Centrálne teplo alebo vlastné vykurovanie?

Vlastný zdroj tepla umiestnený v obytnej stavbe môže slúžiť na vykurovanie len v jednej miestnosti (lokálne kúrenie), jedného bytu či podlažia rodinného domu (etážové kúrenie), alebo je inštalovaný v osobitnej miestnosti – kotolni a teplo sa rozvádza do jednotlivých bytov (ústredné kúrenie). Na vykurovanie malých bytov, domčekov a víkendových stavieb zvyčajne stačia lokálne vykurovacie zdroje. Etážové vykurovanie, pri ktorom tepelný výkon spravidla nepresahuje 20 kW, je vhodné pre väčšie byty a prízemné rodinné domy. Individuálne ústredné kúrenie s výkonom zhruba do 100 kW sa používa pre viacpodlažné bytové alebo rodinné domy.

Centrálne zdroje tepla, ako sú teplárne, elektrárne, blokové alebo obecné kotolne, vykurujú naraz väčší počet bytových i nebytových objektov – podľa technológie a výkonu kotla. Či je výhodnejšia individuálne vykurovacia sústava alebo centrálne teplo, musí posúdiť odborník. K stavbe alebo rekonštrukcii vykurovacej sústavy totiž potrebujeme stavebné povolenie. Projektant pritom vyhodnocuje stavebno-technické podmienky objektu, ponuku, vlastnosti a cenu jednotlivých prvkov sústavy a dostupnosť zdrojov centrálneho zásobovania teplom.

Výber podľa paliva

180689

Pri výbere individuálneho vykurovacieho systému je dôležitá predovšetkým správna voľba paliva zodpovedajúceho zdroja tepla – kotla. Pri palive sa posudzuje hlavne jeho dostupnosť, možnosť uskladnenia a vývoj ceny. Ďalšími ukazovateľmi sú výhrevnosť, vplyv na účinnosť kotla a komfort obsluhy. Klasickým palivom je u nás drevo, uhlie, elektrina, zemný plyn, kvapalný plyn a ľahké vykurovacie oleje. Medzi obnoviteľné zdroje patria biomasa, slnko či geotermálna energia. Aj keď je elektrina zavedená do každej dediny a plyn je takisto prístupný vďaka rozsiahlej plynofikácii, limitujúcim faktorom ekonomickej výhodnosti – individuálneho či centrálneho vykurovania – je cena. Ceny elektriny a zemného plynu pre domácnosti sú regulované štátom, no aj napriek tomu neustále rastú. Ceny skvapalnených plynov a ľahkých vykurovacích olejov kopírujú predovšetkým cenu ropy a tá je, ako je známe, veľmi premenlivá a aj výhľady do budúcnosti rátajú s jej nárastom. Relatívne najlacnejšie sú v dnešnej dobe klasické pevné palivá (uhlie a palivové drevo), pričom ich dramatické zdražovanie sa neočakáva ani v blízkej budúcnosti.

Vďaka štátnym dotáciám sa zvýšila konkurencieschopnosť spaľovania biomasy z odpadového dreva, energetických plodín a rýchlo rastúcich drevín. Geotermálna a slnečná energia sú k dispozícii takmer zadarmo, no prekážkou ich väčšieho využívania sú zatiaľ pomerne vysoké obstarávacie náklady na technológiu. Situácia sa však postupne mení v ich prospech. V každom prípade je dôležité oboznámiť sa najskôr s miestnou energetickou koncepciou a zvoliť si skôr to palivo, ktoré bude obec alebo mesto preferovať.

Vlastný zdroj tepla

Moderné domové kotly na tuhé palivá spaľujú uhlie, kusové drevo, drevné brikety, piliny, drevné štiepky i palivo z biomasy. Ich účinnosť je až 75 percent, majú elektronickú reguláciu a vyriešený je aj prísun paliva (automatické kotly). Prednosťou je nižšia obstarávacia cena. Ako nevýhodu možno chápať potrebný priestor na skladovanie paliva. Lokálne vykurovače na tuhé palivo (sporáky, kozuby, krbové kachle) sa používajú predovšetkým v domoch s menším počtom miestností alebo v domoch využívaných len nepravidelne. Okrem toho, kozuby s modernou vložkou majú výkon až 40 kW, takže môžu slúžiť aj ako zdroj tepla pre celý dom.

Na vykurovanie domu alebo bytu elektrinou používame buď lokálne vykurovače, ako sú priamovykurovacie telesá, akumulačné a hybridné kachle či sklenené sálavé panely, alebo elektrický kotol. Elektrické kotly majú výkon zhruba od 4 kW do 60 kW, sú nenáročné na obsluhu, ľahko sa regulujú, nepotrebujú komín a ich účinnosť je až 99 percent. Na spaľovanie zemného plynu pri etážovom vykurovaní slúžia klasické alebo kondenzačné plynové kotly, ale aj lokálne plynové vykurovače – kachle a kozuby.

