Cesta k príjemnému bývaniu

Pôvodné bývanie nebolo zlé, plocha bytu 85 m² a dispozícia, keď sa zo stredovej miestnosti vchádzalo do všetkých ostatných miestností, umožňovala rodine pohodlnú komunikáciu. Ale túžba „žiť vo vlastnom“ zapríčinila, že začali uvažovať o stavbe. Presvedčivým argumentom bol aj fakt, že deti, chlapec a dievča, sa priblížili k veku, keď potreba vlastnej izby je viac než aktuálna.

Stavebná parcela

Od prvej myšlienky ku konečnej realizácii vedie dlhá, nie vždy jednoduchá cesta. V tomto prípade sa skutočne začínalo od nuly. V prvom rade bolo treba nájsť pozemok, ktorý by vyhovoval všetkým predstavám alebo bol aspoň vhodným kompromisom. Základná idea bola: v meste, v dosahu hromadnej dopravy a služieb, ale zase ďalej od mestského smogu a zhonu. Kvôli rodinným väzbám sa nechceli príliš vzďalovať od pôvodného bydliska. Výsledkom bolo, že okruh sa zúžil len na niekoľko možných lokalít a z nich sa potom vyberalo. Nakoniec zostal jediný pozemok, ktorý, ako sa hovorí, chytil členov rodiny za srdce. Optimálne veľký, aby sa na ňom dal postaviť dom a ešte zostalo dostatok miesta na záhradu. Zaujímavý svahovitý terén umožňoval vytvoriť niekoľko úrovní domu i záhrady.

Vhodný projekt

Lepšie, než ísť krkolomnou cestou vlastných omylov, keď výsledok nie je vopred zaručený, je poučiť sa tam, kde už nejaké skúsenosti majú. To platí v živote všeobecne a v prípade stavby rodinného domu obzvlášť. Takéto zbieranie skúseností môže tiež ušetriť celkom slušné peniaze. Budúci stavitelia preto najprv prešli niekoľko novopostavených domov svojich priateľov a známych. Určitú predstavu o podobe budúceho domu už mali, zvyšok si dotvorili obzeraním „konkurencie“. Takýmto spôsobom získali aj kontakt na Ing. arch. Jiřího Petrůja, ktorého realizácia ich zaujala. Vypracoval projekt priamo na mieru a len málo vecí bolo treba zmeniť. Spolupráca medzi klientom a autorom bola bezproblémová, architekt sa pokúsil splniť všetky predstavy investora a spojiť ich s funkčnosťou.

Dispozičné riešenie

Ideu hlavnej časti domu – integrovaný priestor s otvoreným schodiskom – videli v jednom z navštívených domov. Bolo ju však treba skĺbiť s predstavou centrálneho priestoru domu, kde sa rodina schádza a spoločne žije, aj keď každý už má svoju izbu. Preto na obývaciu izbu, ktorá je náznakovo rozdelená na halu a obytnú časť, nadväzujú jedáleň a kuchyňa. Celé prízemie je v podstate jeden veľký otvorený priestor, aj keď každá sekcia je zreteľne oddelená a do istej miery umožňuje aj samostatnú a nerušenú prevádzku.

Druhým problémom bolo rozhodnúť sa, či to bude jednogeneračný, alebo dvojgeneračný dom. Rodičia by chceli deťom umožniť, aby raz, až vyrastú a budú mať záujem, mohli s nimi v dome bývať, na strane druhej – deti sú ešte dosť malé a táto situácia nenastane skôr ako o dvanásť rokov. Preto nakoniec zvíťazil variant integrovaného obytného priestoru. Spální je tak akurát, jedna zostala aj na príležitostné prenocovanie návštevy. Až potiaľto sa neobjavili nijaké problémy. Projekt bol hotový a na papieri všetko vyzeralo ideálne. Celkom hladko prebehol aj maratón zháňania všetkých potrebných pečiatok a podpisov po úradoch. Mohlo sa začať so samotnou výstavbou, ale práve vtedy sa začali prvé komplikácie.

