie nahrádza opačný – nechať vlhkosť cez konštrukciu voľne prestupovať (takzvané difúzne otvorené systémy). Princíp difúzne otvorených konštrukcií vychádza z predpokladu, že trocha vlhkosti, ktorá sa do konštrukcie zo strany interiéru dostane, nenarobí šarapatu, ak sa na strane exteriéru z konštrukcie zasa odvetrá.

 

 


Bývanie v drevostavbách

247038


Bývanie v drevostavbách

247039

Pri drevodomoch sa rovnako ako v obytných podkroviach vyplní priestor v drevenej konštrukcii tepelnou izoláciou a uzavrie sa plošným obkladom. Hojne využívanou voľbou je minerálna vlna, ku klasike patrí aj vnútorný obklad zo sadrokartónu. Pri obvodovom plášti pod ním nesmie chýbať parozábrana alebo parobrzda.

V diskusii o tom, či je pri drevostavbách výhodnejšia difúzne otvorená, alebo uzavretá konštrukcia, má každá z nich na svojej strane odborníkov, ktorí svoj názor vedia podporiť argumentmi aj skúsenosťami. Iste, oba varianty môžu dobre fungovať. Dôležité je len zaručiť, že do konštrukcie nebude na vnútornej strane vstupovať viac vlhkosti, ako z nej môže na vonkajšej strane uniknúť. A tu je práve Achillova päta difúzne uzavretých konštrukcií – nutným predpokladom ich správneho fungovania je totiž bezchybne zrealizovaná parotesná fólia na strane interiéru, bez škár, neprelepených spojov či dodatočne spôsobených otvorov (napríklad pri vedení inštalácií). Túto podmienku nie je jednoduché dodržať, preto sú pre mnohých architektov aj stavebné firmy bezpečnejšie difúzne otvorené konštrukcie, ktoré sú vo svojej podstate jednoduchšie. OSB dosky s prelepenými škárami vo funkcii parobrzdy sú totiž v praxi spoľahlivejšie než fólie, ktoré sa môžu ľahko narušiť elektroinštaláciami alebo potrhať pri stavebných prácach, často bývajú nedostatočne zlepené.

 

 


Bývanie v drevostavbách

247047
Daniel Veselský


Bývanie v drevostavbách

247048


Bývanie v drevostavbách

247049
Daniel Veselský

Tepelnoakumulačné vlastnosti drevených domov môžu zlepšiť ťažké materiály v ich konštrukcii. K drevu ako prírodnému materiálu akosi prirodzene pristane hlina – či už v podobe priečok alebo obkladu z nepálených tehál, hrubých hlinených omietok (zvyčajne sa nanášajú sa na trstinové rohože), alebo hliny uloženej vo vrstvách podlahy.

V oboch prípadoch však musí byť vnútorný plášť domu vzduchotesný – aj keď difúzne otvorená konštrukcia zvládne väčší prestup vlhkosti, neporadí si s množstvom vodných pár, ktoré by do nej vnikali škárami a dierami (škárou širokou len 1 mm a dlhou 1 m môže prejsť denne až 6 l vody vo forme pary!). Preto je vhodné dať si urobiť takzvaný blower-door test. Nameraná hodnota by pri bežnom nízkoenergetickom dome mala byť n50 ≤ 1 (to znamená, že pri pretlaku 50 pascalov neunikne z budovy za hodinu viac vzduchu, ako je jej vnútorný objem), pre energeticky pasívny dom musí byť táto hodnota dokonca nižšia ako 0,6.

ZDROJ: môj dom špeciál JAGA GROUP, s.r.o.

Kategória: Materiály Stavba a rekonštrukcia
Tagy: drevo ekobývanie materiál
Zdieľať článok

Diskusia