Plynové kotly
Plynové kotly sú obľúbené tepelné zdroje so širokými výkonovými rozsahmi na vykurovanie bytov a rodinných domov. Vyrábajú sa v nástennom zhotovení alebo ako stacionárne (umiestnené na podlahe).
Tieto plynové spotrebiče s výkonom do 50 kW majú rozličné konštrukcie. Najčastejšie sú v nich inštalované atmosférické horáky a prerušovače ťahu spalín. Niektoré druhy týchto kotlov majú ventilátor na zmiešanie vzduchu a plynu a atmosférický horák a prerušovač ťahu alebo spalinový ventilátor. Iné kotly disponujú pretlakovým horákom, a to buď bez pretlaku na dymovom hrdle, alebo s pretlakom spalín na dymovom hrdle. Podobne sú vybavené, inštalované a zapojené aj kotly na kondenzačnom princípe, ktoré obsahujú aj kondenzačnú časť, v ktorej sa spaliny ochladzujú pod rosný bod (okolo 55 °C), čím sa dosahuje vysoká účinnosť. Z hľadiska požiadaviek na umiestnenie možno uvedené kotly rozdeliť na spotrebiče v zhotovení B (spaľovací vzduch odoberajú z priestoru, v ktorom sú umiestnené, a spaliny odvádzajú do vonkajšieho prostredia komínom alebo dymovodom) a v zhotovení C (spaľovací vzduch odoberajú z vonkajšieho prostredia a doň odvádzajú spaliny).
Priestor na umiestnenie kotla
V rodinnom dome sa kotol umiestňuje v samostatnej kotolni. V menšom byte kotol tvorí súčasť interiéru (nachádza sa v kuchyni, kúpeľni, na chodbe a pod.). Ak je umiestnený v obytných miestnostiach, hladina hluku nesmie presiahnuť určenú maximálnu hranicu (54 dB). Kotol na spaľovanie plynu v zhotovení B potrebuje vzduch a musí ho mať v dostatočnom množstve.
Požadovaná kubatúra priestoru na umiestnenie kotla
Na každý 1 kW príkonu kotla sa musí rátať približne s 1 m3 priestoru, ktorý musí mať aj priame vetranie. Priedušnosťou okien, vonkajších dvier a pod. sa musí zabezpečiť objemový prívod vzduchu do miestnosti v pomere 1,6 m3/h na 1 KW príkonu. Ak objem miestnosti nie je dostatočný, treba miestnosť prepojiť so susednými miestnosťami, neuzatvárateľnými otvormi v podlahe a strope alebo sa kotol umiestni do oddeleného priestoru trvale prepojeného s vonkajším priestorom. Pri kotloch v zhotovení C netreba splniť žiadne požiadavky na objem miestnosti ani na vetranie. Pre všetky vyústenia odťahov spalín na fasádu platia predpisy udávajúce minimálnu vzdialenosť od okien, dvier, balkónov, lodžií, susedných objektov aj od iných vyústení. Pri inštalácii závesného plynového kotla v kúpeľni treba najprv overiť, či má dostatočné elektrické krytie.
Stupeň elektrického krytia sa udáva medzinárodným kódom – IPxx. Ak má kotol stupeň krytia IPx4, môže sa umiestniť v tesnej blízkosti vane alebo sprchovacieho kúta. Ak je stupeň krytia IPx3 a nižší, musí sa vždy dodržať bezpečná vzdialenosť od okraja vane alebo od sprchovacieho kúta.
Kombinovaný kotol, určený aj na prípravu teplej vody, mal by byť situovaný tak, aby rozvody k odberným miestam boli čo najkratšie. Veľké vzdialenosti spôsobujú straty vody, ktorá sa musí odčerpať skôr, ako sa do batérie dostane voda s požadovanou teplotou.
Pri rekonštrukciách objektov sa na odťah spalín väčšinou používajú pôvodné komínové telesá. Musí sa vykonať ich odborná revízia a komín treba vyvložkovať. Pri použití pôvodného komína, ale aj pri výstavbe nového komína musí ich priemer zodpovedať maximálnemu výkonu kotla. Plynové kotly s odťahom spalín do komína určené do obytných priestorov musia mať poistku proti spätnému toku spalín. Kde nemožno spaliny odvádzať do komína, možno uplatniť nútený odťah cez stenu alebo strechu (turbo). Niektoré kotly na zemný plyn sa dajú prestavať na chod s tekutým plynom (napr. propán-bután).
Tepelné straty
Skôr ako sa rozhodneme pre určitý typ kotla, musíme poznať objem tepelných strát bytu alebo rodinného domu. Potrebný výkon vykurovacieho systému sa nikdy neurčuje odhadom ani podľa veľkosti vykurovanej plochy. Chyby vzniknuté podcenením výpočtu sa vypomstia nedostatočným vykurovaním, alebo naopak častým cyklickým spínaním kotla, prípadne prekurovaním. Pri výbere kombinovaného kotla treba vychádzať z výkonu požadovaného na prípravu teplej vody. Výkon kotla pre vykurovací okruh je potom vhodné v prípade potreby znížiť. Odporúča sa, aby kotol bol vybavený nezávislou reguláciou výkonu pre vykurovací okruh. Pri kotloch nižších tried je nastavenie výkonu neoddeliteľne spojené pre vykurovací okruh a ohrev vody. Na zásobovanie viacerých odberných miest teplou vodou je lepšie voliť namiesto prietokového ohrevu kotol so zásobníkom s priamym alebo nepriamym, sekundárnym ohrevom vody. Sekundárny ohrev prebieha v prídavnom výmenníku tepla. Priamy ohrev je riešený spoločným výmenníkom vykurovacieho okruhu a okruhu ohrevu úžitkovej vody. Tento spôsob je úspornejší pri využití funkcie komfortného predhriatia vody vzhľadom na jej malé množstvo, ktoré sa udržuje na zvolenej teplote. Pri výbere vhodného kotla by sa preto mala zúčastniť aj odborná projektová kancelária, ktorá spracúva projekt ústredného vykurovania a prípravu teplej vody.
Regulácia
Dôležitá je možnosť voľby princípu regulácie. Priestorová alebo ekvitermná (závislá od počasia) regulácia vždy výrazne ovplyvní úspornosť prevádzky plynového kotla. Regulácia závislá od vonkajšieho prostredia v kombinácii so spojitým ovládaním hlavného horáka môže znížiť spotrebu plynu až o tretinu oproti prevádzke kotla s najjednoduchšou úrovňou riadenia. Dôležité je, či možno ku kotlu pripojiť externú reguláciu na časové programovanie. Nevýhodou je však zložitá obsluha. Výkonné regulátory sú veľmi náročné na presnosť nastavenia a zmena parametrov nie je jednoduchá. Automaticky sa riadi aj bezpečný chod kotlov. Vyššia účinnosť vykurovania sa dosahuje pomocou rôznych regulačných prvkov, ako sú termostaty, časové spínače, ekvitermné regulátory a pod.