Stavba a komplikácie

Napodiv hlavným problémom spočiatku bola ideálna poloha domu na svahovitom pozemku. Umiestnenie budovy v teréne nebolo jednoduché hlavne preto, že v tejto oblasti vtedy vôbec nebola príjazdová komunikácia. Výškové umiestnenie domu oproti imaginárnej a ešte aj klesajúcej ceste dalo staviteľom poriadne zabrať. Musel sa vyriešiť aj problém s bránou v oplotení a vjazd do garáže, ktorý klesá pod úroveň prízemia domu. Zo statických dôvodov bolo potrebné dom založiť dostatočne hlboko, čo komplikovalo už aj tak dosť strmý vjazd do garáže. Napriek všetkej opatrnosti sa musel oproti projektu upraviť. Technicky náročné riešenie širokej vjazdovej brány do dvojitej garáže na spádnici svahu vyriešila asymetricky rozdelená pojazdná brána.

Realizáciu hrubej stavby uskutočnila a v dohodnutom termíne bez problémov odovzdala odborná firma. Dozoru a riadenia stavby sa ujal sám majiteľ, ktorý vyhľadával a najímal drobné firmy na špecifické práce, väčšinou aj na odporúčania iných stavebníkov. Hrubá stavba prebehla bez zásadných komplikácií a dokončila sa s príchodom prvých mrazov. Cez zimu vymrzla a na jar sa začalo s dokončovacími prácami. Niektorí odborníci sa obávali, že budú problémy so stabilitou a izoláciou, lebo dom je len čiastočne podpivničený. Našťastie vzhľadom na kvalitne odvedené stavebné práce dosiaľ sa nijaké problémy nevyskytli.

Slnko a záhrada

Každý obyvateľ nového domu túži po bezprostrednom spojení bytu so záhradou. Mať dostatok slnka a voľného priestoru, to je pre každého človeka, ktorý býval v byte, veľký sen. Aj preto sa v domoch budujú veľké terasy a francúzske okná, ktoré umožňujú vyjsť z izby priamo von na slnkom zaliatu terasu. Až po čase obyvatelia prídu na to, že absencia tieňa je pre príjemné posedenie veľký problém. V novozaložených záhradách zväčša chýbajú vyššie stromy, a tak nezostáva nič iné, ako k domu pridať pergolu nebo zastrešenie. V našom konkrétnom prípade sa situácia začala riešiť až počas druhého leta po nasťahovaní. Bolo mimoriadne teplé a na rozpálenej terase orientovanej na juhozápad sa o odpočinku a pohode nedalo vôbec hovoriť. Majitelia sa rozhodli pre variant zastrešenia existujúcej terasy priamo pri dome. Využili členitý pôdorys budovy a mierne zníženú strechu pripojenú k stene domu s dreveným krovom pokryli rovnakými betónovými škridlami ako veľkú strechu. Podopiera ju päť nosných stĺpikov zo šamotových tehál. Projekt aj založenie záhrady zvládli majitelia sami. Netúžili po jazierku ani po romantickej besiedke s množstvom kvetinových záhonov. Chceli príjemnú záhradu, v ktorej by mohli relaxovať. Okolo plota sú vysadené tuje, ktoré rýchlo rastú a chránia obyvateľov pred zvedavými pohľadmi z ulice.

Pohodové bývanie

Dnes sa stavajú domy zväčša nepodpivničené, a to najmä z finančných dôvodov; ale tento dom je svetlou výnimkou. V suteréne nájdeme dvojgaráž, kotolňu a sklad sezónnych vecí. Na prízemí sú okrem väčšej kúpeľne a chodby so zádverím už len pracovňa a hlavný obytný priestor s kuchyňou, ktorý zaberá podstatnú časť plochy domu. Veď len obývacia izba má úctyhodných 40 m² a kuchyňa s jedálenským kútom 21,3 m². Od seba sú oddelené naznačenou priečkou. Priestranná obývacia izba je pocitovo rozdelená na halu so schodiskom a pianínom a na odpočinkovú časť s kozubom. Otvorené samonosné schodisko, ktoré vedie na poschodie, je zakončené galériou. Z nej sa vchádza do spální a do kúpeľne. Nad stredovou časťou obývacej izby je voľný priestor s priznaným skosením strechy, čiastočne obložený smrekovými palubovkami. Domu dáva vzdušnosť a ľahkosť.

Problémy, s ktorými investor zápasil, sú typické pre dnešný spôsob stavania, keď si majiteľ stavbu sám dozoruje. Včasným informovaním sa snažil predísť zásadným chybám. Drobné nedostatky sa potom jednoducho vyriešili za pochodu. Ak máte dostatok času a energie a ak sa spojíte s naozaj kvalitnými firmami, môžeme takýto postup odporučiť. Výsledkom bude naozaj váš dom, v ktorom budete spokojní aj do konca života.