Parametre plynových kotlov sa v posledných rokoch výrazne zlepšili, takže nie je problém vykurovať veľký dom aj s malým kotlom. Náhradou za zemný plyn môže byť plyn skvapalnený, zvyčajne propán alebo propán-bután. Plynové kotly sa väčšinou vyrábajú v prevedení na zemný i skvapalnený plyn. Kotly na ľahké vykurovacie oleje majú rovnaké nároky na priestor a umiestnenie ako plynové kotly. Takisto sa jednoducho obsluhujú i regulujú. Hlavným dôvodom ich menšieho rozšírenia je konkurencia zemného plynu. Naviac musia mať nádrže na palivo, ktoré tiež potrebujú priestor na umiestnenie.

Tepelné čerpadlá odoberajú teplo z prírodného zdroja, prečerpávajú ho na vyššiu teplotnú hladinu a dodávajú ho do vykurovacej sústavy. Aj keď je prevádzka čerpadla pomerne lacná, väčšiemu rozšíreniu – ako sme už spomenuli – bránia vysoké investičné náklady. Neustále sa však znižujú a doba návratnosti sa v niektorých prípadoch skrátila na šesť až osem rokov. Slnečné kolektory slúžia v našich prírodných podmienkach zvyčajne ako doplnok hlavného zdroja, a najmä na ohrev úžitkovej vody. Tu môžu nahradiť 50 až 80 percent ročnej spotreby tepla.

180687

Centrálne zásobovanie

Zdrojom tepelnej energie pre centrálne zásobovanie domácností teplom a teplou vodou sú teplárne, elektrárne a obecné či blokové kotolne. Teplo sa v nich obvykle pripravuje spaľovaním uhlia alebo zemného plynu, v poslednej dobe sa vo väčšej miere začína používať biomasa a výnimočne aj alternatívne energie. V elektrárni vzniká teplo ako vedľajší produkt pri výrobe elektriny. Koncový odberateľ – vlastník nehnuteľnosti alebo poverená správcovská firma – však až na výnimky nenakupuje teplo priamo od výrobcu, ale od sprostredkovateľa, ktorým je príslušná regionálna alebo miestna distribútorská firma. Teplonosné médium (para alebo tlaková horúca voda) sa potrubím (primárnym okruhom) dopraví do výmenníkovej stanice, kde sa teplo odovzdá do sekundárneho okruhu napojeného na vykurovaciu sústavu a ohrev teplej vody.

Na vstupe do sekundárneho okruhu je zvyčajne inštalovaný merač spotreby tepla pre celý dom a nameraná spotreba je základom pre výpočet ceny tepla jednotlivých bytových jednotiek. Odovzdávajúca (výmenníková) stanica môže byť bloková (pre viac objektov), domová alebo bytová. Záleží to od výkonu kotolne a spôsobu vykurovania. Teplotu média alebo teplej vody v sekundárnom okruhu domu či bytu možno upraviť pomocou regulačných prvkov a akumulačných zásobníkov tak, aby vyhovovala inštalovanej vykurovacej sústave.

Čo je výhodnejšie

180688

Cena tepla z centrálneho zásobovania patrí u nás medzi ceny usmerňované štátom. To znamená, že štátny Energetický regulačný úrad každý rok stanovuje pravidlá, podľa ktorých môžu distribútori teplo predávať konečnému odberateľovi. Táto cena je v súčasnosti vyššia ako priemerná výška nákladov na palivo pre väčšinu individuálnych zdrojov tepla. Pri porovnaní nákladov ale musíme brať do úvahy, že k prevádzkovým nákladom pri individuálnom vykurovaní treba pripočítať vstupné investície a náklady na údržbu a opravy kotla. Ak započítame tieto položky, cena tepla z centrálnych zdrojov je približne na úrovni vykurovania rovnakého priestoru bežným bytovým plynovým kotlom.

Významnou prednosťou centrálneho zásobovania je to, že prakticky jedinou starosťou odberateľa je otočiť ventilom vykurovacieho telesa alebo kohútikom teplej vody. Pomocou termostatických ventilov si môžeme v miestnostiach nastaviť optimálnu teplotu. Takisto domové výmenníkové stanice alebo priamo radiátory môžu byť vybavené regulačnými prvkami a akumulačnými zásobníkami, ktoré umožnia naprogramovať rozličné tepelné režimy (napríklad nízkoteplotný režim pre podlahové vykurovanie). Na druhej strane rozvodná sieť nie je prístupná všade a ceny tepla od rozličných oblastných distribútorov sú značne odlišné. Hlavným dôvodom sú rôzne prírodné podmienky, charakter bytovej zástavby a rozličné technológie výroby a distribúcie tepla. Na rozdiel od individuálneho vykurovania zákazník nemá možnosť tieto podmienky ovplyvniť.